Starý Hirštejn

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°28′12″S 12°42′54″V / 49,47000°S 12,71500°V / 49.47000; 12.71500
Starý Hirštejn
prírodná rezervácia
PR Starý Hirštejn.JPG
Štát Česko Česko
Región Plzeňský kraj
Okres Okres Domažlice
Lokalita Pivoň
Nadmorská výška 685 - 877 m n. m.
Súradnice 49°28′12″S 12°42′54″V / 49,47000°S 12,71500°V / 49.47000; 12.71500
Rozloha 37,15 ha
Vznik 1. november 1968[1]
 - Vyhlásilo Ministerstvo kultúry a informácií
Správa AOPK ČR
Kód AOPK ČR 409
Česko: Starý Hirštejn
Starý Hirštejn
Poloha na mape Česka
Wikimedia Commons: Starý Hirštejn
Webová stránka: Biolib.cz
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Európsky významná lokalita
CZ0320030

Starý Hirštejn je prírodná rezervácia vyhlásená v roku 1968. Dôvodom k vyhláseniu bolo zabezpečenie ochrany autochtónneho, čiže pôvodného či prírode blízkeho, ekosystému zmiešaných podhorských bučín na balvanitých sutinách a zabezpečenie ochrany typickým rastlinným a živočíšnym spoločenstvám viazaným na tieto drahocenné ekosystémy. Vyskytuje sa tu tiež niekoľko vzácnych rastlinných a živočíšnych druhov.[2][3] Z rastlín stojí za zmienku napríklad vzácny papraďovec laločnatý (Polystichum aculeatum) či jedna z najjedovatejších rastlín u nás prilbica žltá (Primula vulparia). Zo živočíchov potom dva druhy vzácnych liskaviek (Chrysolina umbratilis, Chrysolina crassimargo), ohrozený vták muchárik malý (Ficedula parva) a výnimočne aj rys ostrovid (Lynx lynx). Vnútri rezervácie sa ďalej nachádza kultúrna pamiatka - zrúcanina hradu Starý Herštejn z druhej polovice 13. storočia. Prírodnú rezerváciu spravuje AOPK ČR Správa CHKO Český les.

Lokalita[upraviť | upraviť kód]

Prírodná rezervácia sa nachádza na juhozápade Plzenského kraja v oblasti s veľmi malou hustotou obyvateľstva (23 obyvateľov/km²) a veľmi vysokou zalesnenosťou (45%).[4] Leží približne 16 kilometrov od okresného mesta Domažlice, v blízkosti malej obce Pivoň spadajúcej pod katastrálne územie Mnichov. V obci Pivoň stojí bývalý významný augustiniánsky kláštor z počiatku 11. storočia so zaujímavou minulosťou. Rezervácia sa rozprestiera okolo vrcholu Starý Hirštejn, v nadmorskej výške približne 685 - 878 m n. m.. Rozloha rezervácie je 37,15 ha.[3]

História[upraviť | upraviť kód]

História okolia aj samotnej rezervácie je spätá s už spomínaným pohraničným hradom Starý Herštejn. Ten sa v historických prameňoch objavuje už roku 1272, avšak presný dátum jeho založenia nie je známy. Na hrade, ktorý bol pôvodne postavený za účelom ochrany Regensburgskej obchodnej cesty, sa vystriedalo mnoho majiteľov, vrátane lúpežného rytiera Zdeňka Dobrohosta z Ronšperka. Hrad bol dvakrát obliehaný a úspešne dobytý, najprv v čase husitských vojen a druhýkrát roku 1510, kedy bol potom víťazmi aj definitívne zborený. V 17. storočí sa okolie zrúcaniny stalo vyhľadávaným cieľom talianskych hľadačov drahokamov.[5]

Zvyšky hlásky hradu Starý Herštejn a výhľad na Český les a Bavorsko

Ďalším významným míľnikom bol koniec druhej svetovej vojny, kedy bolo odsunuté nemecké obyvateľstvo z blízkej a pomerne veľkej obce Herštejnské Chalupy, ktorá bola následne kompletne zrovnaná so zemou. Z tejto obce sa dodnes zachovali len niektoré lúky a pôvodná cesta na hrad. Podobný osud mali aj ďalšie blízke obce - Pivoň a Mnichov. Avšak v nich došlo k dosídleniu.[6]

V čase totality bol Starý Hirštejn vďaka svojmu krásnemu rozhľadu na Bavorsko i české hraničné hvozdy využívaný tiež pohraničnou strážou, ktorá z jeho vrcholu pozorovala vzdušný priestor nad štátnou hranicou. Od 50. rokov 20. storočia územie obhospodarovalo niekoľko lesných spoločností. Dnes územie spravujú Lesy ČR, lesná správa Domažlice.

