Preskočiť na obsah

Bratislava – mestská časť Dúbravka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Dúbravka (Bratislava))
Bratislava – mestská časť Dúbravka
mestská časť Bratislavy
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Bratislavský kraj
Okres Bratislava IV
Región Bratislava a okolie
Nadmorská výška 243 m n. m.
Súradnice 48°11′21″S 17°01′44″V / 48,189096°S 17,028801°V / 48.189096; 17.028801
Rozloha 8,65 km² (865 ha) [1]
Obyvateľstvo 35 572 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 4 112,37 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1576
Starosta Martin Zaťovič[3] (SOM Slovensko)
PSČ 841 XX
ŠÚJ 529389
EČV (do r. 2022) BA, BL, BT
Tel. predvoľba +421-2
Adresa miestneho
úradu 		Žatevná 2, 841 02 Bratislava
E-mailová adresa mu@dubravka.sk
Telefón 02/6428 24 28
Fax 02/6436 91 00
Poloha mestskej časti na Slovensku
Poloha mestskej časti na Slovensku
Map
Interaktívna mapa mestskej časti
Wikimedia Commons: Dúbravka (Bratislava)
Webová stránka: dubravka.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Bratislava – mestská časť Dúbravka[4] (iné názvy: Bratislava-Dúbravka, Mestská časť Dúbravka, Dúbravka; nem. Kaltenbrunn, maď. Pozsonyhidegkút) je mestská časť Bratislavy ležiaca na východnom úpätí Devínskej Kobyly. Názov dostala podľa obce, ktorá je dnes len jej malou časťou. Rozloha je 8,6 km². Počet obyvateľov sa pohybuje okolo 30 000. Súčasťou mestskej časti sú miestne časti Krčace, Záluhy, Dieliky a Podvornice.

Historická Horánska studňa v Dúbravke
Stará Dúbravka

Dejiny

[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodná obec existovala už v 14. storočí a patrila hradu Devín. Prvý písomný doklad, ktorý je spojený s jej kolonizáciou Chorvátmi, je z roku 1574. Staršia generácia si zachovala dialekt dodnes.

V roku 1683 počas obliehania Viedne Turkami, ďalej počas napoleonských vojen a za prusko-rakúskej vojny v roku 1866 bola zakaždým vyplienená a vypálená. Spôsob V.B. života a kultúra ľudu obce, aj keď v pomeštenej forme, nesie stopy spôsobu života a kultúry bratislavského Záhoria. Obyvateľstvo sa živilo poľnohospodárstvom a vinohradníctvom. Prebytky predávali na trhoch v Bratislave a vo Viedni. V záhradách a na viniciach sa pestovali čierne, tzv. dúbravské čerešne, vyhľadávané na zaváranie.

V 19. storočí začalo obyvateľstvo pracovať aj v meste a na železniciach. Roku 1866 sa v jej chotári skončila prusko-rakúska vojna, pri ktorej obec vyhorela. Prvý požiarny zbor založili v roku 1889, prvé ochotnícke divadlo hrali v roku 1905. V medzivojnovom období tu pôsobilo viacero hospodárskych a kultúrnych spolkov. V roku 1926 zaviedli elektrické osvetlenie, v roku 1936 vodovod a v roku 1938 postavili kultúrny dom.

Obec pripojili k mestu Bratislava v roku 1946. V šesťdesiatych rokoch 20. storočia v súvislosti s výstavbou bratislavských sídlisk Podvornice, Záluhy a Dúbravka, bol pre obec vydaný stavebný zákaz, čo malo za následok zachovanie časti staršej zástavby. V osemdesiatych rokoch 20. storočia obec a časť lesného aj záhradného chotára vyhlásili za rekreačnú oblasť mesta, čím sa nadviazalo na snahy z roku 1911, kedy sa tu postavili prvé chaty. Týmto opatrením sa časť starej obce zachovala.

