Príkra

Príkra
obec
Štát	Slovensko
Kraj	Prešovský kraj
Okres	Svidník
Región	Zemplín
Vodný tok	Príkranský potok
Nadmorská výška	347 m n. m.
Súradnice	49°21′42″S 21°44′22″V
Rozloha	9,29 km² (929 ha)
Obyvateľstvo	11 (31. 12. 2023)
Hustota	1,18 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1618
Starosta	Ján Brenišin (SMER-SD)
PSČ	090 05 (pošta Krajná Poľana)
ŠÚJ	527734
EČV (do r. 2022)	SK
Tel. predvoľba	+421-54
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Príkra
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Príkra (maď. Meredély, do roku 1927 Prikré) je obec na Slovensku v okrese Svidník. K 31. decembru 1998 mala len 5 obyvateľov.

Je to najmenšia obec na Slovensku.

Polohopis

Obec leží pri hranici s Poľskom v hornatej oblasti Laboreckej vrchoviny. Príkra sa nachádza v severnej časti Nízkych Beskýd v kotline pri štátnej hranici s Poľskom. Mierne členitý povrch katastra tvoria flyšové vrstvy.

V okolí obce prevláda súvislý les s porastom buka a jedle. V katastrálnom území obce s výmerou 74,7 ha, je vzácny, zachovalý relikt prirodzených pralesovitých jedľo – bučín Východných Karpát s veľmi výraznou hrúbkovou a vekovou diferenciáciou. Niektoré výberové stromy a porasty boli uznané na zber semien. Najstaršie stromy majú vyše 300 rokov. Tento lesný porast patrí k Európskej zvláštnosti a vláda SR tu vyhlásila 5. stupeň ochrany.

Nadmorská výška v strede obce je 430 m, v katastri 410 – 613 m.

Obec bola historicky súčasťou Šarišskej župy a Svidníckeho okresu. Od vzniku Československej republiky bola v Prešovskom kraji a od roku 1960 bola začlenená do Východoslovenského kraja, Bardejovského okresu a od roku 1968 naspäť bola pričlenená do Svidníckeho okresu.

Symboly obce

Erb a vlajka

V modrom štíte na zelenom návrší preloženom striebornými skríženými sekerami so zlatými poriskami strieborný trojitý kríž so skrátenými spodnými ramenami.

Tento erb bol prijatý uznesením obecného zastupiteľstva dňa 29. júla 2006, č. OZ – 3/2006 a je zapísaný v heraldickom registri Slovenskej republiky pod signatúrou P – 211/2006.

Nový erb so zamestnaneckým, drevorubačským motívom doplnený o sakrálny motív pripomínajúci gréckokatolícke tradície v obci.

Autormi erbu sú Peter Kónya, Leon Sokolovský a Sergej Pančák.

Vlajka obce pozostáva zo siedmich pozdĺžnych pruhov vo farbách zelenej (1/6), modrej (1/9), žltej (1/9), bielej (3/9), žltej (1/9), zelenej (1/9) a modrej (1/9). Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvoma zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.

Vodné toky

Cez obec preteká 4 km rieka Prikrianka. Riečka pramení na území CHKO Východné Karpaty, juhovýchodným smerom od obce v bukovom poraste, 1 km od hranice s Poľskou republikou, severovýchodne pod kótou 619,4 m, v nadmorskej výške 580 m.

Dejiny

V roku 1618 obec bola v dokumentoch pomenovaná Príkra.

Názov obce sa vyvíjal nasledovne:

• 1773 – 1808 – Prikra
• 1808 – 1863 – Prikra, Příkrá, Břikwa
• 1863 – 1907 – Prikra
• 1907 – 1920 – Meredély
• 1920 – 1927 – Prikré
• od 1927 – Príkra

Obec založili v rokoch 1573 – 1598. V dokumentoch patriacich k Makovickému panstvu sa spomína rok 1618. V roku 1715 – 1720 pre zlé hospodárske podmienky sa obec vyľudnila. Jej obyvatelia odišli za možnosťami obživy do úrodnejších južnejších krajov, kde bol po odchode Turkov nedostatok pracovných síl.

