REPUBLIKA

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z HZD)
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Súradnice: 48°07′18″S 17°05′51″V / 48,121772°S 17,097616°V / 48.121772; 17.097616

REPUBLIKA
REPUBLIKA
Základné informácie
Založenie12. júl 2002 (ako HZD)
21. december 2018 (ako HLAS ĽUDU)
9. marec 2021 (ako REPUBLIKA)
PredsedaMilan Uhrík
PodpredsedaMilan Mazurek
Najviac poslancov5 (NR SR 2021)
1 (EP 2021)
Volebný výsledok0,06 % (Voľby do NR SR 2020)
0,21% (Voľby do EP 2019)
Ideológiekonzervativizmus
Politické spektrumpravicakrajná pravica
IČO31811761
Počet členov 50 (31.12.2018)
Medzinárodné organizácie
Európska politická stranaAliancia pre Európu národov (2004-2009)
Ďalšie informácie
SídloKopčianska 3756/10
851 01 Bratislava
Farby         
Červená, Modrá
Webhnutie-republika.sk/
Virtuálne sídlo strany na Kopčianskej 10 v Bratislave
Sídlo strany ako HLAS ĽUDU na Šafárikovom námestí 7 v Bratislave
Politika na Slovensku
Coat of Arms of Slovakia.svg
Ústava Slovenskej republiky
Ústavní činitelia
Prezidentka SR: Zuzana Čaputová

Predseda NR SR: Boris Kollár

Predseda vlády SR: Eduard Heger
Štátne orgány
Národná rada · Vláda · Prezident
Ústavný súd · Súdna rada · Najvyšší súd
Prokuratúra · Verejný ochranca práv · Najvyšší kontrolný úrad
Politické strany v Národnej rade
Koalícia:
OĽANO · SME RODINA · SaS · ZA ĽUDÍ
Opozícia
SMER – SD · ĽSNS · HLAS - SD · KDŽP
Vlády
1989 – 1990 · 1990 – 1991 · 1991 – 1992
1992 – 1994 · 1994 – 1994 · 1994 – 1998
1998 – 2002 · 2002 – 2006 · 2006 – 2010
2010 – 2012 · 2012 – 2016 · 2016 – 2018
2018 – 2020 · 2020 – 2021 · od 2021
Poslanci NR SR
1992 – 1994 · 1994 – 1998 · 1998 – 2002
2002 – 2006 · 2006 – 2010 · 2010 – 2012
2012 – 2016 · 2016 – 2020 · 2020 – 2024
Voľby na Slovensku
Prezidentské voľby
(1989· 1993 · 1998 · 1999 · 2004
2009 · 2014 · 2019
Parlamentné voľby
1990 (fed.· 1992 (fed.· 1994 · 1998 · 2002
2006 · 2010 · 2012 · 2016 · 2020
Krajské voľby
2001 · 2005 · 2009 · 2013 · 2017
Komunálne voľby
1990 · 1994 · 1998 · 2002
2006 · 2010 · 2014 · 2018
Európske parlamentné voľby
2004 · 2009 · 2014 · 2019
Referendá
1994 · 1997 · 1998 · 2000
2003 · 2004 · 2010 · 2015
Zahraničná politika
Európska únia · NATO · OSN · WTO
OECD · OBSE · Vyšehradská skupina

REPUBLIKA (v rokoch 2018 – 2021 HLAS ĽUDU a v období rokov 2002 – 2018 ako Hnutie za demokraciu, skratka HZD) je slovenská konzervatívna politická strana, ktorej hlavným znakom je (pro)národné[1], nacionalistické[2]ultranacionalistické zameranie[3] v závislosti od vedenia.[4] Pôsobí od roku 2002. Pôvodne vznikla z rád odídencov z HZDS okolo Ivana Gašparoviča. Po jeho zvolení za prezidenta SR v roku 2004 sa strana stala marginálnou. Posledným predsedom strany z HZD bol Jozef Grapa. V decembri 2018 sa strana pretransformovala na stranu HLAS ĽUDU.[5] Jej predsedom sa stal bývalý zakladajúci člen HZD a v období rokov 2016 – 2020 poslanec NR SR, odídenec zo strany SME RODINA, Peter Marček.[6] V marci 2021 stranu prevzali odídenci zo strany ĽSNS a premenovali ju na REPUBLIKA. Predsedom je od 21. marca 2021 Milan Uhrík.[7][8][9]

História[upraviť | upraviť zdroj]

Strana bola založená 12. júla 2002, potom ako Ivan Gašparovič vystúpil z HZDS. Bol zakladateľom strany a jej prvým predsedom. Po tom, čo bol v roku 2004 s podporou HZD zvolený v priamej voľbe občanmi za prezidenta Slovenskej republiky, sa predsedom strany stal Jozef Grapa.[10]