Názov

[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvod mena Dúbravka je založený na povestiach. Jedna hovorí, že meno dostala podľa veľkých dubových lesov, ktoré tu kedysi boli. Iná hovorí o tom, že chorvátska princezná Dúbravka, ktorá utekala pred Turkami, tu bola zajatá. Tretia je o tom, že drevorubači, ktorí rúbali v lese drevo, mali so sebou psov. Tí sa po lese naháňali. Jeden z nich sa schoval do bútľavého stromu a odtiaľ štekal. Drevorubači si medzi sebou hovorili, že dub hafká. Z toho vznikol názov Dúbravka.

Tieto povesti sa rozprávajú z pokolenia na pokolenie. V starých listinách je táto obec zapísaná ako Dúbrawa, založená roku 1574.

Obyvateľstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Etnické zloženie

[upraviť | upraviť zdroj]

1773: slovenská obec[5]

1796: slovenská obec[6]

1851: slovenská obec[7]

Percentuálny podiel jazykov (1880-1910) a národností (1930-2011)[8]
Rok Spolu Slováci Česi Maďari Nemci Rusíni a Ukrajinci Chorváti a Srbi Rómovia iní
1880 645 65,12% - 1,09% 1,40% 0,00% 26,82% - 3,88%
1890 752 99,34% - 0,13% 0,53% 0,00% 0,00% - 0,00%
1900 841 98,57% - 0,83% 0,59% 0,00% 0,00% - 0,00%
1910 876 96,46% - 1,37% 1,37% 0,00% 0,34% - 0,46%
1930 1074 98,79% 0,09% 0,28% 0,00% - - 0,84%
1991 37442 92,76% 2,72% 3,46% 0,22% 0,21% - 0,03% 0,60%
2001 35199 92,72% 2,12% 2,77% 0,21% 0,26% 0,00% 0,05% 1,87%
2011 32607 92,12% 1,67% 2,51% 0,19% 0,29% 0,11% 0,07% 3,62%

Náboženské zloženie

[upraviť | upraviť zdroj]
Percentuálny podiel vierovyznaní (1851-2011)[7][8]
Rok Spolu R.Katolíci G.Katolíci Pravoslávni Luteráni Kalvíni Židia iní ateisti n/a
1851 582 100,00% 0,00% 0,00% 0,00% 0,00% 0,00% 0,00%
1880 645 99,38% 0,00% 0,00% 0,16% 0,00% 0,47% 0,00%
1910 841 100,00% 0,00% 0,00% 0,00% 0,00% 0,00% 0,00%
1930 1074 98,88% 0,00% - 0,37% 0,00% 0,19% 0,56%
1991 37442 45,18% 0,43% 0,13% 4,25% 0,19% 0,02% 0,59% 19,52% 29,67%
2001 35199 55,14% 0,70% 0,39% 5,63% 0,45% 0,09% 1,44% 30,82% 5,34%
2011 32607 52,18% 0,87% 0,39% 5,22% 0,35% 0,06% 2,60% 31,33% 7,00%

Samospráva

[upraviť | upraviť zdroj]

Súčasným starostom Dúbravky je Martin Zaťovič zvolený v komunálnych voľbách 2014.

Prvým starostom mestskej časti Bratislava-Dúbravka, ktorý bol zvolený po revolúcii v roku 1989 sa stal v roku 1991 stredoškolský profesor a starodúbravčan Ing. Ján Rőssel, od roku 1995 bol zvolený pán Ries a od roku 1998 do roku 2006 bol starostom Dúbravky Ing. Peter Polák. Počas rokov 2006 až 2014 túto funkciu zastával Ján Sandtner zvolený v komunálnych voľbách 2006 a opätovne v roku 2010.

Architektúra

[upraviť | upraviť zdroj]

Dúbravka si po niekoľko storočí zachovávala vidiecky ráz, ktorý sa tu uchoval aj po pripojení obce k Bratislave v roku 1946. Podstatnejšie zmeny nastali až v 70. rokoch rozsiahlou výstavbou prevažne panelových stavieb. Sídlisko so 14 300 bytmi kontrastuje s mnohými kultúrnymi pamiatkami. Nová výstavba sa začala až koncom 20. a začiatkom 21. storočia. Boli postavené viaceré nové bytové domy a obchodné prevádzky.

