Čierna nad Tisou
| Čierna nad Tisou | ||
| maď. Tiszacsernyő | ||
| mesto | ||
 Námestie pionierov
| ||
|
||
| Štát |  Slovensko
| |
|---|---|---|
| Kraj | Košický kraj | |
| Okres | Trebišov | |
| Región | Zemplín | |
| Nadmorská výška | 102 m n. m. | |
| Súradnice | 48°25′00″S 22°05′47″V / 48,416667°S 22,096389°V | |
| Rozloha | 9,37 km² (937 ha) [1] | |
| Obyvateľstvo | 3 406 (31. 12. 2023) [2] | |
| Hustota | 363,5 obyv./km² | |
| Prvá pís. zmienka | 1828 | |
| Primátor | Viktor Palko[3] (SZÖVETSÉG – ALIANCIA, KDH, SMER-SD) | |
| PSČ | 076 43 | |
| ŠÚJ | 528293 | |
| EČV (do r. 2022) | TV | |
| Tel. predvoľba | +421-56 | |
| Adresa mestského úradu |
Mesto Čierna nad Tisou Námestie pionierov 151/1 076 43 Čierna nad Tisou | |
| E-mailová adresa | mesto@ciernanadtisou.sk | |
| Telefón | 056 / 6872201 | |
  Poloha mesta na Slovensku
| ||
 Interaktívna mapa mesta
| ||
| Wikimedia Commons: Čierna nad Tisou | ||
| Webová stránka: ciernanadtisou.sk | ||
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | ||
| Freemap Slovakia: mapa | ||
| OpenStreetMap: mapa | ||
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | ||
Demonym: Čierňan i Tisianskočierňan[4]
| ||
Čierna nad Tisou (maď. Tiszacsernyő) je mesto na Slovensku v Košickom kraji v okrese Trebišov.
Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]
Mesto leží v juhovýchodnom cípe Slovenska na trojmedzí Ukrajiny, Maďarska a Slovenska a na rozhraní spádových území obcí Čierna, Malé Trakany, Veľké Trakany, Biel a Boťany. Obec a neskôr mesto boli budované v súlade s potrebami Česko-Slovenska a Sovietskeho zväzu na zabezpečenie železničnej výmeny tovarov spojenej s ich prekládkou (dôvodom je rozdielny rozchod koľají, používaný na východe Európy a v strednej a západnej Európe), a to pomerne v krátkej dobe.
Ulice[upraviť | upraviť zdroj]
V Čiernej nad Tisou sa nachádza 16 ulíc: Dukelských hrdinov, Jarná, Jesenná, Jesenského, Jilemnického, Hlavná, Letná, Obrancov mieru, Radová, SNP, Školská, Trakanská, Zimná, Záhradná, Železničná, 1. mája a jedno námestie – Námestie pionierov[5].
Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]
Extravilánom mesta preteká rieka Tisa, ktorá tvorí štátnu hranicu s Maďarskom a od centra je vzdialená 5,5 kilometra.
Vodné plochy[upraviť | upraviť zdroj]
V okolí mesta, v katastrálnom území obce Malé Trakany, leží rekreačné stredisko Zlaté piesky Tisa. V týchto miestach rieka Tisa tvorí štátnu hranicu medzi Slovenskom a Maďarskom. Slovenská strana je lemovaná piesočnými plážami, vytvorenými naplaveným jemným riečnym pieskom.
Symboly mesta[upraviť | upraviť zdroj]
Podľa Heraldického registra[6] má mesto tieto symboly prijaté 21. októbra 1982. Erb predstavuje spojenie zamestnaneckého motívu (koleso rušňa) a hovoriaceho symbolu (čierna farba štítu odvodená od názvu mesta).
Erb[upraviť | upraviť zdroj]
V čiernom štíte koleso rušňa vpravo dolu s protizávažím, všetko strieborné.
Vlajka[upraviť | upraviť zdroj]
Vlajka mesta pozostáva z dvoch pozdĺžnych pruhov – bielo-čierneho a čierno-bieleho. V hornom pruhu v žrďovej časti je biely a v dolnom pruhu čierny štvorec. Vlajka má pomer strán 2 : 3 a je ukončená dvoma cípmi (t. j. jedným zástrihom), siahajúcimi do tretiny jej listu.
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Mesto bolo založené v roku 1946 na základe vládneho uznesenia na zabezpečenie výmeny tovarov medzi ZSSR a Československom vybudovaním železničného prekladiska. Na výstavbu sa vyčlenilo územie, ktoré patrilo do katastrálneho územia obce Čierna. Z hľadiska histórie ide o pomerne mladú usadlosť, vybudovanú pre potreby zamestnancov pracujúcich na založenej železnici. Zo začiatku boli vybudované tri drevené stavby, ktoré plnili funkciu ubytovne, obchodu a kultúrnej miestnosti (aj kino).
