Rožňava
| Rožňava | |
| maď. Rozsnyó | |
| mesto | |
.jpg) Rožňavská katedrála a kostol sv. Anny
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Košický kraj |
| Okres | Rožňava |
| Región | Gemer |
| Vodný tok | Slaná |
| Nadmorská výška | 313 m n. m. |
| Súradnice | 48°39′30″S 20°31′51″V / 48,658333°S 20,530833°V |
| Rozloha | 45,62 km² (4 562 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 16 932 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 371,15 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1291 |
| Primátor | Michal Domik[3] (nezávislý) |
| PSČ | 048 01 |
| ŠÚJ | 525529 |
| EČV (do r. 2022) | RV |
| Tel. predvoľba | +421-58 |
| Adresa mestského úradu |
Mestský úrad Šafárikova 29 048 01 Rožňava |
| E-mailová adresa | primator@roznava.sk |
| Telefón | 058 / 777 31 11 |
| Fax | 058 / 732 45 09 |
  Poloha mesta na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa mesta
| |
| Wikimedia Commons: Rožňava | |
| Webová stránka: roznava.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
.jpg)
.jpg)
.jpg)
.jpg)
Rožňava (maď. Rozsnyó, nem. Rosenau) je okresné mesto na Slovensku ležiace v Košickom kraji.
Polohopis
Vodné toky
Mesto sa nachádza v regióne Gemer, v Rožňavskej kotline. Z južnej strany mesto obkolesuje Slovenský kras, zo severu úpätia Volovských vrchov. Cez mesto preteká Rožňavský potok Drázus a rieka Slaná.
Dejiny
Prvá písomná zmienka o Rožňave pochádza z roku 1291. Nachádza sa v darovacej listine vystavenej ostrihomskému arcibiskupovi Ladomérovi kráľom Ondrejom III. Prvou známou stavbou Rožňavy je pôvodný farský kostol (v súčasnosti biskupská katedrála) pochádzajúci z roku 1304. Tento kostol prešiel mnohými prestavbami, z ktorých najväčšie zmeny priniesla prestavba na prelome 15. a 16. storočia reprezentovaná tzv. Bakóczovskou kaplnkou, jej renesančným vstupným portálom a neskorogotickým pastofóriom na severnej strane presbytéria. V blízkosti kostola vznikla osada, ktorá v roku 1382, ako predchodca dnešného mestského jadra, dostala mestské práva od kráľa Ľudovíta I. Z pôvodnej osady baníkov, ktorí sem prišli vyťažiť nerastné bohatstvo okolitých hôr vzniklo mesto. Celá jeho nasledujúca história je úzko spätá s výnosnou ťažbou zlata, striebra, medi a neskôr železnej rudy.
Mesto bolo pomenované Rožňava podľa názvu mimoriadne výnosnej bane: Rosnoubana (Rozsnyóbánya, Rosenau). Prvé mestské výsady udelil mestu podľa tradície kráľ Ľudovít Veľký v roku 1382. V stredoveku sa tu ťažilo najmä zlato a striebro, neskôr sa Rožňava stala dôležitým centrom remeselnej výroby a školstva.[4]
Kultúra a zaujímavosti
Pamiatky
Historické jadro v Rožňave pozostáva z priestranného štvorcového námestia, najväčšieho svojho druhu na Slovensku a niekoľkých priľahlých ulíc.
Sakrálne pamiatky
- Mestská veža, pôvodne súčasť gotickej radnice je 38 metrov vysoká veža s drevenou šindľovou strechou, ktorá vznikla v dôsledku tureckého nebezpečenstva od roku 1643. Dokončená bola v roku 1654 za richtára Mateja Bakoša. Stavbu dokončil spišský staviteľ Juraj Gerscheuer. Ukončená je drevenou ochodzou, ktorá dnes slúži ako vyhliadka. Na južnej strane veže je osadená renesančná pamätná tabuľa s menami richtárov a datáciou stavby. Nad ňou je umiestnená kamenná turecká delová guľa.[5]
- Katedrála nanebovzatia Panny Márie, hlavný mestský chrám, je gotická stavba pôvodne z 13. storočia, prestavovaná v 15. a 16. storočí. Interiér je neogoticky upravený. Z pôvodného gotického zariadenia sa tu nachádza empora[6], výrazné pastofórium a hodnotný obraz Metercia, teda zobrazenie sv. Anny samotretej z roku 1513.
