Hillary Clintonová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Hillary Clintonová
Hillary Clintonová
Hillary Clintonová, podpis
67. ministerka zahraničných vecí Spojených štátov
V úrade
21. január 2009 – 1. február 2013
Predchodca Condoleezza Riceová
Nástupca John Kerry
Biografické údaje
Rodné meno Hillary Diane Rodhamová
Narodenie 26. október 1947 (69 rokov)
Chicago, Illinois, Spojené štáty
Politická strana Demokratka (od 1968)
Republikánka (do 1968)
Alma mater Wellesley College
Yale University
Národnosť Američanka
Rodina
Manžel
Deti Chelsea
Odkazy
Hillary Clintonová na http://hrc.io/GIFs hillaryclinton.com, http:
Spolupracuj na Commons Hillary Clintonová
(multimediálne súbory)

Hillary Diane Rodhamová Clintonová (* 26. október 1947, Chicago, Illinois, USA) je americká politička, nominantka Demokratickej strany na post prezidenta USA v prezidentských voľbách v roku 2016 (zvíťazil Donald Trump). V rokoch 20092013 bola 67. ministerkou zahraničných vecí a predtým pôsobila v roli mladšej senátorky (Junior senator) za štát New York (20012009). V rokoch 19932001, ako manželka Billa Clintona, 42. prezidenta USA, bola prvou dámou USA. Tiež pôsobila ako prvá dáma štátu Arkansas v rokoch 19791981 a 19831992.

Narodila sa v Chicagu a vyrastala v Park Ridge v Illinois. V roku 1969 absolvovala Wellesley College a v 1973 obdržala titul Doktor práv (J.D.) na právnickej fakulte Yale University. Po krátkom pôsobení ako právna poradkyňa v americkom Kongrese sa v roku 1974 presťahovala do Arkansasu, kde sa v roku 1975 zosobášila s Billom Clintonom. V roku 1977 sa stala spolu-zakladateľkou neziskovej organizácie Arkansas Advocates for Children and Families. O rok neskôr bola vymenovaná za prvú ženskú predsedníčku Legal Services Corporation a v roku 1979 sa stala prvou spoločníčkou Rose Law Firm. Ako prvá dáma Arkansasu viedla pracovnú skupinu a jej odporúčania pomáhali reformovať arkansaské verejné školy.

Keď bola prvou dámou USA, jej hlavná iniciatíva známa ako Clintonov plán zdravotnej starostlivosti, neprešla v roku 1994 Kongresom. V rokoch 1997 a 1999 hrala veľkú úlohu pri presadzovaní štátneho programu detského zdravotného poistenia, ďalej pri zákone o adopcii a bezpečných rodinách, a zákone o nezávislosti pestúnskej starostlivosti. Na konferencii OSN v roku 1995 o ženách, ktorá sa konala v Pekingu, predniesla kontroverznú a vplyvnú reč, že „ľudské práva sú ženské práva a ženské práva sú ľudské práva“. Jej manželstvo s Billom Clintonom sa stalo predmetom podrobnej verejnej diskusie po jeho škandále s praktikantkou Monikou Lewinskou v roku 1998.

Clintonová bola zvolená do amerického senátu v roku 2000, ako prvá Prvá dáma vo verejnej funkcii a prvá žena - senátorka za štát New York. Po teroristických útokoch z 11. septembra 2001 hlasovala za schválenie vojny v Afganistane. Tiež hlasovala za rezolúciu v Iraku (hlasovanie neskôr oľutovala). Hrala významnú úlohu pri vyšetrovaní zdravotných problémov, ktorým čelili záchranári, zasahujúci počas útokov. Hlasovala proti Bushovmu znižovaniu daní. V roku 2006 bola znovu zvolená do senátu. 20. januára 2007 oficiálne oznámila, že sa bude uchádzať o kandidatúru na prezidentku USA vo voľbách v roku 2008. Po neúspechu v primárnych voľbách Demokratickej strany sa stala ministerkou zahraničných vecí USA vo vláde svojho protikandidáta a víťaza volieb, prezidenta Baracka Obamu.

