Milan Ftáčnik
Milan Ftáčnik | ||||||||
18. primátor hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy | ||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
V úrade 21. december 2010 – 11. december 2014 | ||||||||
| ||||||||
Bývalý starosta mestskej časti Bratislava-Petržalka | ||||||||
V úrade 2. december 2006 – 27. november 2010 | ||||||||
| ||||||||
9. minister školstva Slovenskej republiky | ||||||||
V úrade 30. október 1998 – 18. apríl 2002 | ||||||||
| ||||||||
Biografické údaje | ||||||||
Narodenie | 30. október 1956 Bratislava, Česko-Slovensko | |||||||
Úmrtie | 14. máj 2021 (64 rokov) | |||||||
Politická strana | KSS (1980 – 1990) SDĽ (1990 – 2002) SDA (2002 – 2004) NEKA (2004 – 2021)[1] | |||||||
Alma mater | Univerzita Komenského v Bratislave | |||||||
Profesia | vysokoškolský pedagóg | |||||||
Národnosť | slovenská | |||||||
Rodina | ||||||||
Manželka |
RNDr. Zlatica Ftáčniková | |||||||
Odkazy | ||||||||
Milan Ftáčnik na ftacnik.sk | ||||||||
Milan Ftáčnik (multimediálne súbory) | ||||||||
Doc. RNDr. Milan Ftáčnik, CSc. (* 30. október 1956, Bratislava – † 14. máj 2021)[2] bol slovenský vysokoškolský pedagóg a politik. Bol ministrom školstva Slovenska v období 1998 – 2002 a v rokoch 2005 až 2009 poslancom zastupiteľstva Bratislavského samosprávneho kraja. V rámci komunálnej politiky bol okrem iného v rokoch 2006 – 2010 starostom bratislavskej mestskej časti Petržalka a v rokoch 2010 – 2014 primátorom Bratislavy. Bol predsedom Slovenskej informatickej spoločnosti, členom Rady vlády SR pre digitalizáciu verejnej správy a predsedom Správnej rady STU.[3]
Bol jedným z najznámejších predstaviteľov slovenskej ľavicovej politiky,[4] presadzoval myšlienky tolerancie a slušnosti,[5][6] aktívne podporoval akýkoľvek návrh na posilnenie antifašistickej výchovy na školách a budovanie demokratického a antifašistického povedomia slovenskej verejnosti.[7][8]
Milan Ftáčnik bol ženatý a mal tri deti, mal dvoch bratov (dvojičky Jána a Ľubomíra).[9]
Profesionálna kariéra
[upraviť | upraviť zdroj]- 1980 – interná ašpirantúra na Katedre teoretickej kybernetiky MFF UK
- 1981 – základná vojenská služba
- 1982 – interná ašpirantúra na Katedre teoretickej kybernetiky MFF UK
- 1986 – odborný asistent na Katedre teoretickej kybernetiky MFF UK
- 1989 – docent na Katedre teoretickej kybernetiky, od roku 1990 na Katedre umelej inteligencie, po jej zániku od roku 1994 na Katedre počítačovej grafiky a spracovania obrazu a po jej zlúčení na Katedre aplikovanej informatiky FMFI UK
- 1990 – poslanec NR SR
- 1998 – minister školstva SR
- 2003 – vedúci Katedry počítačovej grafiky a spracovania obrazu FMFI UK
- 2004 – vedúci Katedry aplikovanej informatiky FMFI UK Bratislava (po zlúčení KPGSO a Ústavu informatiky)
- 2006 – starosta Mestskej časti Bratislava-Petržalka
- 2010 – primátor Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy
- 2014 – Katedra aplikovanej informatiky na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky (FMFI) Univerzity Komenského (UK) v Bratislave, oddelenie počítačovej grafiky a spracovania obrazu
Stranícka kariéra
[upraviť | upraviť zdroj]- 1980 – člen KSS, 17. decembra 1989 sa stal členom Ústredného výboru KSS.[10]
- 1990 – člen Strany demokratickej ľavice (SDĽ)
- 21. október 2000 – druhýkrát zvolený za podpredsedu SDĽ na šiestom zjazde strany v Košiciach[11]
- 2002 – po rozporoch vo vedení SDĽ odišiel z SDĽ a založil spoločne s bývalým predsedom SDĽ Petrom Weissom a Brigitou Schmögnerovou novú politickú stranu Sociálnodemokratická alternatíva (SDA), ktorej sa stal predsedom[12]
- 31. december 2004 – SDA zanikla zlúčením so SMERom do strany SMER – sociálna demokracia
- 2005 – nezávislý kandidát
Kariéra vo vrcholovej politike
[upraviť | upraviť zdroj]- 1990 – poslanec SNR, neskôr členom Predsedníctva SNR a predseda poslaneckého klubu SDĽ. Bol pri podpise Ústavy SR, na slávnostnom akte niesol štátnu pečať.[13]