- Kostol sv. Františka Xaverského, jednoloďová baroková stavba z roku 1650. Kostol dal postaviť na mieste starej radnice a protestantskej školy arcibiskup Juraj Lipai. Stavba patrila najskôr jezuitom a neskôr, od začiatku 19. storočia premonštrátom. Na hlavnej fasáde, po stranách okolo portálu sa nachádzajú dve niky s drevenými sochami kráľa Dávida a Mojžiša. Pod kostolom sa nachádzajú premonštrátske hrobky umiestnené v priestoroch, ktoré boli pravdepodobne pivnicami pôvodnej radnice.[7]
- Evanjelický kostol, tolerančná halová stavba na obdĺžnikovom pôdoryse bez veže z rokov 1784 až 1786. V interiéri sa nachádza zariadenie v štýle luiséz z dielne Jozefa Godeho, oltár, kazateľnica a krstiteľnica. Na oltári sa nachádzajú dva vyrezávané reliéfy, Posledná večera a Vzkriesený Kristus medzi anjelmi. Organ z roku 1785 je dielom majsta Jána Gertnera.[8]
- Reformovaný kostol, jednoloďová neogotická stavba s polygonálnym uzáverom presbytéria a predstavanou vežou z rokov 1904-1905.[9] Stavba má výraznú dekoratívnu fasádu s kombináciou hrubej omietky a tehly. Uplatňuje sa tu neogotické tvaroslovie s prvkami secesie.
Ostatné pamiatky
- Biskupský úrad, sídlo Rožňavskej rímskokatolíckej diecézy v roku 1776 založila cisárovná Mária Terézia.
- Kláštor Vincentiek
- Gymnázium P. J. Šafárika
- Starý špitál
- Radnica, klasicistická stavba z roku 1810.
- Banícke múzeum
Námestie
- Na námestie sa dá dostať 3 prístupovými cestami a tromi ďalšími pešími uličkami. Keďže Rožňava bola baníckym mestom aj námestie je pomenované po baníkoch "Námestie baníkov".
- V strede námestia je postavená strážna veža , ktorá slúžila na ochranu mesta pred vpádmi Turkov.
Pomníky
- Pomník partizána Tótha, popraveného fašistami počas SNP (Rožňava vtedy patrila Horthyho Maďarsku), na Námestí baníkov.
- Socha Františky Andrássyovej (1838-1902), patrónky všetkých chudobných, slávnostne odhalená 29. 10. 1905 na námestí.
- Socha Ľudovíta Košuta (Lajosa Kossútha), uhorského politika, pri Baníckom múzeu. Vzhľadom na Košutove názory pôsobí socha na nemaďarskú časť obyvateľstva provokačne. Matica Slovenská podala proti umiestneniu sochy protest. Najviac kritizovaný je Košutov prejav na poslednom Uhorskom sneme pred protihabsburkým povstaním, v roku 1847: "Nikdy neuznám v rámci Uhorskej svätej koruny inú národnosť ako maďarskú. Viem že sú rasy a ľudia ktorí hovoria iným jazykom, národ je tu však jeden!". Napriek kontroverzii a diskusiam v médiach, socha doposiaľ nebola odstránená.
- Pomník pre všetkých padlých v boji za oslobodenie Rožňavy počas 2. svetovej vojny, na Mestskom cintoríne.
- Morový stĺp na Námestí baníkov.
- Busta Štefana Moyzesa (prvého predsedu Matice slovenskej), Námestie baníkov (na rohu pri ceste ku hlavnej pošte).
- Pamätník Pavla Jozefa Šafárika, pred budovou OKC.
Obyvateľstvo
Počet obyvateľov: 18 368 (k 31. decembru 2014)
- Národnostné zloženie (2011)
| Národnosť | Počet | Percento |
|---|---|---|
| Slováci | 11 816 | 59,96 % |
| Maďari | 3 909 | 19,84 % |
| Rómovia | 470 | 2,38 % |
| Česi | 79 | 0,40 % |
| nezistená | 3 301 | 16,75 % |
- Vierovyznanie
| Vierovyznanie | Percento |
|---|---|
| Rímskokatolícke | 41,1% |
| Bez vyznania | 32,3% |
| Evanjelické | 12,0% |
| Gréckokatolícke | 1,3% |
| nezistené | 4,0% |
Kultúra a zaujímavosti
- Rožňavská televízia (RVTV) - pravidelné vysielanie informácií z regiónu v slovenskom a maďarskom jazyku
- Amatérsky Filmový Klub Rožňava GEMERFILM
- Miestny odbor Matice slovenskej v Rožňave
- Turistický a informačný sprievodca regiónom Gemer - www.gemer.biz
- Gemerská hvezdáreň Rožňava
Divadlo
- V mestskom divadle ACTORES v priestoroch budovy OKC sa hrajú rôzne divadelné predstavenia, ale aj iné výchovné koncerty a podobne.