Po neúspechu v parlamentných voľbách v roku 2006 bola strana v rokoch 2006 – 2018 až na komunálnu úroveň prakticky úplne neaktívna a v celoštátnych voľbách vôbec nekandidovala. V roku 2018 sa do HZD vrátil jeho niekdajší člen predsedníctva, Peter Marček, ktorý sa stal, ako v tom čase poslanec Národnej rady SR zvolený za stranu SME RODINA, novým predsedom strany.[11] Premenoval ju na HLAS ĽUDU a ohlásil smerovanie formou priamej demokracie. Strana sa aktivizovala pri voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2019. Tu však získala len 0,21 % hlasov a žiaden mandát nezískala. HLAS ĽUDU kandidoval v parlamentných voľbách vo februári 2020 na čele s volebnou líderkou, nezaradenou poslankyňou Martinou Šimkovičovou. Vo voľbách získala strana iba 0,06 % hlasov a skončila na bez mandátu 21. mieste z 25 kandidujúcich subjektov.

Republika[upraviť | upraviť zdroj]

V marci 2021 sa objavili informácie, že Peter Marček poskytol stranu HLAS ĽUDU kolektívu ľudí okolo Milana Uhríka a Milana Mazureka, ktorí opustili ĽSNS kvôli zmene straníckych stanov a posilneniu moci jej predsedu. Vzhľadom k pandemickej situácii sa tak vyhli povinnosti vyzbierať 10 tisíc podpisov pri registrácii novej politickej strany.[11] Ako jedna z tvárí pretransformovanej strany by mala vystupovať aj Martina Šimkovičová.[11] Pri prevzatí strany Uhrík vyhlásil, že REPUBLIKA nebude klonom ĽSNS.[12]

Okrem Uhríka a Mazureka sú členmi ďalší štyria bývalí poslanci za ĽSNS Ondrej Ďurica, Miroslav Suja, Miroslav Urban a Eduard Kočiš.[13] Podľa prieskumu Focusu pre televíziu Markíza v septembri 2021 je rozdiel medzi Republikou a ĽSNS už pomerne viditeľný. 6,8 % chce dať hlas Republike a ĽSNS by skončila so 4,8 %. Tieto strany majú dohromady 11,6 %. Podľa tohto prieskumu len polovica voličov Republiky k nej prešla od kotlebovcov a hlasy by získali aj od voličov OĽaNO či Sme rodina (okolo 30 %). Zvyšných zhruba 20 % pochádza z táborov Smeru, SNS, SaS a Za ľudí a aj spomedzi nevoličov.[13]

Kritika[upraviť | upraviť zdroj]

Asistentom europoslanca a predsedu strany Milana Uhríka je Radovan Fašung. Fašung stál za stránkou AntiSoros, ktorá zverejňovala antisemitské, nenávistné a dezinformačné príspevky. Keď stránku v roku 2019 zablokoval Facebook, vznikla stránka AntiSoros nezastavíš. Tá bola v marci 2021 premenovaná na Denník Republika. Fašung vlastní aj doménu dennik-republika.sk.[14]

Volebné výsledky[upraviť | upraviť zdroj]

Volebné výsledky z volieb do Národnej rady SR a Európskeho parlamentu, v ktorých sa zúčastnila strana HZD, resp. HLAS ĽUDU.

Rok volieb Voľby do pomer hlasov % počet mandátov umiestnenie parlamentné postavenie
2002 Národná rada SR 3,28 % 0 10. miesto neúčasť v parlamente
2004 * Európsky parlament 1,69 % 0 10. miesto neúčasť v parlamente
2006 Národná rada SR 0,63 % 0 10. miesto neúčasť v parlamente
2019 Európsky parlament 0,21 % 0 25. miesto neúčasť v parlamente
2020 Národná rada SR 0,06 % 0 21. miesto neúčasť v parlamente

* strana sa zúčastnila volieb vo volebnej koalícii s Ľudovou úniou

Volebné preferencie[upraviť | upraviť zdroj]

Volebné preferencie strany v percentách podľa Štatistického úradu SR do marca 2009. (Pozn.: Od júla 2006 do apríla 2007 sa skúmali sympatie k politickej strane.) Od apríla 2009 do augusta 2021 preferencie podľa agentúry Focus. Neskôr s rôznych zdrojov. Hrubo vyznačené preferencie znamenajú prekročenie hranice 5 % potrebnej na vstup do parlamentu.

