Preskočiť na obsah

Kúty (okres Senica)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Kúty
obec
Kostol sv. Jozefa Pestúna
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trnavský kraj
Okres Senica
Región Záhorie
Vodné toky Zelnický potok, Čársky potok, Kútsky náhon
Nadmorská výška 156 m n. m.
Súradnice 48°39′33″S 17°01′15″V / 48,659167°S 17,020833°V / 48.659167; 17.020833
Rozloha 27,16 km² (2 716 ha) [1]
Obyvateľstvo 4 012 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 147,72 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1392
Starosta Branislav Vávra[3] (nezávislý)
PSČ 908 01 (pošta Kúty 1)
ŠÚJ 504513
EČV (do r. 2022) SE
Tel. predvoľba +421-34
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad Kúty
Nám. Radlinského 981
908 01 Kúty
E-mailová adresa obec@kuty.sk
Telefón 034/699 9611
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Kúty
Webová stránka: kuty.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Demonym: Kúťan[4]

Kútyobec na Slovensku v okrese Senica.

Kúty sa nachádzajú v západnej časti Záhorskej nížiny, asi 4 km východne od rieky Morava a štátnej hranice s Českom. Trojmedzie s Českom a Rakúskom leží asi 8 km juhozápadne. Južne od obce preteká rieka Myjava.

Obec susedí na severe s obcou Brodské, na východe s obcami Čáry a Kuklov, na juhu s obcami Borský Svätý Jur a Sekule a na západe s moravskou obcou Lanžhot.

Kúty sú významnou dopravnou križovatkou; centrom obce vedie cesta I/2 z Malaciek na Holíč, ktorú tu križuje cesta II/425 na Břeclav a II/500 na Senicu. Západne od obce vedie diaľnica D2 z Bratislavy do Brna. Východný okraj obce lemuje železničná trať Bratislava – Břeclav, na ktorú sa v tunajšej stanici pripájajú trate do Sudoměříc a Trnavy.

Z roku 1392 pochádza prvá zmienka o Kútoch vo forme Kuth, v roku 1498 sa objavuje v podobe Kwhty. Prítomnosť ľudí v tejto časti Slovenska však siaha ďaleko do minulosti, čo dokazujú archeologické nálezy osídlenia z doby kamennej (2000 – 1900 pred Kristom) a z doby bronzovej (1500 – 700 pred Kristom). Mladšie nálezy pochádzajú z doby železnej (500 – 0 po Kristovi), predhradištnej a staršej doby hradištnej a poukazujú na kontinuálne osídlenie okolia sútoku riek Morava a Myjava.

Stredoveká osada bola súčasťou ostrokamenského panstva, neskôr patrila rodu Coborovcov. Veľký požiar postihol dedinu v roku 1645, no jej pomerne rýchle obnovenie dokazuje prítomnosť troch mlynov v roku 1678. V roku 1736 prechádza obec do majetku Habsburgovcov.

Obec bola v apríli 1945 vypálená počas oslobodzovacích bojov. Zhorelo 7 domov a 110 hospodárskych stavieb. Poškodený bol aj kostol.[5]

Kultúra a zaujímavosti

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Kaplnka sv. Anny, klasicistická stavba na obdĺžnikovom pôdoryse s valbovou strechou z roku 1852. Stojí na mieste staršej barokovej stavby asi zo 17. storočia. Fasády sú členené lizénovými rámami, priečelie je ukončené trojuholníkovým štítom.[7]
  • Pomník Andreja Radlinského, súsošie v nadživotnej veľkosti z roku 1930. Autorom súsošia je A. Kovačik.[8] Nachádza sa pred kostolom.
  • Zvonica, murovaná stavba na štvorcovom pôdoryse z roku 1826. Fasády zvonice sú členené lizénami, ukončená je korunnou rímsou s terčíkom a zvonovitou helmicou. Rezonančné otvory sú polkruhovo ukončené so šambránami.

Osobnosti obce

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Pavol Palkovič (* 1930 - † 2009), teoretik drámy a literatúry.
  • Jozef Mikuš (* 1934 - † 1997), stredoškolský pedagóg, regionálny historik, propagátor regionálnej histórie a jeden zo zakladateľov gorazdovskej tradície.

Pôsobili tu

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. JÚĽŠ. Kúťan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
  5. MANIAK, Marcel. Nikdy viac! : príbeh vypálených obcí. Poprad : Popradská tlačiareň, vydavateľstvo s.r.o., 2019. 231 s. ISBN 978-80-89613-26-7. S. 172.
  6. BKúty - Kostol sv. Jozefa Pestúna [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  7. Kúty - Kaplnka sv. Anny [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  8. Kúty. Pomník A. Radlinského [online]. Krížom.krážom. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]