Pamiatky

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Horánska studňa, ktorá je v súčasnosti už uzavretá, sa nachádza na mieste detského ihriska pod Kostolom sv. Kozmu a Damiána.
  • Kostol svätých Kozmu a Damiána : Keď sa osada rozrástla, povolilo devínske panstvo postaviť v roku 1723 kostol na základoch staršej stavby. Pomenovali ho podľa sv. Kozmu a Damiána. Podľa historicky nepotvrdenej legendy boli Kozma a Damián lekármi – dvojičkami a svoje povolanie vykonávali bezplatne. Sú patrónmi lekárov. Sviatok majú 26. septembra a na ich počesť bývajú v tomto období v Dúbravke hody. Bočný oltár pochádza z Donnerovej dielne.
  • Kaplnka Panny Márie sa nachádza v Starej Dúbravke. Blízko nej je aj malá jaskyňa so sochou Panny Márie. Podla legendy sa dvornému pastierovi zjavila v korune planej hrušky Panna Mária. Na tomto mieste začali stavať kostol, ktorý však nebol plne dostavaný. Z časti už postaveného kostola vznikla Kaplnka Panny Márie ružencovej.
  • Villa rustica je národná kultúrna pamiatka, zvyšky rímskej provinčnej architektúry. Nachádza sa na Veľkej lúke, kde sa našli aj pozostatky Keltov a iných kmeňov žijúcich na tomto území.
  • Kamenný kríž bol postaveny v roku 1808 ako poďakovanie za vznik farnosti a na počesť prvého farára v Dúbravke.
  • Červený kríž stojí na ulici Pri kríži, pri základnej škole. Kríž bol postavený ako poďakovanie za to, že na tomto suchom mieste sa objavila podzemná voda a zem vydala dobrú úrodu. Blízko neho sa nachádzali veľké pestované vinohrady a čerešňové sady.
  • Pamätník padlým v prvej svetovej vojne sa nachádza na Jadranskej ulici. Mnohé mená na pomníku majú koncovku -ič, čo súvisí s tým, že v Dúbravke žilo mnoho Chorvátov.
  • Pomník padlým v prusko-rakúskej vojne (1867)
  • Socha sv. Floriána bola postavená na Jadranskej ulici a má ochraňovať dedinu pred požiarom.
  • Socha sv. Vendelína stojí blízko Základnej školy Dolinského. Nie je známe kedy bola odhalená, ale obnovená bola roku 1928 „ctiteľmi sv. Vendelína“ a roku 1993 bola reštaurovaná.
  • Kostol sv. Kozmu a Damiána
    Kostol sv. Kozmu a Damiána
  • Kaplnka Panny Márie
    Kaplnka Panny Márie
  • Kostol Ducha svätého
    Kostol Ducha svätého
  • Evanjelický zborový dom
    Evanjelický zborový dom
  • Dom nábytku a čerpacia stanica Slovnaft
    Dom nábytku a čerpacia stanica Slovnaft
  • Dom kultúry Dúbravka
    Dom kultúry Dúbravka
  • Socha sv. Floriána
    Socha sv. Floriána
  • Jaskynka Panny Márie
    Jaskynka Panny Márie
  • Jaskynka Panny Márie s kaplnkou Panny Márie ružencovej
    Jaskynka Panny Márie s kaplnkou Panny Márie ružencovej
  • Pamätník padlým v 1. sv. vojne
    Pamätník padlým v 1. sv. vojne
  • Kríž
    Kríž

Nové stavby

[upraviť | upraviť zdroj]

Kostol Ducha svätého

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2003 bol dostavaný nový kostol – Kostol Ducha svätého. Kostol sa nachádza na ulici M. Sch. Trnavského. Stavbu tohto kostola financovala Rímskokatolícka farnosť v Dúbravke, a to predovšetkým z darov a zbierok veriacich. Miliónom korún jej prispela aj tamojšia samospráva. Základný kameň tohto kostola posvätil Svätý Otec pápež Ján Pavol II. pri svojej návšteve Slovenska v Šaštíne. Kostol postavili architekti Ing. arch. Ľudovít Režucha a Ing. arch. Marián Lupták. Výška kostola je 30 metrov.

