Východná (obec): Rozdiel medzi revíziami
Bez shrnutí editace |
|||
| Riadok 40: | Riadok 40: | ||
| Commons = Východná |
| Commons = Východná |
||
| Pôvod názvu = |
| Pôvod názvu = |
||
| Poznámky = |
| Poznámky = Demonym: ''Východňan, Východnianka'' |
||
}} |
}} |
||
'''Východná''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[okres Liptovský Mikuláš|Liptovský Mikuláš]] v [[Žilinský kraj|Žilinskom kraji]]. Patrí do regiónu [[Liptov (región)|Liptov]]. |
'''Východná''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[okres Liptovský Mikuláš|Liptovský Mikuláš]] v [[Žilinský kraj|Žilinskom kraji]]. Patrí do regiónu [[Liptov (región)|Liptov]]. |
||
Verzia z 22:07, 27. november 2017
| Východná | |
| obec | |
 Východná z hornej nádrže PVE Čierny Váh.
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Žilinský kraj |
| Okres | Liptovský Mikuláš |
| Región | Liptov |
| Vodný tok | Biely Váh |
| Nadmorská výška | 775 m n. m. |
| Súradnice | 49°03′31″S 19°53′21″V / 49,058611°S 19,889167°V |
| Najvyšší bod | Kriváň |
| - výška | 2 494 m n. m. |
| Najnižší bod | Svarín |
| - výška | 690 m n. m. |
| Rozloha | 193,7 km² (19 370 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 2 226 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 11,49 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1269 |
| Starosta | Juraj Blaško[3] (nezávislý) |
| PSČ | 032 32 |
| ŠÚJ | 511170 |
| EČV (do r. 2022) | LM |
| Tel. predvoľba | +421-44 |
| Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Východná 616 |
| E-mailová adresa | poslať email |
| Telefón | 529 52 90 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Východná | |
| Webová stránka: vychodna.eu | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Demonym: Východňan, Východnianka
| |
Východná je obec na Slovensku v okrese Liptovský Mikuláš v Žilinskom kraji. Patrí do regiónu Liptov.
Poloha[4]
Obec sa nachádza vo východnej časti Liptova, v miernej depresii na juhozápadných svahoch Západných Tatier. Prechádza ňou cesta I/18 z Liptovského Hrádku do Popradu, severným okrajom aj diaľnica D1. Údolie Bieleho Váhu s dôležitou železničnou traťou Žilina – Košice vedie za nevýrazným hrebeňom, asi 1 km južne.
Chotár Východnej dosahuje na severe vrchol dominantného Kriváňa, na juhu potom dosahuje až k hlavnému hrebeňu Nízkych Tatier. Z východu ho ohraničuje chotár Važca a Liptovskej Tepličky, z juhu chotáre Heľpy, Závadky nad Hronom a Polomky, zo západu Malužinej, Kráľovej Lehoty a Hýb a zo severu chotár mesta Vysoké Tatry. Centrálnu časť územia vypĺňa Liptovská kotlina s údoliami Bieleho a Čierneho Váhu. Súčasťou obce sú aj osady Svarín a Čierny Váh s priľahlými samotami.
Dejiny[5]
Okolie dnešnej obce vykazuje stopy osídlenia už v prvých storočiach nášho letopočtu, čo dokladajú nálezy pozostatkov opevnenia na pahorku Zámčisko na severnom brehu Bieleho Váhu. Údolím Váhu zrejme prechádzala významná spojnica Liptova a Spiša. V 8. - 9. storočí toto územie osídľujú Slovania a od polovice 13. storočia sa objavujú početné písomné zmienky o osadách. Tá na lúke medzi potokmi Bielanka a Hybica sa pod názvom Wihadna spomína v donačnej listine kráľa Bela IV. z roku 1269. Patrila pod hrádocké panstvo a obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, najmä pestovaním obilia a kapusty, ako aj chovom dobytka a oviec. V 15. storočí Východnú osídľuje valašské obyvateľstvo. Postupne sa rozšírilo drevárstvo, vrátane jeho splavovania po Váhu. Od roku 1784 sa v Liptove začali pestovať zemiaky a ďatelina, čo zlepšilo možnosti obživy. Silná tradícia ovčiarstva sa zachovala dodnes a premietla sa aj do erbu obce, znázorňujúceho barana.
Poloha obce na dôležitej komunikácii znamenala prosperitu v časoch mieru, no aj rabovanie a úpadok v časoch vojen a vojenských ťažení. Už v roku 1312 prechádzali Liptovom oddiely Matúša Čáka, ktoré sa zapojili do bitky pri Rozhanovciach. V nepokojnom 15. storočí to boli husitské, Huňadyovské a Jiskrove vojská, ktoré zanechali za sebou biedu. Rozvoj obce znamenalo zavedenie povinnej školskej dochádzky, čo v roku 1780 vyvolalo výstavbu katolíckej a neskôr aj evanjelickej školy. Z Východnej bol 16. augusta 1841 organizovaný prvý národný výstup na Kriváň, ktorý zorganizovali Štúrovci.
Súčasnosť
Časť obyvateľstva sa i dnes venuje poľnohospodárstvu, lesníctvu a službám, mnohí však pracujú v priemyselných podnikoch v okolitých mestách. Obec je vybavená základnou infraštruktúrou, poskytujúcou potrebný štandard, pôsobí tu poľnohospodárske družstvo, urbariát, verejnoprospešné služby, rybničné hospodárstvo, pobočky podnikov Lesy SR a Železnice SR a južne od obce je vybudovaná prečerpávacia vodná elektráreň Čierny Váh. Chotár obce ponúka množstvo prírodných krás a možností na šport, turistiku, rybolov, či poľovníctvo. V amfiteátri sa nachádza 28 m vysoká vyhliadková veža s kruhovým výhľadom a drevené chatky.
Folklórny festival Východná
V miestnom amfiteátri sa od roku 1953 koná v prvý júlový víkend najväčší slovenský folklórny festival. Je zaradený v kalendári podujatí medzinárodnej organizácie C.I.O.F.F.
Tradície
Vo Východnej sa zachovala ľudová kultúra v mnohých oblastiach; okrem tradičného folklóru je známa výroba krojov a výšivkárstvo, tkanie kobercov, rezbárstvo, stolárstvo a tesárstvo. K šíreniu ľudovej kultúry prispieva Folklórna skupina Kriváň a malé múzeum v podobe Východnianskej izby.
Pamiatky
V obci sa nachádza evanjelický kostol a pomník padlým v prvej a druhej svetovej vojne.
Rodáci
- Zlata Hajdúková, prvá profesionálna slovenská filmová herečka
- Jozef Majerčík, herec, tanečník SĽUKu
- Michal Skalník, tanečník SĽUKu (predstaviteľ Jánošíka)
Pozri aj
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Východná (obec)
Referencie
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2014-11-21. Dostupné online.
- ↑ Info o polohe obce
- ↑ Dejiny na stránkach obce