- 1992 – 1994 – poslanec NR SR
- 1994 – 1998 – poslanec NR SR. Bol členom výboru NR SR pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, členom spoločného parlamentného výboru EÚ a výboru NR SR pre európsku integráciu.[12]
- 30. október 1998 – 17. apríl 2002 – minister školstva SR. Ako minister školstva presadzoval reformu školstva, bol prijatý návrh koncepcie Koncepcie rozvoja výchovy a vzdelávania v SR s horizontom na najbližších 10 – 15 rokov.[14] Pripravil návrh nového školského zákona, ktorý okrem iného kontroverzne presadzoval cvičenie jógy na školách. Návrh novely však nebol prijatý.[15] Začiatkom roku 2002 boli na základe jeho návrhu prijaté nové zákony: o Slovenskej akadémie vied, o vede a športe a o vysokých školách, týmito reformami sa snažil skvalitniť slovenské školstvo, zvýšenie mzdového ohodnotenia učiteľov a súlad s európskou legislatívou.[16][17] Ich obsahom bol okrem iného princíp, že platy učiteľov majú rásť rýchlejšie ako platy zamestnancov verejnej správy.[18]Bol donútený predčasne odstúpiť po vnútrostraníckych sporoch v SDĽ.[12][19]
Kariéra v komunálnej politike
[upraviť | upraviť zdroj]- 2005 – bol zvolený za koalíciu HZD, SF, SMER za poslanca zastupiteľstva Bratislavského samosprávneho kraja v okrese Bratislava V
- V decembri 2006 bol zvolený za starostu Petržalky, ako nezávislý, podporu vyslovila strana SMER. Presadil obnovu 50 detských ihrísk[20], výmenu okien na všetkých materských a základných školách, nové parkovacie miesta, cyklotrasy, plochy pre rekreačný šport mládeže a zateplenie striech bytoviek.[21] Tieto opatrenia prijal a obstaral prostredníctvom elektronických aukcií, ktoré presadzoval.[22][23]
- V apríli 2010 ako prvý oznámil kandidatúru na post primátora hlavného mesta SR – Bratislavy. O podpore rokoval s viacerými politickými stranami (MOST – HÍD, SaS, SMER-SD). MOST – HÍD aj SaS ho odmietli, do volieb išiel nakoniec iba s podporou strany SMER-SD, ktorá stiahla vlastného kandidáta.[24] Strana mu na kampaň aj finančne prispela.[25]
- 27. novembra 2010 bol v komunálnych voľbách zvolený za primátora Bratislavy. Primátorom bol jedno volebné obdobie.[26] Na začiatku volebného obdobia sa musel vysporiadať s rekordnou zadlženosťou mesta, ktorú zanechal jeho predchodca Andrej Ďurkovský (KDH), a vykonal opatrenia na znižovanie výdavkov.[27] Počas svojho pôsobenia sa mu podarilo spustiť projekt električkovej rýchlodráhy do Petržalky, financovaný prostredníctvom operačného programu Európskej únie, rekonštrukciu Starého mosta,[28] dokončenie stavby cyklomosta Slobody [29] ako aj iné projekty súvisiace s mestským majetkom a zeleňou.[30] Nedokázal však zabrániť dokončeniu prevodu PKO a Palácu Motešických z majetku mesta súkromným vlastníkom.[26][31][32]
- V roku 2013 sa stal ako primátor Bratislavy predsedom Únie miest Slovenska. [33][34]
Publikácie [35]
[upraviť | upraviť zdroj]- Ftáčnik M., Borovský P. a Samuelčík M.: Low cost high quality 3D virtual city models, CORP conference, Vienna 2004
- Spoluautor vysokoškolskej učebnice Umelá inteligencia, Alfa Bratislava 1992
- Ftáčnik M: Složnostnaja charakteristika nekotorych bulevych modelej izobraženij, Acta Mathematica Universitas Comenianae, XLVII-XLIX – 1986, 251-263
- Ftáčnik M. a Klein J.: Nonlinear lower bound on synchronous combinational complexity of binary addition, Computers and Artificial Intelligence 5 (1986), No. 1, 67-78
- Ftáčnik M.: The computational complexity of one algorithm recognizing monotone matrices, Computers and Artificial Intelligence 4 (1985), No. 5, 437-444
- Ftáčnik M. a Hromkovič J. : Nonlinear lower bound for real-time branching programs, Computers and Artificial Intelligence 4 (1985), No. 3, 353-359
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ SIBYLA, Pavel. Milan Ftáčnik: Prekáža mi štýl politiky Smeru. Trend (Bratislava: TREND Holding), 2010-10-28. Dostupné online [cit. 2018-03-22]. ISSN 1336-2674.