Prírodné pomery[upraviť | upraviť kód]

Geológia a pedológia[upraviť | upraviť kód]

Prírodná rezervácia Starý Hirštejn patrí geologicky k moldanubickej časti kryštalinika Českého lesa, k takzvanej monotónnej serii, ktorú tvoria dva komplexy cordieritických rúl (južný čerchovský a severný přimdský), ktoré sú od seba neďaleko rezervácie oddelené pruhom biotických rúl s muskovitom. Modrasté šedé cordieritické ruly sú z proterozoického obdobia. Majú nevýraznú páskovanú štruktúru a nasledujúce minerálne zloženie: cordierit, biotit, sillimanit, plagioklas, draselný živec a kremeň.[3]

Z geomorfologického hľadiska má rezervácia tvar výrazného kužeľa, ktorý vyčnieva zo západnej časti chrbta Českého lesa. Hoci je tu geologický podklad z pomerne odolných hornín, je tu zrejmé výrazné zvetrávanie a následný odnos ruly, čo dáva za vznik skalnému odkryvu na vrcholovej partii Starého Hirštejna, ďalším izolovaným skalám, mrazovým zrubom, sutinovým poliam a menšiemu kamennému moru.[3]

Pôdny profil je až na výnimky v severnej časti územia, kde je malý sklon, pomerne plytký. Svahové hliny sú obvykle podzolového typu, takzvané kryptopodzoly.[3]

Hydrológia a klimatické pomery[upraviť | upraviť kód]

Z hydrologického hľadiska je poloha pomerne unikátna. Prírodnou rezerváciou prechádza hlavné európske rozvodie. Severovýchodná časť rezervácie je odvodňovaná potokom Pivoňka do Severného mora (Čierny potok → RadbuzaBerounkaVltavaLabe), juhozápadná časť Nemanickým potokom do Čierneho mora (NaabDunaj). Oblasť rezervácie klimaticky patrí do chladnej oblasti. Priemerná ročná teplota je 7°C. Ročné úhrny zrážok dosahujú až 1000 mm. Prvá námraza sa tu dá pozorovať už začiatkom októbra.[3]

Bučiny

Flóra[upraviť | upraviť kód]

Kvetena rastúca na území rezervácie je typická pre acidofilné bučiny a rovnako ako fauna je daná druhovou diverzitou Českého lesa. Druhové zloženie lesa zodpovedá zmiešaným lesom, najväčšie zastúpenie v stromovom poschodí má buk lesný, smrek obyčajný, javor horský, javor mliečny, breza previsnutá, jaseň štíhly a ďalšie.[3]

Významnými druhmi v podraste sú: hluchavník žltý (Galeobdolon luteum), paprade papraď ostnatá (Dryopteris carthusiana) a v Česku vzácny papraďovec laločnatý (Polystichum aculeatum), pľúcnik tmavý (Pulmonaria obscura), bažanka trváca (Mercurialis perennis), veternica iskerníkovitá (Anemonoides ranunculoides), kokorík mnohokvetý (Polygonatum multiflorum), náprstník veľkokvetý (Digitalis grandiflora), silenka červená (Silene dioica), metluška krivolaká (Deschampsia flexuosa), chránená a prudko jedovatá prilbica žltá (Primula vulparia), žerušničník Hallerov (Cardaminopsis halleri) a lipkavec marinkový (Galium odoratum).[2]

Z húb sa tu objavuje drevokazný práchnovec kopytovitý (Fomes fomentarius)[3], podpňovka obyčajná (Armillaria mellea) a ohrozené kalichovka drevná (Omphalina epichysium)[7].

Zmiešaný les na balvanitej sutine vo svahu pod zrúcaninou

Fauna[upraviť | upraviť kód]

Druhová diverzita fauny je úzko spätá s polohou PR - teda vnútri CHKO Český les. Jedná sa teda o stredoeurópskou horskú a podhorskú faunu hercynského pôvodu s prímesou niektorých atlantických druhov bezstavovcov. Vyskytuje sa tu niekoľko chránených a často ohrozených druhov.[2]

Bezstavovce[upraviť | upraviť kód]

Boli tu nájdené vzácne druhy liskaviek (Chrysolina umbratilis, Chrysolina crassimargo) a chrobákov: nosáčikov rodu Acalles, indikujúcich prirodzené lesy a stehenáč (Ischnomera sanguinicollis). [8]

Vtáky[upraviť | upraviť kód]

Žijú tu bežné druhy vtákov, typické pre listnaté lesy. Nie celkom bežne možno badať je napríklad bociana čierneho (Ciconia nigra). Vyskytuje sa tu náš najväčší holub hrivnák (Columba palumbus) a tiež holub plúžik (Columba oenas)[8] . Ďalšie bežné lesné druhy, ktoré sa tu objavujú, sú: tesár čierny (Dryocopus martius), kolibiarik spevavý (Phylloscopus trochilus), kolibiarik sykavý (Phylloscopus sibilatrix), najmenší európsky vták králik zlatohlavý (Regulus regulus), drozd čvíkota (Turdus pilaris), drozd trskota (Turdus viscivorus), červienka obyčajná (Erithacus rubecula), sýkorka veľká (Parus major), sýkorka belasá (Parus paeruleus), sýkorka uhliarka (Parus ater), kôrovník dlhoprstý (Certhia familiaris), brhlík obyčajný (Sitta europaea), zelienka obyčajná (Chloris chloris) a kriticky ohrozený muchárik malý (Ficedula parva)[8]. Z dravcov je tu okrem kane tiež jastrab veľký (Accipiter gentilis).[3]