Ako ministerka zahraničných vecí počas Obamovho prvého funkčného obdobia od roku 2009 do roku 2013, Clintonová reagovala na Arabskú jar, počas ktorej obhajovala americkú vojenskú intervenciu v Líbyi. Pomohla organizovať diplomatickú izoláciu a medzinárodné sankcie proti Iránu, v snahe vynútiť si zrušenie vojenského jadrového programu tejto krajiny; to nakoniec viedlo k dohode Nadnárodného spoločného komplexného akčného plánu (Joint Comprehensive Plan of Action) z roku 2015. Po odchode z úradu napísala svoju piatu knihu a oznámila svoju druhú prezidentskú kandidatúru vo voľbách 2016.

Clintonová obdržala najviac hlasov a primárnych delegátov v Demokratických primárkach volieb prezidenta USA 2016. 28. júla 2016 formálne akceptovala nomináciu na post Prezidenta Spojených štátov. Stala sa prvou ženou, ktorá bola na túto funkciu nominovaná americkou politickou stranou. Ako súčasť svojej Platformy 2016 zdôrazňovala zvýšenie príjmov, zlepšenie zákona o cenovo dostupnú starostlivosť, reformu financovania volebných kampaní a Wall Street. Tiež sa snažila o zjednodušenie získania občianstva pre nelegálnych prisťahovalcov, rozšírenie a ochranu práv žien a LGBT; snažila sa zaviesť podporu rodín cez platenú rodičovskú dovolenku a univerzálne škôlky.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Školské roky[upraviť | upraviť zdroj]

Hillary Clintonová sa narodila ako Hillary Diane Rodhamová v Edgewater Hospital v Chicagu v metodistickej rodine. Jej otec Hugh Ellsworth Rodham, syn anglického imigranta, vlastnil textilnú fabriku; matka, Dorothy Emma Howell Rodham, bola žena v domácnosti. Má dvoch mladších bratov, Hugha a Tonyho.

Ako dieťa sa zúčastňovala aktivít v kostole a na škole v Park Ridge. Rada športovala, venovala sa tenisu, korčuľovaniu, baletu, plávaniu, volejbalu, a softbalu. Dosiahla veľa ocenení za Brownie and Girl Scout. Navštevovala Maine East High School, kde bola triednou prezidentkou, členkou študentskej rady, vyjednávacieho tímu a členkou National Honor Society. Počas posledného roka vysokej školy jej bola odovzdaná školská cena za sociálna vedu. Ako súčasť rodiny konzervatívcov (republikánov), sa v roku 1964 (ako 16-ročná) zapojila do kampane republikánskeho kandidáta na prezidenta Barryho Goldwatera. Jej rodičia ju v kariére, ktorú si vybrala podporovali.

V roku 1965 sa Hillary Rodhamová zapísala na Wellesley College, kde začala aktívne pôsobiť v politike; bola prezidentkou na Wellesley College Chapter za kolégium republikánov. Počas svojej mladosti bola v 1968 silno zasiahnutá smrťou bojovníka za ľudské práva (práva černochov) reverenda Dr. Martina Luthera Kinga Jr., s ktorým sa osobne stretla v roku 1962. Školu so zameraním politické vedy ukončila v roku 1969.

V roku 1969 začala štúdium práva na Yale Law School (škola práva na Yale), kde pôsobila v školských novinách a pracovala s postihnutými deťmi, pre ktoré získala v roku 1970 grant. Koncom jari roku 1971 sa spoznala so svojim budúcim manželom Billom Clintonom, ktorý tiež študoval na Yale Law School. Počas leta 1971 cestovala do Washingtonu, kde pracovala pre senátora Waltera Mondalesa v oblasti migrácie pracovníkov a výskumu problémov s migrantmi. Počas leta 1972 pracovala v západných štátoch USA na kampani demokratického prezidentského kandidáta Georga McGoverna. Počas ďalších rokov sa venovala postihnutým deťom a bezplatnej právnej ochrane chudobných. Školu ukončila v roku 1973 ako doktorka práv (Juris Doctor) s titulom J.D. Jej záverečná práca bola o právach detí. Potom začala postgraduálne štúdium na Yale Child Study Center.