- ↑ Zomrel exminister školstva Milan Ftáčnik [online]. Pravda.sk, 2021-05-14, [cit. 2021-05-14]. Dostupné online.
- ↑ https://www.stuba.sk/sk/diani-na-stu/prehlad-aktualit/zomrel-milan-ftacnik-predseda-spravnej-rady-stu.html?page_id=14254
- ↑ CHMELÁR, Eduard. Odišla ikona slovenskej ľavicovej politiky [online]. casopisargument.cz, 2021-05-14, [cit. 2021-06-29]. Dostupné online.
- ↑ SITA. Dúhový pochod otvoria tri symbolické svadby. SME (Bratislava: Petit Press), 2012-05-03. Dostupné online [cit. 2021-06-29]. ISSN 1335-4418.
- ↑ František Mikloško. Milan Ftáčnik bol tvorcom demokratických dejín Slovenska. Denník N (Bratislava: N Press), 2021-05-14. Dostupné online [cit. 2021-06-29]. ISSN 1339-844X.
- ↑ TASR. Slovenskí protifašistickí bojovníci si uctili pamiatku M. Ftáčnika. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2021-05-14. Dostupné online [cit. 2021-06-29].
- ↑ MIKUŠOVIČ, Dušan. Antifašisti sa v Bratislave postavili pravicovým radikálom, policajti ich odrezali (+video). Denník N (Bratislava: N Press), 2015-03-14. Dostupné online [cit. 2021-06-29]. ISSN 1339-844X.
- ↑ VLNA, Marcel. Bratia Ftáčnikovci a ich osudný deň [online]. Bratislava: SME (Petit Press), 26.01.2003. Dostupné online.
- ↑ Funkcionári KSČ a KSS [online]. Bratislava: Ústav pamäti národa, [cit. 2021-07-09]. Dostupné online.
- ↑ KRNO, Martin. Peter Weiss: Išlo o myšlienky a solidaritu, nik nemyslel na kariéru. Pravda (Bratislava: Perex), 2016-02-02. Dostupné online [cit. 2021-07-09]. ISSN 1336-197X.
- ↑ a b c Životopis predsedu SDA Milana Ftáčnika [online]. SME.sk, [cit. 2021-06-04]. Dostupné online.
- ↑ Ftáčnik: Česť niesť pečať pri podpise Ústavy SR som dostal ako člen SDĽ [online]. Bratislava: SME (Petit Press), 30.8.2007, [cit. 2021-05-24]. Dostupné online.
- ↑ Reforma vzdelávania v dátumoch [online]. [Cit. 2021-06-04]. Dostupné online.
- ↑ ZIMENOVÁ, Zuzana. Reforma zhora? #45/2012 [online]. týždeň, [cit. 2021-06-04]. Dostupné online.
- ↑ TASR. Ftáčnik: Schválením zákona o VŠ začína reforma vysokých škôl. SME (Bratislava: Petit Press), 2002-02-21. Dostupné online [cit. 2021-06-29]. ISSN 1335-4418.
- ↑ Slovenská akadémia vied [online]. Bratislava: Slovenská akadémia vied, [cit. 2021-06-29]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do VÚC 2017 [online]. volbydovuc2017.sk, [cit. 2021-06-29]. Dostupné online.
