Kaštieľ v Topoľčiankach
Kaštieľ v Topoľčiankach | |
zámok | |
Štát | ![]() |
---|---|
Región | Nitriansky |
Okres | Zlaté Moravce |
Obec | Topoľčianky |
Nadmorská výška | 220 m n. m. |
Súradnice | 48°25′17.08″S 18°24′46.41″V / 48,4214111°S 18,4128917°V |
Vznik | 15. storočie |
Pre verejnosť | verejnosti prístupný |
Najľahší výstup | z obce Topoľčianky |
Poloha kaštieľa na Slovensku
| |
Poloha kaštieľa v Nitrianskom kraji
| |
Webová stránka: www.zamok-topolcianky.sk | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Kaštieľ v Topoľčiankach je zachovalý klasicistický kaštieľ, vytvárajúci južné krídlo historického objektu staršieho zámku.[1] Nachádza sa v Topoľčiankach a obklopuje ho rozsiahly anglický park. Dnes slúži ako múzeum so zachovalým dobovým interiérom, zámockou knižnicou, obsahujúcou viac ako 14 000 zväzkov a zbierkami keramiky a porcelánu. V roku 1970 bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.
História
Kaštieľ stojí na mieste gotického vodného hradu a neskoršej renesančnej pevnosti, ktorá bola výrazne prestavaná v 16. a 17. storočí. Vznikla tak 4-krídlová stavba s arkádovým nádvorím, chránená opevnením a baštami, poskytujúcim ochranu pred vtedajším tureckým ohrozením. Začiatkom 19. storočia (1818 – 25) dal gróf Ján Keglevich zbúrať južné krídlo, ktoré nahradila reprezentačná, klasicistická budova s rizalitmi a mohutnou kupolou. Nový, klasicistický kaštieľ poskytoval honosné priestory – tanečnú sálu, jedáleň, knižnicu i schodište poprepájané salónmi, ktoré vhodne doplnili zámocký areál.[2]
Moderný a udržiavaný zámok sa stal v roku 1890 letným sídlom Habsburgovcov, no po vzniku ČSR aj prezidenta republiky. Tunajšie prostredie si veľmi obľúbil a často navštevoval najmä Tomáš Garrigue Masaryk.
V klasicistickom krídle je dnes múzeum historického nábytku a bytových doplnkov, vrátane kobercov, vyšívaných orientálnych závesov, obrazov, keramiky, hodín a zbraní. Všetky exponáty tu pri svojom odchode v októbri 1918 zanechali poslední majitelia – arcivojvoda Jozef August Habsburg s manželkou Augustou, vnučkou cisára Františka Jozefa I. V päťdesiatych rokoch boli exponáty premiestnené do salónov podľa rovnakého slohu a historického obdobia, čím vznikli čisto renesančné, barokové, rokokové, klasicistické a biedermeierovské expozície.
Súčasťou komplexu je aj jazdiareň s presláveným chovom koní v národnom žrebčíne, založenom v roku 1921.[3]