Manželstvo a prvá dáma Arkansasu[upraviť | upraviť zdroj]

Počas postgraduálneho štúdia mala na starosti fond pre deti ako konzultant na Carnegie Council on Children. Pripojila sa ku kampani za odstúpenie prezidenta počas aféry Watergate. Neskôr sa stala členkou fakulty na Arkansaskej Universite (ako jedna z dvoch žien), Fayetteville School of Law (škola práva), kde bol Bill Clinton učiteľom.

11. októbra 1975 sa Hillary Rodhamová a Bill Clinton zosobášili v meste Fayetteville, Arkansas; ponechala si svoje rodné meno Hillary Rodhamová (originál: Hillary Rodham). Následne sa presťahovali do hlavného mesta štátu Little Rock, kde Bill Clinton prvýkrát kandidoval do kongresu. V roku 1976 začala pracovať pre firmu Rose (Rose Law Firm), so špecializáciou na deti. Prezident Jimmy Carter ju menoval do rady Legal Services Corporation (1978).

V 1978 bol jej manžel Bill Clinton zvolený za guvernéra Arkansasu; Rodhamová sa tak stala prvou dámou Arkansasu, ktorou zostala 12 rokov.

27. februára 1980 sa Hillary Rodhamovej a jej manželovi narodilo ich jediné dieťa, dcéra Chelsea; v tom čase začala Rodhamová používať meno Hillary Rodhamová Clintonová (originál Hillary Rodham Clinton).

Ako prvá dáma Arkansasu sa angažovala v rôznych programoch pre deti a rodičov, za čo bola v roku 1983 ocenená ako Arkansaská Žena roka (Arkansas Woman of the Year 1983) a v roku 1984 ako Arkansaská Matka roka (Arkansas Mother of the Year 1984).

Súčasne s pozíciou Prvej dámy Arkansasu pokračovala v právnej praxi pre Rose Law Firm. V rokoch 1988 a 1991 ju National Law Journal (právnický časopis) označil za jednu zo 100 najvplyvnejších právnikov v Amerike. Stále sa však venovala i organizáciám, ktoré chránili, zaopatrovali, či podporovali deti (Arkansas Children's Hospital Legal Services, Children's Defense Fund).

Prvá dáma Spojených štátov amerických[upraviť | upraviť zdroj]

H. Clintonová číta deťom počas školskej návštevy

Keď Bill Clinton zložil v januári 1993 prezidentský sľub, Hillary Rodhamová Clintonová sa stala Prvou dámou USA. Bola prvou, ktorá mala na tomto poste absolvované postgraduálne štúdium a úspešnú samostatnú kariéru. Bola najaktívnejšou Prvou dámou v histórii Spojených štátov, ako aj významnou osobnosťou s vplyvom na dianie v krajine. Podobne na tom z Prvých dám bola len Eleanor Rooseveltová.

V roku 1993 prezident menoval svoju manželku na čelo pracovnej skupiny pre reformu národnej zdravotnej starostlivosti (Task Force on National Health Care Reform). Odporúčania tejto pracovnej skupiny, pomenované "Clintonovej plán zdravotnej starostlivosti" (Clinton health care plan) a prezývané jeho oponentmi "Hillarycare", zlyhal, aj keď obe komory parlamentu mali demokratickú väčšinu (Bill Clinton bol demokrat) a v septembri 1994 boli zamietnuté. Vo svojich pamätiach (Living History), Clintonová napísala, že: "jej politická neskúsenosť zapríčinila zlyhanie, no plán reformy zdravotníctva bol dobrý".[chýba zdroj] Neskôr boli pojmom Hillarycare označované plány univerzálnej starostlivosti o zdravie a republikáni použili ich nepopularitu ako hlavnú zbraň vo voľbách do kongresu a senátu v roku 1994.