Cicavce[upraviť | upraviť kód]

Z hlodavcov tu žije hraboš močiarny (Microtus agrestis), ryšavka žltohrdlá (Apodemus flavicollis) a piskor obyčajný (Sorex araneus). Zo šeliem tu môžeme nájsť kunu skalnú (Martes foina), sporadicky sa tu môže tiež objaviť kriticky ohrozený rys ostrovid (Lynx lynx), ktorý po svojom vypustení na Šumave úspešne rozširuje svoj areál výskytu, a v českých lesoch bežná líška hrdzavá (Vulpes vulpes). Z vysokej zveri tu žijú bežné druhy ako muflón lesný (Ovis musimon)[2], srnec lesný (Capreolus capreolus) a údajne tiež daniel škvrnitý (Dama dama) a jeleň lesný (Cervus elaphus). [3]

Management ochrany a hospodárenia[upraviť | upraviť kód]

Na tomto území by mal byť vždy prioritný záujem o ochranu biodiverzity, biotopov a krajinného rázu.[3]

Vzhľadom na skutočnosť, že je turisticky vyhľadávaným miestom, je žiaduce udržiavať cesty bez polomov a vyvratí tak, aby návštevníci nemuseli vyšlapávať nové chodníky. Ďalej potom zabezpečiť odstraňovanie odpadkov, ktoré nesmú byť zakopávané, regulovať organizovanie hromadných podujatí a v prípade kultúrnej pamiatky zabezpečiť aj odstraňovanie náletov, ktoré by mohli narušiť jej murivo.

Pre udržanie pôvodného stavu lesa je nevyhnutné neponechávať lesné porasty bez zásahu, avšak súčasne s nimi klasickým spôsobom nehospodáriť, ako tomu je v hospodárskych lesoch. Výnimku v lesnom hospodárstve na území rezervácie tvoria smrek, s ktorým sa takto nakladať musí - tzn. odstraňovanie zlomov a vývratí, či stromov napadnutých kôrovcom. Pri tejto ťažbe je nevyhnutná šetrnosť, pretože niektoré plochy sú náchylné k erózii. Dôležité je tiež vhodné poľovnícke hospodárenie, ktoré by malo zabezpečiť normované stavy vysokej zveri a nezavádzanie nepôvodných druhov zveri, v prípade tejto lokality ide o danielov a muflóny.[3]

Turizmus[upraviť | upraviť kód]

Aj napriek náročnejšiemu terénu, hlavne pod prírodnou rezerváciou, je územie na turizmus pomerne bohaté. Skrz územie vedie k zrúcanine celoročne využívaná červená turistická trasa "Brůdek pri Kdyni - Železná". V lokalite sa vďaka ukrytej cache na zrúcanine objavujú tiež priaznivci geocachingu.[9]

Fotogaléria Starého Hirštejnu[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Stránky AOPK ČR [online]. [Cit. 2017-03-24]. Dostupné online. (po česky)
  2. a b c d Chráněná území ČR, Plzeňsko a Karlovarsko, svazek XI.. [s.l.] : Agentura ochrany přírody a krajiny ČR a EkoCentrum Brno, 2004. 588 s. ISBN 80-86064-68-9. Kapitola Starý Hirštejn, s. 115. (po česky)
  3. a b c d e f g h i j k l SKÁLA, Petr. Plán péče o přírodní rezervaci Starý Hirštejn. [s.l.] : Svaz ochrany přírody a krajiny České republiky, 21. Podblanická základní organizace, 2004. 23 s. (po česky)
  4. Svaz obcí v Českém lese Dobrohost [online]. Rozvojová inženýrská společnost, s.r.o., [cit. 2017-03-24]. Dostupné online. (po česky)
  5. Atlas česka - hrady a zámky [online]. [Cit. 2017-03-24]. Dostupné online. (po česky)
  6. Bauer Petr. Zaniklé obce - Herštejnské chalupy [online]. [Cit. 2017-03-24]. Dostupné online. (po česky)
  7. Lucie Zíbarová. Mykologie.net [online]. [Cit. 2017-03-24]. Dostupné online. (po česky)
  8. a b c Informační tabule v prostoru PR. [s.l.] : Správa CHKO Český les, 2004. 1 s. (po česky)
  9. Geocaching.com: TCL # 2 - zrúcanina Starý Herštejn / ruín of SH

Literatúra[upraviť | upraviť kód]

  • Chráněná území ČR, Plzeňsko a Karlovarsko, svazek XI.. Praha : Agentúra ochrany prírody a krajiny ČR a EkoCentrum Brno, 2004. 588 s. ISBN 80-86064-68-9. Kapitola Starý Hirštejn. (po česky)
  • Petr Skála. Plán péče o přírodní rezervaci Starý Hirštejn. [s.l.] : Svaz ochrany přírody a krajiny České republiky, 21. Podblanická základní organizace, 2004. 23 s. (po česky)

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Starý Hirštejn na českej Wikipédii.