Antonov An-2

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
An-2
Antonov An-2TD Retro Sky Team.jpg
Antonov An-2TD skupiny Retro Sky Team na leteckej základni Sliač počas leteckých dní SIAF 2012
Typ viacúčelové lietadlo
Výrobca Antonov
Hongdu Aviation Industry Group
WSK PZL Mielec
Š'-ťia-čuang
Konštruktér Oleg Antonov
Prvý let 31. augusta 1947
Zavedený 1948
Charakter v prevádzke
Hlavný používateľ Sovietsky zväz
KĽDR
Čína
a mnoho ďalších
Výroba 19481964 (v ZSSR)
1957 – dodnes (v Číne)
19602002 (v Poľsku)
Vyrobených vyše 18 000
Varianty Antonov An-3

Antonov An-2 (rus. Антонов Ан-2) (v kóde NATO: "Colt") je sovietsky, resp. ukrajinský jednomotorový celokovový vzperový dvojplošník. V bývalom Česko-Slovensku je stroj známy aj pod prezývkou „Andula“.

Vznik a vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

Konštruktér Oleg Antonov začal už koncom druhej svetovej vojny s prácami na projekte viacúčelového poľnohospodárskeho lietadla. Antonov v tom čase ešte pôsobil v konštrukčnej kancelárii A. S. Jakovleva. 6. marca 1946 začala svoju činnosť Antonovova „vlastná“ konštrukčná kancelária. Od Ministerstva poľnohospodárstva dostala v tom čase požiadavky na nové lietadlo. Práce na projekte prebiehali veľmi rýchlo, pretože konštruktér naviazal na svoju predchádzajúcu činnosť v tejto oblasti letectva. Voľba pohonnej jednotky rozdelila konštruktérov na dva tábory. Jedni požadovali hviezdicový motor AŠ-21 s výkonom 559,4 kW (760 k), ten sa však zdal šéfkonštruktérovi pre dané účely slabý. On totiž presadzoval silnejší motor, a to AŠ-62 s výkonom 736 kW (1 000 k). Na koniec sa teda stavali prototypy s oboma motormi. Prvý prototyp, označený Sch-1 (Selskochozjajsvtennyj – poľnohospodársky), poháňaný slabším motorom AŠ-21 po prvýkrát vzlietol 31. augusta 1947. Krátko na to ho nasledoval aj druhý prototyp so silnejším motorom.

V novom výrobnom závode v Kyjeve začala v roku 1948 výroba overovacej série. V roku 1949 sa rozbehla veľkosériová výroba, pri ktorej bolo lietadlo schválené pod označením An-2. Vtedy boli už stroje vybavené výkonnejšími motormi AŠ-62IR s výkonom 736 kW (1 000 k). An-2 z Kyjeva sa počas sériovej výroby postupne objavili v dvanástich rôznych verziách, napríklad poľnohospodárske An-2SCh, ako An-2P pre 12 až 14 cestujúcich, transportné An-2T, fotoprieskumné An-2F, An-2S pre prepravu zranených či chorých, An-2ZA (An-6 Meteo) s turbokompresorom používané k výskumu horných vrstiev atmosféry, plavákový An-2V (niekedy označovaný ako An-4) pre potreby námorného letectva alebo An-2L a An-2PP určené k vyhľadávaniu a haseniu lesných požiarov. Výrobu v materskom závode ukončila v roku 1964 neveľká séria lietadiel An-2M s motormi AŠ-61R alebo AŠ-61M, posunutým podvozkom a novo tvarovanou väčšou zvislou chvostovou plochou. Počas 15 rokov bolo v Kyjeve vyrobených 5 000 lietadiel. Stroje verzie An-2M (modificirovannyj) a An-3 s turbovrtuľovým motorom boli vlastne pokusy o predĺženie životnosti základného typu. Lietadlá An-3 sa však už neuplatnili.

Poľský An-2R práškuje polia

Výrobu lietadiel An-2 prevzal v roku 1959 poľský závod WSK Mielec, kde o rok neskôr začala sériová výroba dvoch základných verzií: dopravných An-2T a poľnohospodárskych An-2R. V roku 1960 bol dokončený prvý poľský An-2. Vlastným vývojom vznikli v Poľsku, napríklad An-2PF pre fotogrametriu, An-2PR slúžiaci ako lietajúca retranslačná stanica k prenosu televízneho signálu, An-2G pre geofyzikálny prieskum či plavákový An-2M. V rámci projektu M-15 vzniklo v Poľsku aj špeciálne skúšobné laboratórium určené pre skúšky prúdového motoru v poľnohospodárstve. Toto špeciálne laboratórium nieslo označenie LaLa-1. V roku 1973 bol do ZSSR slávnostne dodaný päťtisíci stroj. V Poľsku bolo vyrobených približne 9 000 lietadiel An-2.