Kritici poukazovali na to, že Prvá dáma pôsobí vo verejnej politike. Priaznivci naopak argumentovali, že Clintonová nie je odlišná od iného poradcu Bieleho domu a že volič dobre vedel, že by (tak, či tak) hrala dôležitú rolu v manželovom prezidentovaní. Bill Clinton vo svojej volebnej kampani vyhlasoval, že miesto jednej zvolia voliči naraz dve osoby (dvaja za cenu jedného). Toto Clintonove prirovnanie viedlo k posmešnému prirovnaniu co-Presidents, prípadne zdrobnenine Billary.

Oficiálna snímka prezidenta a Prvej dámy USA

Clintonová bola prvou Prvou dámou, ktorá bola predvolaná vypovedať pred federálnu porotu, keď mala v januári 1996 vysvetliť pomery okolo dokumentov týkajúcich sa právnej firmy Rose Law, pre ktorú pracovala. Bolo to v súvislosti s aférou Whitewater, no nebola obvinená z trestného činu. Počas jej pôsobenia ako Prvej dámy bola objektom oficiálneho vyšetrovania v súvislosti so streľbou v cestovnej kancelárii Bieleho domu (smrť poradcu Vince Fostera). V žiadnej z týchto káuz však nebola oficiálne obvinená, dokonca ani len z previnenia.

Ako Prvá dáma získala mnoho podporovateľov pre problematiku ženských práv a práv detí. V roku 1997 iniciovala detské zdravotné poistenie (Children's Health Insurance Program) pre deti, ktorým nemohli rodičia zabezpečiť zdravotnú starostlivosť. Taktiež dosiahla zvýšenie príspevkov pre štátne zdravotnícke inštitúcie zaoberajúce sa rakovinou prostaty a detskou astmou. Zasadzovala sa za výskum "choroby zo zálivu" (u vojakov, ktorí boli nasadení v prvej vojne v zálive – Iraku).

Hillary Clintonová zaštiťovala početné konferencie Bieleho domu, ktoré sa zaoberali detským zdravím, vrátane predčasných pôrodov a školského násilia. Bojovala za celonárodné očkovania detí proti chorobám, informovanosť starších žien o mamografii prsníkov (prevencia rakoviny prsníka) a venovala zvýšenú pozornosť poskytovaniu zdravotnej starostlivosti a nemocenského poistenia. Spolu s generálnym prokurátorom sa zaslúžila o vytvorenie kancelárie pre násilie na ženách pri ministerstve spravodlivosti. Ako jedna z mála vystupovala proti zlému zaobchádzaniu so ženami v Afganistane a proti vládnucemu hnutiu Taliban, ktorý túto krajinu riadil a trval na dodržiavaní islamských zvykov, ktoré znevýhodňovali ženy. Zasadzovala sa za zvýšenú aktivitu žien vo svete v medzinárodnom i národnom politickom procese.

Počas svojho pôsobenia na poste Prvej dámy USA mala i mnoho ďalších, menších aktivít. Medzi iným snahu o zachovanie amerických historických pamätihodností, úpravu Bieleho domu (Modrá izba a iné), úpravu záhrady a múzea Bieleho domu, výstavbu prístreškov pre príležitostných návštevníkov na rôzne významné dni národnostných menšín USA a ďalšie.

Kariéra senátorky[upraviť | upraviť zdroj]

Senátne voľby v roku 2000[upraviť | upraviť zdroj]

Keď sa v novembri 1998 uvoľnil post senátora za štát New York (odchod oznámil Daniel Moynihan), viacerí prominenti demokratickej strany, vrátane zástupcu Snemovne reprezentantov Charlesa Rangela z New Yorku, naliehali na Hillary Clintonovú, aby sa oň uchádzala v senátnych voľbách v roku 2000. Keď sa rozhodla kandidovať, jej manžel kúpil dom v Chappaqua, severne od New York City. Tak sa stala prvou Prvou dámou USA, ktorá kandidovala do senátnych volieb v USA. Ako prvý protikandidát za republikánov sa predpokladal starosta New York City Rudy Giuliani; nakoniec sa ním stal Rick Lazio.