Evanjelický zborový dom

[upraviť | upraviť zdroj]

Centrum evanjelikov Dúbravky a okolia bol pôvodne obradná sieň, postavená v osemdesiatych rokoch minulého storočia. Nachádza sa na začiatku Dúbravky na ulici M. Schn. Trnavského. Od roku 1995 sa v budove konajú pravidelné bohoslužby a od roku 2003 je vlastníctvom evanjelickej cirkvi. Hlavná sála má kapacitu okolo 200 veriacich. V roku 2006 posvätil krstiteľnicu chrámu generálny biskup Július Filo. V interiéri kostola sa nachádza štvormetrový drevený kríž a umelecký obraz Credo.

Obchodný dom Saratov

[upraviť | upraviť zdroj]

Po rekonštrukcii starého súboru obchodov vznikol Obchodný dom Saratov, v ktorom je viac ako 30 prevádzok a okrem iného aj potraviny Billa, predajňa elektrospotrebičov, drogéria, pošta, lekárne, módne butiky, papiernictvo, kvetinárstvo, kaviareň a stánok s domácou a zahraničnou tlačou.

Nové predajne

[upraviť | upraviť zdroj]

Najnovšie pribudli predajne Lidl (november 2005) a Billa blízko Domu kultúry, OC Dúbrawa (2013), Tesco Expres (bývalá Brestovka) a Kaufland (2015). Neďaleko mestskej časti Dúbravka sa nachádza miestna časť Bory patriaca Lamaču, v nej Bory Mall a neďaleko je otvorený veľkoobchod METRO Cash & Carry Slovakia. Nedávno boli v časti Bory otvorené prevádzky obchodov Hornbach a Mercury Market.

Zábava

[upraviť | upraviť zdroj]

Dúbravka vzhľadom na svoj počet obyvateľov neposkytuje príliš rozsiahlu infraštruktúru prevádzok poskytujúcich zábavu a uvoľnenie. Centrom kultúrneho diania je od roku 1986 Dom kultúry Dúbravka, v ktorom možno navštíviť kino alebo divadlo.

Dúbravské hody

[upraviť | upraviť zdroj]

Dúbravské hody sa konajú v Dúbravke každý rok v dňoch okolo sviatku sv. Kozmu a Damiána. Hlavné dejisko hodov je pred Domom kultúry a na námestí v Starej Dúbravke. S hodami sa spája aj tradícia prinášania veľkého strapca hrozna. Dúbravka bola totiž niekedy viničnou oblasťou.

Voľný čas

[upraviť | upraviť zdroj]
Zimný štadión v Dúbravke

V Dúbravke sú dva futbalové štadióny – FK CRA v Starej Dúbravke (na jeho mieste bol pôvodne kravský cintorín) a ŠKP Dúbravka oproti Zimnému štadiónu. Ten sa nachádza na Harmincovej ulici, svoje sídlo tam má hokejový klub HOBA Bratislava.

Pre deti a ich rodičov poskytuje možnosť športu, ako i zábavy a oddychu park na Pekníkovej ulici, s názvom „Pekníčka“. V blízkosti Základnej školy Beňovského sa nachádza Park družby.

Dopravné spojenie

[upraviť | upraviť zdroj]
Autobus značky Ikarus v Starej Dúbravke na linke

Dejiny bratislavskej mestskej hromadnej dopravy sa začali v auguste 1895, ale prvý autobus do Dúbravky začal premávať až 27. júla 1952. V decembri 1979 odštartovali práce na predĺžení električkovej trate z Karlovej Vsi do Dúbravky. Druhá časť koľajového predĺženia po dnešnú konečnú bola dokončená v máji 1986. Električková trať Hanulova – Pri kríži bola v roku 2014 plne zmodernizovaná, vymenený bol zvršok a spodok trate, trolejové vedenie, nástupištia, taktiež sa vymenili zastávky MHD a pribudlo niekoľko nových prvkov. Na území Dúbravky bol od jesene 2019 do jari 2020 zmodernizovaný zvyšný úsek trate Pri Kríži - Dolné Krčace. Zatrávnená električková trať v Dúbravke je len od križovatky Trnavského - Hanulova po križovatku Trnavského - Harmincova.