- ↑ Minister Ftáčnik predbehol rozhodnutie SDĽ, odchádza. SME (Bratislava: Petit Press), 2002-04-13. Dostupné online [cit. 2021-06-29]. ISSN 1335-4418.
- ↑ Petržalka chce pozemky pod ihriskami. Bratislavské noviny (Bratislava: NIVEL PLUS). Dostupné online [cit. 2021-06-29]. ISSN 1336-362X.
- ↑ Porovnanie: Ftáčnik vs. Vášaryová. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), Slovensko. Dostupné online [cit. 2021-06-29].
- ↑ SITA. Petržalka šetrila predovšetkým na vnútornej správe. Pravda (Bratislava: Perex), 2010-07-15. Dostupné online [cit. 2021-06-29]. ISSN 1336-197X.
- ↑ Global24 s.r.o.. Petržalka šetrí na elektronických aukciách tisíce eur [online]. dnes24.sk, [cit. 2021-06-29]. Dostupné online.
- ↑ Milana Ftáčnika podporujú Fico a Smer-SD [online]. Bratislava: Bratislavské noviny (Nivel Plus), 3.9.2010, [cit. 2011-02-17]. Dostupné online.
- ↑ Smer dal Ftáčnikovi 50tisíc [online]. Bratislava: SME (Petit Press), 15.2.2011, [cit. 2011-02-17]. Dostupné online.
- ↑ a b Ftáčnik bol prvým primátorom, ktorý chcel modernú Bratislavu [online]. Bratislava: zivemesto.sk, 14.5.2021, [cit. 2021-05-17]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
- ↑ Bratislava má rekordný dlh [online]. Bratislava: Hospodárske noviny, 24.03.2011, [cit. 2021-05-17]. Dostupné online.
- ↑ Ftáčnik chce stovky miliónov na električku do Petržalky [online]. slovensko.hnonline.sk, [cit. 2021-06-14]. Dostupné online.
- ↑ Výstavbu cyklomostu by chceli urýchliť [online]. bratislava.sme.sk, [cit. 2021-06-14]. Dostupné online.
- ↑ TASR. Kolegovia v komunálnej politike o úmrtí Ftáčnika: Je to veľká strata [online]. TERAZ.sk, 2021-05-14, [cit. 2021-06-14]. Dostupné online.
- ↑ HILBERTOVÁ, Martina. SDKÚ so Smerom vydali palác Motešických J&T. SME (Bratislava: Petit Press), 2011-11-24. Dostupné online [cit. 2021-07-09]. ISSN 1335-4418.
- ↑ TASR. Ftáčnik ochraňuje PKO. Chce z neho pamiatku (video). Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2010-12-04. Dostupné online [cit. 2021-07-09]. ISSN 1336-1996.
- ↑ Novým prezidentom Únie miest Slovenska (ÚMS) sa stal primátor Bratislavy Milan Ftáčnik [online]. TA3, [cit. 2021-06-04]. Dostupné online.
- ↑ TAKÁCSOVÁ, Silvia. Bratislava spor o PKO prehrala, krajský súd uznal platnosť zmlúv k búraniu [online]. noviny.sk, [cit. 2021-07-09]. Dostupné online.
- ↑ Životopis [online]. ftacnik.sk, [cit. 2018-03-22]. Dostupné online. Archivované 2018-03-23 z originálu.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Milan Ftáčnik
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Oficiálna stránka kandidáta na primátora Archivované 2010-11-21 na Wayback Machine
- Osobný profil na Osobnosti.sk
- Narodenia 30. októbra
- Narodenia v 1956
- Úmrtia 14. mája
- Úmrtia v 2021
- Primátori Bratislavy
- Poslanci NR SR (1992 – 1994)
- Poslanci Bratislavského samosprávneho kraja
- Politici KSS
- Politici SDĽ (1990)
- Politici SDA
- Predsedovia slovenských politických strán
- Ministri školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky
- Poslanci NR SR (1994 – 1998)
- Poslanci NR SR (1998 – 2002)
- Kandidáti na prezidenta Slovenskej republiky (1993)
- Absolventi Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave
- Vyučujúci na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave
- Osobnosti z Bratislavy