Clintonová bola obvinená oponentmi, že nikdy nebývala v štáte New York a nebude participovať na politike a prioritách štátu. Ako odpoveď začala Hillary Clintonová kampaň (listening tour), počas ktorej navštívila niekoľko miest v štáte. V kampani sa zamerala na tradične prorepublikánske oblasti. Hovorila o zlepšení ekonomickej situácie v nich, sľúbila vytvoriť 200 000 miest zameraných na moderné technológie.

Obaja kandidáti boli dobre financovaní. Clintonová spolu s Laziom (v počiatkoch s Giulianim) minuli na kampaň 78 miliónov dolárov.[1] Clintonová nakoniec voľby 7. novembra 2000 vyhrala, s 55% oproti Laziovým 43%.[2] Inaugurovaná bola 3. januára 2001.

Senátorka[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé obdobie[upraviť | upraviť zdroj]

Ako senátorka nadväzovala na sympatie verejnosti, ktoré získala ako Prvá dáma a budovala vzťahy so senátormi, pričom sa vyvarovala polarizovaniu svojej osoby ako Prvej dámy.[3][4][5] V senáte zasadala v piatich výboroch a troch podvýboroch zameraných na životné prostredie, ako napr. čistý vzduch, jadrovú bezpečnosť, vodu, lesy a pod. a vo dvoch podvýboroch zameraných na deti a rodinu.

Prezidentské voľby 2008[upraviť | upraviť zdroj]

Hillary Rodhamová Clintonová, podporovaná manželom, kandidovala vo voľbách za demokratickú stranu proti Barackovi Obamovi a ďalším kandidátom, ktorí však čoskoro kampaň vzdali. Súboj bol najdrahší v histórii strany a žiaden z kandidátov sa nemienil kandidatúry vzdať. Hillary Clintonová (ani Barack Obama) nezískali nadpolovičnú väčšinu voliteľov, preto mali rozhodnúť nezávislí volitelia. Nakoniec Hillary nedokázala zvíťaziť v demokratických primárkach a víťazom sa stal Barack Obama, ktorý sa tak v prezidentských voľbách v roku 2008 stal oficiálnym nominantom Demokratickej strany. Hillary sa v prezidentských voľbách postavila za svojho protikandidáta z demokratických primárnych volieb, dokonca Baracka Obamu podporil aj manžel Hillary, bývalý prezident USA Bill Clinton. Obaja manželia sa aktívne zapojili do prezidentských volieb po boku Obamu, aj keď na nevôľu mnohých podporovateľov Hillary si ju Barack Obama nevybral ako kandidátku na viceprezidentku.

Ministerka zahraničných vecí[upraviť | upraviť zdroj]

Po inaugurácii za prezidenta ju Barack Obama navrhol na pozíciu ministerky zahraničných vecí, ktorú prijala.

Ocenenia a pocty[upraviť | upraviť zdroj]

Hillary Clintonová obdržala početné ocenenia a pocty, týkajúce sa jej verejne prospešnej služby:

  • V 1994 prijala cenu za životné dedičstvo (the Living Legacy Award) od Ženského medzinárodného centra (Women's International Center), ako uznanie za jej príspevky a prácu v oblasti práce so ženami a deťmi.
  • V máji 1998 prevzala cenu Nadácie pre zdravie (Halth Foundation Prize) Spojených arabských emirátov za pomoc týkajúcu sa zdravia a sociálnej starostlivosti žien, detí a rodiny.
  • V apríli 1999 bola ocenená Celoživotnou cenou (the Lifetime Achievement Award) podporného fondu detí z Černobyľa (Children of Chernobyl Relief Fund) za pomoc Ukrajine pri riešení dedičstva po Černobylskej nehode.
  • V júni 1999 obdržala cenu matky Terezy (Mother Teresa Award), najvyššie civilné ocenenie v Albánsku. Udelená jej bola za jej angažovanosť v humanitárnej pomoci počas vojny v Kosove a vo svete.
  • 26. marca 2004 bola inaugurovaná cenou Nursing Health and Humanity Award na University of Rochester School of Nursing.
  • 23. februára 2005 bola ocenená nemeckou mediálnou cenou German Media Prize 2004.
  • 15. februára 2005 prevzala od Americkej ženskej zdravotníckej asociácie (American Medical Women's Association) "President’s Vision & Voice Award".
  • 30. júla 2005 prevzala ocenenie od "Reserve Officers Association's" "National President's Award".
  • 9. októbra 2005 bola uvedená do Národnej ženskej siene slávy (National Women's Hall of Fame).
  • V apríli 2006 bola ocenená Pamätnou cenou (Remembrance Award) od Northeastern New York Chapter.
  • 14. júna 2006 prijala "Energy Leadership Award" od Energetickej asociácie USA (United States Energy Association) za jej angažovanosť v energetických otázkach.