Múzeá
- Banícke múzeum - V zbierkach Baníckeho múzea v Rožňave sa nachádza ojedinelý technický unikát – tretí najstarší parný cestný valec na svete. Pracovný stroj vyrobila firma Aveling & Porter vo Veľkej Británii v roku 1883 s výrobným číslom 1904.
- Mestská galéria
Verejné ustanovizne
- Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave
Parky
- Mestský park pri dome humanity Slovenského Červeného kríža, známy aj ako Póschova záhrada (u maďarskej menšiny), sídlisko Stred
- Park pri Obchodnej Akadémii
- Mestský park pri Gemerskej knižnici
Školstvo
- Ústav vzdelávania UPJŠ Košice
- Detašované pracovisko PF UPJŠ Košice
- Gymnázium P. J. Šafárika
- Obchodná akadémia Rožňava
- SPŠ - stavebná
- Stredná odborná škola technická
- Združená stredná škola služieb
- Stredná zdravotnícka škola
Šport
- MBK Agrotrade Rožňava - basketbal ženy
- TJ Geológ Rožňava - stolný tenis (Extraliga)
- BK ŠPD Rožňava - basketbal muži
- Taekwondo Hakimi Rožňava - taekwondo WTF
- Klub gemerských Badmintonistov (KGB Rožňava) - bedminton
- GEMERUNNERS - bežecký klub
Pravidelné podujatia
- Rožňavský jarmok (2. septembrový týždeň) - výročie vzniku Rožňavy
- Dni mesta Rožňava (2. septembrový týždeň) - výročie udelenia mestských privilégií
- Vianočné trhy (3. decembrový týždeň)
- Tempus Art - Medzinárodný festival alternatívnych divadiel (september)
- Novoročný výstup na vrch Volovec (1 293 m n. m.) (prvá sobota v roku)
Doprava
Cestná doprava
Regiónom horného Gemera prechádzajú dva významné cestné ťahy:
- Cesta I/16 (E 58 a E 571) východo-západným smerom
- Cesta I/67 severojužným smerom
Cestné vzdialenosti z Rožňavy:
- Bratislava - 329 km
- Nitra - 238 km
- Zvolen - 143 km
- Banská Bystrica - 143 km
- Poprad - 74 km
- Košice - 70 km
Autobusová doprava
Z Bratislavy (cez Nitru, Zvolen, Lučenec) do Rožňavy premávajú spoje denne približne každú druhú hodinu. Z Košíc do Rožňavy premávajú spoje denne približne každú hodinu. [1].
Železničná doprava
Južným okrajom mesta vedie železničná trať Zvolen – Košice, na ktorú sa pripája trať do Dobšinej. Z Bratislavy do Rožňavy (cez Zvolen) premávajú denne dva rýchliky, niekoľko ďalších začína vo Zvolene. Z Košíc do Rožňavy premávajú denne štyri rýchliky a niekoľko osobných vlakov.
Letecká doprava
Najbližšie letiská sa nachádzajú v Poprade a v Košiciach.
Osobnosti mesta
- Pavel Jozef Šafárik (* 1795 – † 1861), básnik, historik, etnograf, slavista a univerzitný profesor píšucí prevažne nemecky alebo česky
- Samo Tomášik (* 1813 - † 1887), romantický prozaik a básnik
- Jur Hronec (* 1881 – † 1959), matematik
- Kálmán Tichy * 1888 - † 1968), maliar, od r. 1930 viedol miestne múzeum.
- Ján Kadár (* 1918 - † 1979), režisér oscarového filmu Obchod na korze
- Vladimír Oravský (* 1947), spisovateľ, dramatik, filmový a divadelný režisér
- Agáta Klimeková (* 1955), bibliografka a spisovateľka
- Adam Szentpétery (*1956), akademický maliar
Partnerské mestá
Bačka Topola, Srbsko, 2006
Budapešť V., okres Belváros-Lipotváros, Maďarsko, 1997
Cieszyn, Poľsko, 2001
Český Těšín, Česko, 2001
Glarus, Švajčiarsko, 1998- Szerencs, Maďarsko, 1991
Referencie
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
- ↑ Stručná história mesta
- ↑ Rožňavská mestská veža [online]. Retep.sk. Dostupné online.
- ↑ Je západná empora v katedrálnom kostole v Rožňave gotická? [online]. OZ Gotická cesta. Dostupné online.
- ↑ Rožňava [online]. Retep.sk. Dostupné online.
- ↑ Evanjelický kostol, vzhľad a historické prvky [online]. Cirkevný zbor ECAV Rožňava. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
Pozri aj
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rožňava
