Teplická vrchovina
| Teplická vrchovina | |
| geomorfologická časť Trenčianskej vrchoviny | |
 Okolie Baračky
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Trenčiansky |
| Okresy | Ilava, Trenčín |
| Časť | Trenčianskej vrchoviny |
| Hranice | Butkovská brázda, Strážov, Porubská brázda, Holázne, Basky, Slatinská brázda, Bánovská pahorkatina, Ostrý, Trenčianska kotlina, Ilavská kotlina |
| Rieky | Váh, Teplička |
| Súradnice | 48°55′19″S 18°11′13″V / 48,922°S 18,187°V |
| Najvyšší bod | Stráne |
| - výška | 735 m n. m. |
| Najnižší bod | juhozápadný okraj územia |
| - poloha | údolie Váhu pri Trenčíne |
| - výška | cca 220 m n. m. |
   Poloha územia v rámci Slovenska
| |
  Poloha územia v rámci Trenčianskeho kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Teplická vrchovina je geomorfologická časť Trenčianskej vrchoviny.[1] Zaberá veľkú časť podcelku v okolí Trenčína a Dubnice nad Váhom a najvyšší vrch Stráne dosahuje 735 m n. m.[2]
Polohopis
Územie zaberá západnú a južnú časť podcelku Trenčianska vrchovina, v západnej časti Strážovských vrchov. Na severovýchode ju obklopuje Butkovská brázda, východným smerom susedí časť Strážov (Zliechovská hornatina), Porubská brázda a Holázne, v juhovýchodnej časti Basky a Slatinská brázda (Zliechovská hornatina). Južný okraj prechádza do Bánovskej pahorkatiny (časť Podunajskej pahorkatiny), v strednej časti pokračuje Trenčianska vrchovina Ostrým. Juhozápadným smerom susedí Trenčianska kotlina a západný a severozápadný okraj lemuje Ilavská kotlina, obe patriace do Považského podolia.[1]
Západným okrajom tečie údolím rieka Váh, ktorej odvádza vodu z tohto územia väčšina potokov. Výnimku tvorí južná časť, zvažujúca sa do Bánovskej pahorkatiny, ktorá leží v povodí Bebravy, patriacej do povodia Nitry. Údolím Tepličky vedie z Trenčianskej Teplej cez Trenčianske Teplice do Motešíc cesta II/516.[2]
Ochrana územia
Teplická vrchovina leží mimo územia Chránenej krajinnej oblasti Strážovské vrchy, no na jej území sa nachádza osobitne chránená prírodná pamiatka Jaskyňa pod Jeleňom a Potok Machnáč.[2]
Turizmus
Táto časť Strážovských vrchov patrí medzi obľúbené a vyhľadávané oblasti najmä z dôvodu blízkosti k väčším mestám. Je pomerne ľahko dostupná a sieť turistických chodníkov zjednodušuje prístup cenných a atraktívnych lokalít z neďalekých sídiel. Mimo Trenčianskeho hradu, týčiaceho sa nad Trenčínom, je vyhľadávaným mesto Trenčianske Teplice a jeho okolie.
Vybrané vrchy
- Stráne (735 m n. m.)
- Sokol (651 m n. m.)
- Drieňová (622 m n. m.)
- Markovica (592 m n. m.)
- Machnáč (569 m n. m.)[2]
Turistické trasy
- po
červenej značke (E8 a Cesta hrdinov SNP) z Trenčína cez Trenčianske Teplice do sedla pod Omšenskou Babou - po červenej značke z rázcestia pri hoteli Tatra v Trenčíne do Soblahova
- po
modrej značke:
- z Trenčianskych Teplíc ku chate pod Ostrým vrchom
- z Prejty na Vlčinec (682 m n. m.)
- po
zelenej značke:
- z Opatovej do rázcestia pod Trubárkou
- z Trenčianskej Teplej na Petrovanské lúky
- z Dubnice nad Váhom do Trenčianskych Teplíc
- po
žltej značke:
- zo Ilavy na Vápeč (955 m n. m.)
- z Novej Dubnice do rázcestia Kamenné vráta
- z Opatovej do rázcestia pod Čvirigovcom
- z Kubrej do Horných Motešíc[2]
Referencie
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-04-02]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-04-07]. Dostupné online.
Pozri aj