Volebná história[upraviť | upraviť zdroj]

Senátne voľby v roku 2000[upraviť | upraviť zdroj]

  • Hillary Rodhamová Clintonová (D), 55,27 % / 3 747 310
  • Rick Lazio (R), 43,01 % / 2 915 730

Senátne voľby v roku 2006[upraviť | upraviť zdroj]

  • Hillary Rodhamová Clintonová (D), 67,00% / 3 008 428
  • John Spencer (R), 31,01% / 1 392 189

Knihy a články o Hillary Clintonovej[upraviť | upraviť zdroj]

Knihy napísané Hillary Clintonovou (Billom Clintonom) a knihy o Hillary Clintonovej.

Napísané Clintonovcami[upraviť | upraviť zdroj]

  • Bill Clinton. My Life. Knopf, 2004. ISBN 0-375-41457-6.
  • Clinton, Hillary Rodham. It Takes a Village: And Other Lessons Children Teach Us. Simon & Schuster, 1996. ISBN 0-684-82545-7.
  • Clinton, Hillary Rodham, Osborne, Claire G. (editor). The Unique Voice of Hillary Rodham Clinton: A Portrait in Her Own Words. Avon Books, 1997. ISBN 0-380-97416-9.
  • Clinton, Hillary Rodham. Dear Socks, Dear Buddy: Kids' Letters to the First Pets. Simon & Schuster, 1998. ISBN 0-684-85778-2.
  • Clinton, Hillary Rodham. An Invitation to the White House: At Home with History. Simon & Schuster, 2000. ISBN 0-684-85799-5.
  • Clinton, Hillary Rodham. Living History. Simon & Schuster, 2003. ISBN 0-7432-2224-5.
  • Clinton Websites: Five Official Archived White House Websites from 1993 through 2001 (CD-ROM set). Core Federal Information Series, 2002. ISBN 1-59248-061-6.

Pozitívne[upraviť | upraviť zdroj]

  • Blumenthal, Sidney. The Clinton Wars. Farrar, Straus and Giroux, 2003. ISBN 0-374-12502-3.
  • Conason, Joe a Lyons, Gene. The Hunting of the President: The Ten-Year Campaign to Destroy Bill and Hillary Clinton. St. Martin's Press, 2000. ISBN 0-684-83451-0.
  • Estrich, Susan. The Case for Hillary Clinton. HarperCollins, 2005. ISBN 0-06-083988-0.
  • Tomasky, Michael. Hillary's Turn: Inside Her Improbable, Victorious Senate Campaign. Free Press, 2001. ISBN 0-684-87302-8.

Negatívne[upraviť | upraviť zdroj]