V 19. storočí mali tu majetok Dobrianskovci a rytier Kolbassa. V polovici 19. storočia v Príkre svoju činnosť začala rozvíjať sklárska huta. Roku 1787 obec mala 11 domov v ktorých žilo 78 obyvateľov, v roku 1828 v obci bolo 19 domov a 143 obyvateľov, v roku 1940 v obci bolo 28 domov a 160 obyvateľov, ktorí sa živili roľníctvom a pracovali v lesoch.

Na začiatku 20. storočia v obci bola píla, ktorá bola 1. svetovou vojnou značne poškodená. Po vojne spracovanie dreva už nebolo obnovené. Po dobu Československej republiky obec postihlo vysťahovalectvo. Roku 1922 v obci bol štrajk drevorobotníkov.

Dňa 4. septembra 1939 v priestore obce Príkrej pôsobili jednotky z pešieho pluku 21, (Slovenského štátu), ktorý sa zúčastnil na vojne proti Poľsku. Naši vojaci, ktorí boli mobilizovaní do brannej moci viedli bojovú činnosť na druhej strane hranice pri obci Čeremcha – Poľská republika.

Pri prechode frontu v novembri 1944 boli tu ťažké boje, ktorými obec bola veľmi poškodená.

Obyvateľstvo

Príkra mala v roku 1869 – 122 obyvateľov, v roku 1880 – 106 obyvateľov, v roku 1890 – 114 obyvateľov, v roku 1910 – 107 obyvateľov, 1921 – 131 obyvateľov, v roku 1930 – 146 obyvateľov, v roku 1940 – 160 obyvateľov, 1948 – 143 obyvateľov, 1961 – 113 obyvateľov a v roku 1970 spolu 73 obyvateľov.

Po oslobodení sa časť obyvateľstva odsťahovala do Čiech, kde obsadzovali české pohraničie. V roku 1947 sa značná časť obyvateľov vysťahovala do ZSSR. Pôdu obrábajú súkromne hospodáriaci roľníci, ktorí pracujú v priemyselných podnikoch v Košiciach, Svidníku a Krajnej Poľane. Dnes v obci žijú len starí obyvatelia.

Pri sčítaní obyvateľstva v 80. rokoch 20. storočia v obci boli tieto priezviská rodín:

BILÁ; BLICHA; BRENIŠIN; DERCO; GOLDIR; GREŠLÍK; HRIB; HRINKO; HROMOHO; MALINČAK; MITRUŠKA; SLUK; SUVÁK; VOLČKO.

Kultúra a zaujímavosti

Stavby

Pamiatky

drevená cerkev svätého Michala archanjela, národná kultúrna pamiatka

drevený chrám svätého Michala archanjela

V obci sa nachádza gréckokatolícky drevený chrám svätého Michala archanjela, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou od roku 1968.

Chrám svätého Michala archanjela je nazývaný aj drevená cerkev. Gréckokatolícka cerkev sa vyvinula pod byzantským vplyvom. Je podobná s pravoslávnou cerkvou. Jej hlavným znakom je ikonostas, t. j. stena s ikonami, ktorá oddeľuje priestor svätyne od priestoru, kde sú zhromaždení veriaci. Ikonostas je spravidla drevená stena, na ktorej sú umiestnené ikony, v cerkvách východného obradu. Sú v ňom troje dvere. Stredné – sväté alebo cárske a dvoje postranné, južné a severné (tzv. diakonské).

Cerkev bola podľa datovania na portáli postavená v roku 1777 ako trojdielna zrubová stavba. Stojí na vyvýšenom kamennom základe, ktorý vyrovnáva sklon terénu západným smerom.

Cerkev bola rekonštruovaná v roku 1902 a v rokoch 1946 – 1947. Súčasný vzhľad je výsledkom rekonštrukčných prác v rokoch 2001 – 2002.

Vstup do cerkvi je zo západnej strany. Pozoruhodnou zaujímavosťou je prepojenie strešných priestorov veže s loďou, a medzi loďou a svätyňou sedlovou strechou.

Babinec, predsieň cerkvi tvorí podvežie, ktoré je harmonicky včlenené do stavby dreveného objektu. Strecha veže a trojstupňové, valbová strecha nad svätyňou spojená s loďou, stanové strechy nad loďou na hrebeňoch majú malé barokové cibuľky, do ktorých sú vmontované malé kužeľové nadstavce nesúce kované kovové kríže. Nadstavce nad stechou sú jednoduchšie a odlišné od bodružalskej cerkvi. Strecha sakrálneho objektu je pokrytá šindľami. Zrub i zošikmená veža opticky rozčlenená na dve podlažia, sú obložené vertikálnymi doskami a lištami.