Zoznam zastávok

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Agátová

  • Dúbravčice (Agátová)

  • Alexyho

  • Bilíkova

  • Cabanova
    • bez obsluhy (najbližšie: )
  • Záluhy (Damborského)

  • Dolné Krčace

  • Drobného

  • Dúbravčice (Agátová)

  • Harmincova

  • Homolova

  • Horné Krčace

  • Húščavova

  • Konopné diely (Cabanova II)
    • bez obsluhy (najbližšie: )
  • Lipského

  • Moyšova (Tranovského II)
    • bez obsluhy (najbližšie: )
  • Pri Hrubej lúke (OC Dubrawa)
    • bez obsluhy (najbližšia zastávka: Pri kríži)
  • Podvornice (OD Saratov)

  • Pekníkova

  • Pri kríži

  • Štepná

  • Švantnerova

  • Technické sklo

  • Tranovského
    • bez obsluhy (najbližšie: )
  • Tulipánová
    • bez obsluhy
  • Vendelínska
    • bez obsluhy

Médiá

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Dúbravský spravodajca – dúbravská samospráva ho vydáva od roku 1992 v náklade 16 tisíc výtlačkov a je distribuovaný do každej domácnosti v Dúbravke. Názov bol do apríla 2007 Dúbravské noviny, avšak po nástupe nového starostu sa samospráva rozhodla zmeniť názov aj dizajn mesačníka.
  • Dúbravská televízia – vysielať začala od roku 1999 a prináša aktuálne informácie o dianí v mestskej časti. Je členom spolku televíznych staníc Slovenska LOToS, so sídlom v Martine. Televízia od roku 2004 vysiela 24 hodín denne v 12 hodinových vysielacích blokoch, ktoré pozostávajú z dvoch typov programov a to Dúbravského magazínu a Témy.

Osobnosti Dúbravky

[upraviť | upraviť zdroj]

Rodáci

[upraviť | upraviť zdroj]

Pôsobili tu

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. ↑ Nariadenie vlády č. 258/1996 Z. z. Slovenskej republiky, ktorým sa vydáva Zoznam obcí a vojenských obvodov tvoriacich jednotlivé okresy [online]. Ministerstvo spravodlivosti SR, 1996-08-13, [cit. 2015-10-27]. Dostupné online.
  5. ↑ Lexicon universorum regni hungariae locorum populosorum anno 1773 officiose confectum. Budapešť: E Typographia V. Hornyánszky, 1920. http://mtdaportal.extra.hu/ADATBANK/Lexicon_lcorum.PDF
  6. ↑ VÁLYI, András. Magyar Országnak Leírása. Budín: 1796. http://www.fszek.hu/digitdoc/valyi/root/0001/0002/0002/0326-1247.html Archivované 2016-08-28 na Wayback Machine
  7. ↑ a b FENÝES, Elek. Magyarország geográfiai szótára. Pešť: 1851. http://www.fszek.hu/digitdoc/fenyes/root/0001/0008/0303-f0c.html Archivované 2016-08-28 na Wayback Machine
  8. ↑ a b Štatistický úrad SR https://slovak.statistics.sk/
  9. ↑ Dopravný podnik Bratislava [online]. Bratislava: Dopravný podnik Bratislava, [cit. 2022-04-08]. Dostupné online.
  10. ↑ Bratislava : Cestovné poriadky. imhd.sk (Bratislava: mhd.sk). Dostupné online [cit. 2024-06-07].
  11. ↑ Cestovné poriadky prímestskej autobusovej dopravy - ARRIVA Bratislava [online]. arriva.sk, [cit. 2022-06-26]. Dostupné online.
  12. ↑ Total Avengers s.r.o.. Cestovné poriadky [online]. idsbk.sk, [cit. 2022-06-26]. Dostupné online.
  13. ↑ KUBANOVIČ, Zlatko: Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov (Od dona Bosca do roku 1924). Bratislava : Don Bosco, 2019. ISBN 978-80-8074-436-6. S. 282 - 283.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Bratislava_–_mestská_časť_Dúbravka&oldid=7912735“