  • Aldrich, Gar]. Unlimited Access: An FBI Agent Inside the Clinton White House. Regnery Publishing, 1996. ISBN 0-89526-454-4.
  • Andersen, Christopher. Bill and Hillary: The Marriage. William Morrow, 1999. ISBN 0-688-16755-1.
  • Andersen, Christopher. American Evita: Hillary Clinton's Path to Power. HarperCollins, 2004. ISBN 0-06-056254-4.
  • Boswell, John. The Unshredded Files of Hillary and Bill Clinton. Broadway, 1996. ISBN 0-553-06763-X.
  • Bozell, L. Brent a Graham, Tim. Whitewash: How the News Media Are Paving Hillary Clinton's Path to the Presidency. Crown Forum, 2007. ISBN 0-307-34020-1.
  • Brock, David. The Seduction of Hillary Rodham. Simon & Schuster, 1996. ISBN 0-684-83451-0.
  • Carpenter, Amanda B.. The Vast Right-Wing Conspiracy's Dossier on Hillary Clinton. Regnery Publishing, 2006. ISBN 1-59698-014-1.
  • Filger, Sheldon.Hillary Clinton Nude:Naked Ambition, Hillary Clinton And America's Demise.Authorhouse,2006. ISBN 1-4259-6759-0.
  • Fodeman, Jason. How To Destroy A Village: What The Clintons Taught A Seventeen Year Old. Publish America, 2003. ISBN 1-59129-804-0.
  • Goldberg, Jonah. Liberal Fascism: The Totalitarian Temptation from Mussolini to Hillary Clinton. Doubleday, 2007. ISBN 0-385-51184-1.
  • Horowitz, David a Poe, Richard. The Shadow Party : How Hillary Clinton, George Soros, and the Sixties Left Took Over the Democratic Party. Nelson Current, 2006. ISBN 1-59555-044-5.
  • Klein, Edward. The Truth About Hillary: What She Knew, When She Knew It, and How Far She'll Go to Become President. Penguin, 2005. ISBN 1-59523-006-8.
  • Kuiper, Thomas. I've Always Been a Yankees Fan: Hillary Clinton in Her Own Words. World Ahead Publishing, 2006. ISBN 0-9746701-8-9.
  • Limbacher, Carl. Hillary's Scheme: Inside the Next Clinton's Ruthless Agenda to Take the White House. Crown Publishing, 2003. ISBN 0-7615-3115-7.
  • Milton, Joyce. The First Partner: Hillary Rodham Clinton. William Morris, 1999. ISBN 0-688-15501-4.
  • Morris, Dick. Rewriting History. HarperCollins, 2004. ISBN 0-06-073668-2.
  • Morris, Dick a McGann, Eileen. Condi vs. Hillary : The Next Great Presidential Race. HarperCollins, 2005. ISBN 0-06-083913-9.
  • Morris, Roger]. Partners in Power: The Clintons and Their America. Henry Holt, 1996. ISBN 0-8050-2804-8.
  • Noonan, Peggy. The Case Against Hillary Clinton. HarperCollins, 2000. ISBN 0-06-039340-8.
  • Olson, Barbara. Hell to Pay: The Unfolding Story of Hillary Rodham Clinton. Regnery Publishing, 1999. ISBN 0-89526-197-9.
  • Podhoretz, John]]. Can She Be Stopped? : Hillary Clinton Will Be the Next President of the United States Unless .... Crown Publishing, 2006. ISBN 0-307-33730-8.
  • Poe, Richard. Hillary's Secret War: The Clinton Conspiracy to Muzzle Internet Journalists. Nelson Current, 2004. ISBN 0-7852-6013-7.
  • Regan, Turk]. The Hillary Clinton Voodoo Kit: Stick It to Her, Before She Sticks It to You!. Running Press Book Publishers, 2007. ISBN 0-7624-2965-8.
  • Tyrrell, R. Emmett ad Davis, Mark. Madame Hillary: The Dark Road to the White House. Regnery Publishing, 2004. ISBN 0-89526-067-0.

Nezaujaté[upraviť | upraviť zdroj]

  • Berman, Ari. "The Strategic Class" The Nation August 29, 2005
  • Bowen, Michael. HILLARY! : How America's First Woman President Won The White House. Branden Books, 2003. ISBN 0-8283-2081-0.
  • Flaherty, Peter a Flaherty, Timothy. The First Lady: A Comprehensive View of Hillary Rodham Clinton. Huntington House, 1996. ISBN 1-56384-119-3.
  • Flinn, Susan (ed.). Speaking of Hillary: A Reader's Guide to the Most Controversial Woman in America. White Cloud Press, 2000. ISBN 1-883991-34-X.
  • Harpaz, Beth. The Girls in the Van: Covering Hillary. Thomas Dunne Books, 2001. ISBN 0-312-28126-9.
  • King, Norman. Hillary: Her True Story. Carol Publishing, 1993. ISBN 1-55972-187-1.
  • Maraniss, David. First In His Class: A Biography of Bill Clinton. Simon & Schuster, 1995. ISBN 0-671-87109-9.
  • Oppenheimer, Jerry. State of a Union: Inside the Complex Marriage of Bill and Hillary Clinton. HarperCollins, 2000. ISBN 0-06-019392-1.
  • Osborne, Claire G.. The Unique Voice of Hillary Rodham Clinton: A Portrait in Her Own Words. Avon Books, 1997. ISBN 0-380-97416-9.
  • Radcliffe, Donnie. Hillary Rodham Clinton : A First Lady for Our Time. Warner Books, 1993. ISBN 0-446-51766-6.
  • Sheehy, Gail. Hillary's Choice. Random House, 1999. ISBN 0-375-50344-7.
  • Warner, Judith. Hillary Clinton: The Inside Story (revised and updated). Signet, 1999. ISBN 0-451-19895-6.