Ikonostas pochádza z druhej polovice 18. storočia. Je drevený, polychrómovaný, so štyrmi radmi ikon. Niektoré ikony sú zo 17. storočia.

V prvom, hlavnom rade ikon, sú ikony svätého biskupa Mikuláša, patróna východnej cirkvi, Bohorodičky Hodegetrie, ukazovateľky cesty, (stojacej madony so sediacim dieťaťom na ľavej ruke), Ježišom Kristom Učiteľom a sv. archanjelom Michalom. V ostení diakonské dverí nie sú osadené krídla. Cárske dvojkrídlové dvere obsahujú šesť medailónov, na ktorých sú štyria evanjelisti a dva výjavy Zvestovania. V druhom rade sú na ikonách vyobrazenia hlavných sviatkov gréckokatolíckej cirkvi v strede s ikonou Poslednej večere. Tretí rad tvoria ikony apoštolov v strede s ikonou Ježiša Krista Pantokratora. (Kristus dáva požehnanie a hlavu má obklopenú svätožiarou). Štvrtý rad pozostáva z desiatich medailónov s vyobrazením prorokov. Vrch ikonostasu tvorí ikona Ukrižovania. Po stranách kríža pri ukrižovanom Kristovi, sú postavy Bohorodičky a sv. evanjelistu Jána. Je tu aj ikona sv.biskupa Mikuláša zo 16. storočia.

Na oltári zdobenom zľudoveným rokajom je skriňový bohostánok a ikona Ukrižovania. Pozoruhodné sú ikony Veraikon, údajný odtlačok Kristovej tvare na plátennej šatke. Sú tu tiež ikony s vyobrazením sv. Michala, a sv. Mikuláša zo 17. storočia.

Súčasťou interiéru sú štyri rokokové svietniky z druhej polovice 18. storočia.

Cerkev mala pôvodne tri zvony, z toho jeden s hmotnosťou 200 kg. Uhorská štátna moc v roku 1915 dva zvony, najmenší a najväčší, nechala zvesiť a použila ich na vojenské účely. Dnes sú vo veži zavesené tiež tri zvony, z toho jeden z roku 1759. Dva zvony boli doplnené v 20. rokoch 20. storočia, na ktoré sa vyzbierali finančnou zbierkou obyvatelia obce.

Hospodárstvo a infraštruktúra

.

Doprava

Autobusové spojenie SAD Humenné a.s. - áno, len počas letných prázdnin v mesiaci júl a august, jeden deň v týždni v stredu, odvoz ráno a prívoz poobede.

Osobnosti

• Ivan Skljarský – Juhasevič (* 1741 – † 1814) – rusínsky učiteľ a básnik
• Ján Capko (12. 11. 1927 Príkra)

Hrdina socialistickej práce. V roku 1972 absolvoval SPŠ strojnícku v Košiciach. Od roku 1950 pracoval vo Východoslovenských strojárňach v Košiciach ako strojný zámočník. Pracoval na rôznych stavbách ako vedúci montér, vedúci stavby, zlepšovateľ, priekopník nových foriem práce, vynikajúci organizátor. Nositeľ Radu práce MĽR 1956, Radu práce 1964 a hrdina socialistickej práce 1976.

Literatúra:

• Encyklopédia Slovenska I. zväzok A-D, Veda, Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava 1977, str. 300

• Blicha Michal

1930 Príkra, prodekan pedagogickej fakulty univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Prešove. Pôsobil na katedre slovenského jazyka a literatúry PhDr., Doc. CSc.

Literatúra:

• Pedagogická encyklopédia Slovenska 2/ P-Ž, Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava 1985, str. 663
• Štefan Capko

Klaun, mím, herec, choreograf, režisér a divadelný autor narodený v roku 1970 v Košiciach a žijúci v Prahe. Tu sa narodili jeho rodičia Štefan Capko a Helena Blichová a trávil tu s nimi pravidelne prázdniny.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Príkra