V prvej etape výstavby bola vybudovaná časť Rodinné domky a dva činžové domy. Súčasne boli postavené drevené stavby – železničná stanica a hospodárska budova železníc. Časom sa oblasť železničného prekladiska rozširovala, čo so sebou prinieslo potrebu budovania ďalších bytov, ako aj budovanie infraštruktúry – školy, škôlky, obchodov, služieb a tiež budovy pre kultúru, ktorá splnila aj historickú úlohu v roku 1968 (rokovanie medzi najvyššími predstaviteľmi ZSSR a ČSSR).
Ako mladá obec od začiatku výstavby disponovala ústredným kúrením, ktoré zabezpečovali dva parné rušne. V druhej etape výstavby boli postavené nová základná škola s vyučovacím jazykom slovenským, budova obecného úradu, ako aj ďalšie obytné bloky a Hotel Úsvit; zo strany železníc to boli nová budova železničnej stanice, rušňového depa, závodu Železničné staviteľstvo a traťová dištancia.
Tretia etapa priniesla so sebou okrem výstavby ďalších obchodných zariadení a obytných blokov aj výstavbu jediného závodu na tomto území – Výrobného závodu AŽD (Automatizácia železničnej dopravy). V 80. rokoch bola výstavba mesta postupne zastavená.
História prekladiska[upraviť | upraviť zdroj]
Prekladisko bolo v počiatku budované ako jednosmerné prekladisko tovaru zo Sovietskeho zväzu a Ďalekého východu do celej Európy. Významnú úlohu zohralo v roku 1947 pri prekládke obilia v dôsledku veľkého sucha. Jeho význam so zvyšujúcim sa objemom prekladaného tovaru postupne rástol. Zo začiatku prevládala prekládka ropy do rafinérie Slovnaft, neskôr rástol objem strojov a zariadení a tiež objem umelých hnojív, nechýbali ani stavebné, potravinárske či iné špeciálne obchodné komodity. Význam prekladiska rástol až do roku 1989, keď vzhľadom na politické zmeny nastal útlm prepravných aktivít.
Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]
Podľa sčítania obyvateľov z roku 2021 žilo v meste 3 586 obyvateľov, z toho bolo 1 352 (37,7%) slovenskej, 1843 (51,4%) maďarskej, 15 ukrajinskej, 12 rómskej a 339 (9,5%) nezistenej národnosti.
Podľa sčítania obyvateľov z roku 2001 žilo v Čiernej nad Tisou 4 645 obyvateľov, z toho bolo 2 792 maďarskej, 1 554 slovenskej, 244 rómskej, 15 českej, 11 ukrajinskej a 6 rusínskej národnosti.
Významné udalosti[upraviť | upraviť zdroj]
29. júla – 1. augusta 1968 – V Čiernej nad Tisou sa stretli delegácie Komunistickej strany Československa a Komunistickej strany Sovietskeho zväzu pod vedením Alexandra Dubčeka a Leonida I. Brežneva.
Hospodárstvo a infraštruktúra[upraviť | upraviť zdroj]
Dominantným faktorom ekonomického života v meste je železničné prekladisko. Útlm v jeho činnosti po roku 1989 znamenal aj útlm v miestnej ekonomike.
Doprava[upraviť | upraviť zdroj]
Slovensko-ukrajinský železničný colný hraničný priechod Čierna nad Tisou – Čop. Do konca 40-tych rokov Čiernu a ukrajinskú Šalamúnovú spájala cesta II. triedy č. 533. Po pripojení Šalamúnovej k ZSSR sovietska pohraničná stráž rozbúrala 100 m cesty č. 533 pri hraničnom stĺpe č. 359 a zatarasila cestu ostnatými drôtmi, takže momentálne neexistuje žiadne cestné spojenie medzi Čiernou nad Tisou a Šalamúnovou. Slovenská a ukrajinská vláda rokujú o rekonštrukcii bývalej cesty č. 533 a otvorení hraničného priechodu.[7]
Dôležité firmy[upraviť | upraviť zdroj]
- ZSSK Cargo, ZSSK, ŽSR
- Colný úrad
- Stredisko výroby AŽD
Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]
- Základná škola s vyučovacím jazykom slovenským, Školská ul. 160/3
- Základná škola s vyučovacím jazykom maďarským, Zimná 8
- Základná umelecká škola, Školská ul. 168
- Spojená škola s organizačnými zložkami SOUŽ a OA, Železničná 127
Partnerské obce[upraviť | upraviť zdroj]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ JÚĽŠ. Tisianskočierňan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
- ↑ Mapa Čiernej nad Tisou na mapy.sk [online]. Mapa Slovakia Plus, [cit. 2010-12-28]. Dostupné online. Archivované 2010-12-28 z originálu.
- ↑ Heraldický register SR I. – str. 46–47
- ↑ Na Ukrajinu má pribudnúť nový hraničný priechod
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Čierna nad Tisou.