Školské štúdie (Diplomovky, semestrálne práce atď.)[upraviť | upraviť zdroj]

  • Karrin Vasby Anderson, "Hillary Rodham Clinton as 'Madonna': The Role of Metaphor and Oxymoron in Image Restoration". Women's Studies in Communication, Vol. 25, 2002.
  • Barbara Burrell. Public Opinion, the First Ladyship, and Hillary Rodham Clinton (2nd Ed). Taylor & Francis, 2001. ISBN 0-8153-3599-7.
  • Barbara C. Burrell, "The Office of the First Lady and Public Policymaking" in MaryAnne Borrelli and Janet M. Martin, eds. The Other Elites: Women, Politics, and Power in the Executive Branch 1997. pp 169-88.
  • Denise M. Bostdorff, "Hillary Rodham Clinton and Elizabeth Dole as Running 'Mates' in the 1996 Campaign: Parallels in the Rhetorical Constraints of First Ladies and Vice Presidents" in Robert E. Denton Jr., ed., The 1996 Presidential Campaign: A Communication Perspective Praeger Publishers. 1998. pp 199-228.
  • Jeffrey E. Cohen; "The Polls: Public Favorability toward the First Lady, 1993-1999" Presidential Studies Quarterly. Volume: 30. Issue: 3. 2000. pp 575+.
  • Rachel L. Holloway, "The Clintons and the Health Care Crisis: Opportunity Lost, Promise Unfulfilled" in Robert E. Denton Jr. and Rachel L. Holloway, eds. Clinton Presidency: Images, Issues, and Communication Strategies Praeger. 1996. pp. 159-88.
  • Barbara Kellerman, "The Enabler," Presidential Studies Quarterly Volume: 28. Issue: 4. 1998. Pp 887-893
  • Colleen Elizabeth Kelley, The Rhetoric of First Lady Hillary Rodham Clinton: Crisis Management Discourse. Greenwood Publishing, 2001. ISBN 0-275-96695-X.
  • Janette Kenner Muir and Lisa M. Benitez, "Redefining the Role of the First Lady: The Rhetorical Style of Hillary Rodham Clinton" in Robert E. Denton Jr. and Rachel L. Holloway, eds. Clinton Presidency: Images, Issues, and Communication Strategies Praeger. 1996. pp. 139-58.
  • Gil Troy. Affairs of State: The Rise and Rejection of the Presidential Couple Since World War II (1997).
  • Gil Troy. Hillary Rodham Clinton: Polarizing First Lady. University Press of Kansas, 2006. ISBN 0-7006-1488-5.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. "Hillary Rodham Clinton scores historic win in New York", CNN, 2000-11-08. z 2006-08-22.
  2. title = Federal Elections 2000: U.S. Senate results. Federal Election Commission. prístup: 2006-08-22.
  3. Chaddock, Gail Russell, "Clinton's quiet path to power", Christian Science Monitor, 2003-03-10. z 2006-08-22.
  4. Hunt, Albert R., "A Tale of Two Clintons", Wall Street Journal, 2001-04-07. z 2006-08-22.
  5. Kuhn, Martin, "Sen. Clinton Stresses Chronic Disease Needs", National Press Club, 2001-07-26. z 2006-08-22.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]