Rok I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII
2004 . . . . . . 3,1 4,0 3,3 4,1 3,3 2,2
2005 2,5 2,0 2,8 2,1 1,6 2,2 1,7 2,7 2,6 2,3 3,3 2,7
2006 2,2 2,4 2,6 1,3 1,5 2,3 1,2 1,0 1,2 0,8 1,6 1,1
2007 0,6 1,2 0,9 0,7 1,0 0,9 1,5 0,9 1,7 0,8 0,8 1,0
2008 0,8 0,8 0,8 0,5 1,7 0,8 1,5 0,9 1,2 0,5 2,2 0,9
2009 1,2 1,2 0,7 2,0 1,1 1,9 . 0,3 1,2 0,7 0,3 0,9
2010 0,8 1,0 . . . . . . . . . .
2021 . . . 4,7 . 4,6 .

Vedúci politici strany[upraviť | upraviť zdroj]

Predsedovia strany[upraviť | upraviť zdroj]

Poradie Meno Fotografia Začiatok obdobia Koniec obdobia Poznámka
1 Ivan Gašparovič
Ivan Gašparovič.jpg
12. júl 2002 17. apríl 2004 Ako predseda HZD
2 Jozef Grapa
Jozef Grapa.jpg
17. apríl 2004 12. december 2018 Ako predseda HZD
3 Peter Marček
Peter marcek.jpg
12. december 2018 9. marec 2021 Do 21. decembra 2020 ako predseda HZD,
odvtedy ako predseda HLAS ĽUDU
4 Milan Uhrík 9. marec 2021 súčasnosť Ako predseda REPUBLIKA

Členská základňa[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa výročnej správy mala strana k 31. decembru 2012 1 502 členov.[15] K 31. decembru 2017 mala strana 350, ku koncu roka 2018 už len 50 členov.[16]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. GAŠPAROVIČ, Ivan. Myslím národne, cítim sociálne. [s.l.] : Vydavateľstvo Matice slovenskej, 2006. Dostupné online. ISBN 8089208169.
  2. Poslanec Marček je proti rušeniu Mečiarových amnestií. WebNoviny.sk (Bratislava: iSITA), 2017-03-15. Dostupné online [cit. 2021-10-26].
  3. DUGOVIČ, Matej. Míting s Kotlebom: predsedovi sa páčia fyzické tresty, SNS nie je dosť národná [online]. Denník N, 2017-01-26, [cit. 2021-08-17]. Dostupné online.
  4. MIKUŠOVIČ, Dušan. Po Bystrici Nitra? Kde sa berie panika z Uhríka a prečo nitrianski pravičiari zvažujú voliť starého smeráka [online]. Denník N, 2017-10-02, [cit. 2021-08-17]. Dostupné online.
  5. Marček chce vo voľbách kandidovať. Zatiaľ však nevie za ktorú stranu [online]. Glob Zoznam, 9.8.2019, [cit. 2019-08-15]. Dostupné online.
  6. Výpis z registra politických strán a politických hnutí [online]. Ministerstvo vnútra SR, [cit. 2019-08-15]. Dostupné online.
  7. Odídenci od Kotlebu už prevzali od exposlanca Petra Marčeka stranu, premenovali ju na Republika [online]. Denník N, 2021-03-09, [cit. 2021-03-09]. Dostupné online.
  8. KYSEĽ, Tomáš. Uhrík získal stranu Ivana Gašparoviča. Dostal ju od muža, ktorý vybavil stranu aj Kollárovi. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2021-03-08. Dostupné online [cit. 2021-03-08].
  9. KYSEĽ, Tomáš. Uhríkova nová strana sa volá Republika. Odmieta byť klonom ĽSNS. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2021-03-09. Dostupné online [cit. 2021-10-26].
  10. Register politických strán a politických hnutí [online]. Bratislava: Ministerstvo vnútra SR, [cit. 2018-08-09]. Dostupné online.
  11. a b c KYSEĽ, Tomáš. Uhrík získal stranu Ivana Gašparoviča. Dostal ju od muža, ktorý vybavil stranu aj Kollárovi. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2021-03-08. Dostupné online [cit. 2021-03-08].
  12. Odídenci od Kotlebu už prevzali od exposlanca. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2021-03-09. Dostupné online [cit. 2021-03-12]. ISSN 1339-844X.
  13. a b KERN, Miro. Ľavicovejší, s vyšším vzdelaním a s lepšími platmi – kto sú voliči Republiky a čím sú iní než kotlebovci. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2021-09-14. Dostupné online [cit. 2021-10-26]. ISSN 1339-844X.
  14. STRUHÁRIK, Filip. Vytváral nenávistné príspevky o Židoch, dnes je asistentom Milana Uhríka a členom jeho strany. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2021-07-14. Dostupné online [cit. 2021-08-14]. ISSN 1339-844X.
  15. Výročná správa za rok 2012 – Hnutie za demokraciu [online]. www.nrsr.sk, 29.8.2013, [cit. 2013-09-06]. Dostupné online. ((po slovensky))
  16. Výročná správa za rok 2017 – Hnutie za demokraciu [online]. Bratislava: Ministerstvo vnútra SR, [cit. 2019-08-15]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]