Preskočiť na obsah

Bohúňovo (vrch v Nízkych Tatrách)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Bohúňovo
vrch
Bohúňovo v ľavej časti
Štát Slovensko Slovensko
Región Žilinský
Okres Ružomberok
Obec Liptovská Štiavnica
Časť Salatíny
Pohorie Nízke Tatry
Podcelok Ďumbierske Tatry
Povodie Váh
Nadmorská výška 1 311,6 m n. m.
Súradnice 49°00′17″S 19°20′39″V / 49,0047°S 19,3442°V / 49.0047; 19.3442
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po z Ludrovej
Poloha v rámci Žilinského kraja
Poloha v rámci Žilinského kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Bohúňovo (1 311,6 m n. m.[1]) je vrch v Nízkych Tatrách. Leží nad obcou Liptovská Štiavnica, približne 8 km juhovýchodne od Ružomberka.[2])

Nachádza sa v západnej časti Nízkych Tatier, v geomorfologickom podcelku Ďumbierske Tatry a časti Salatíny.[3] Leží v Žilinskom kraji, v okrese Ružomberok a na katastrálnom území obce Liptovská Štiavnica.[4] Najbližšími sídlami sú severne ležiaca Liptovská Štiavnica a Ludrová, severozápadne a západne Ružomberok a južným smerom Liptovská Lúžna. Vrcholom vedie hranica Národného parku Nízke Tatry, do ktorého patrí južná časť hrebeňa.[2]

Bohúňovo je súčasťou hrebeňa, ktorý vedie severozápadným smerom zo Sedla pod Malým Salatínom na Kohút (1 015 m n. m.). Západne sa nachádza Ostré (1 087 m n. m.), Brankov (1 177 m n. m.) a Vyšný Brankov (1 136 m n. m.), južne Červená Magura (1 298 m n. m.), Magura (1 416 m n. m.) a Salatín (1 630 m n. m.), východne Úplazy (1 428 m n. m.), Malý Salatín (1 444 m n. m.) a Chopec (1 259 m n. m.) a severne Kriváň (1 233 m n. m.) a Príslop (1 104 m n. m.).[5] Vrch patrí do povodia Váhu; západné svahy odvodňujú prítoky Ludrovčanky, voda z východných častí odteká jej prítokom Komorníckym potokom. Vrcholovou časťou vedie značený turistický chodník z Ludrovej a časť vrchu je súčasťou Národnej prírodnej rezervácie Salatín.[2]

Vrchol Bohúňova pokrýva lesný porast, ktorý neumožňuje rozhľad. Z vhodných lokalít s redšou vegetáciou je možné pozorovať okolité vrcholy Nízkych Tatier a susednej Veľkej Fatry, pri priaznivých podmienkach tiež Tatry, Chočské vrchy, Oravskú Maguru i Beskydy a Malú Fatru.[6]

  • po zelenej turistickej značke:
    • od severu z Ludrovej cez Kriváň
    • od juhu zo Salatína cez Sedlo pod Malým Salatínom
  • po červenej značke z Liptovskej Lúžnej cez Ráztocké sedlo a Salatín
  • po modrej značke z Vyšného Sliača cez Sedlo pod Malým Salatínom[2]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 36.
  2. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-06-22]. Dostupné online.
  3. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-06-22]. Dostupné online.
  4. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-06-22]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
  5. Nízke Tatry - Chopok. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
  6. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-06-22]. Dostupné online.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]