Licenčná výroba lietadiel An-2 prebieha aj v Číne, kde sa An-2 pod označením Harbin Y-5 vyrába údajne dodnes. Celkový počet vyrobených kusov tak presahuje 18 000.

Nasadenie[upraviť | upraviť zdroj]

Antonov An-2R (OM-ACO) na letisku v Malých Bieliciach neďaleko Partizánskeho

Nezničiteľné „Anduly“ boli a sú vo veľkom počte používané v mnohých krajinách sveta a jednotlivé stroje prevzali aj používatelia v USA, Holandsku, Grécku a vo viacerých rozvojových krajinách. Na upravenom lietadle An-2 s turbokompresorom boli v rokoch 19531954 ustanovené dva svetové výškové rekordy v kategórii C-1-e (vrtuľové lietadlá s hmotnosťou 3 000 až 6 000 kg).

Na území bývalej Juhoslávie sa An-2 objavili aj v úlohách bombardovacích a bojových lietadiel. V Česko-Slovensku sú An-2 najznámejšie z činnosti u aeroklubov. An-2 používali u nás aj ČSA, Slov-Air a vojenské letectvo.

Pri použití ako poľnohospodárske stroje sa využívali s namontovaným práškovacím zariadením pod spodnými krídlami na postreky poľnohospodárskych kultúr a lesných porastov. Pri takomto použití väčšinou lietali 5 metrov nad zemou prípadne 10 metrov nad lesnými porastami.[1]

Verzie[upraviť | upraviť zdroj]

Vietnamský An-2TP
Čínsky An-2V (An-4)
  • An-2F – pokusná verzia so streliskom v zadnej časti a s dvojitou zvislou chvostovou plochou
  • An-2L – špeciálna hasičská verzia
  • An-2M – plaváková verzia
  • An-2P – dopravná verzia pre 12 cestujúcich
  • An-2PK – dopravná verzia pre 6 cestujúcich
  • An-2PP – špeciálna plaváková protipožiarna verzia
  • An-2P-Photo – fotogrametrická verzia
  • An-2R – poľnohospodárska verzia (pre 1 300 kg chemikálií)
  • An-2S – sanitná verzia (6 nosidiel a zdravotnícky personál)
  • An-2T – transportná verzia (1 500 kg nákladu alebo 12 cestujúcich)
  • An-2TD – výsadková verzia
  • An-2TP – nákladná verzia
  • An-2ZA – špeciálna verzia pre meteorologické merania a pozorovania vo veľkých výškach
  • An-3 – verzia s turbomotorom Glušenko TVD-20 a s trojlistovou vrtuľou
  • An-6 – prieskumná verzia
  • Harbin Y-5 – čínska licenčná verzia
  • Harbin Y-5N – štandardná verzia
  • Harbin Y-5C – výsadková verzia
  • Fongshu 2 – neskoršia čínska verzia

Používatelia[upraviť | upraviť zdroj]

Používatelia lietadiel An-2 sú v červenej farbe (bývalí používatelia sú v tmavo červenej)
Lietadlá An-2 slúžili a slúžia ešte aj dnes v niektorých krajinách ako vojenské. Na obrázku je An-2 vojenského letectva NDR ako exponát múzea v Peenemünde

Vojenskí používatelia[upraviť | upraviť zdroj]

Antonov An-2 3view.svg
Afganské vzdušné sily
Albánske vzdušné sily
Angolské vzdušné sily
Arménske vzdušné sily
Azerbajdžanské vzdušné sily
Vzdušné sily a protivzdušná obrana Bosny a Hercegoviny
Bulharské vzdušné sily
Česko-slovenské vojenské letectvo
Vzdušné sily Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády
Námorné letectvo Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády
Egyptské vzdušné sily
Estónske vzdušné sily
Gruzínske vzdušné sily
Vzdušné sily Guiney-Bissau
Chorvátske vzdušné sily a protivzdušná obrana
Maďarské vzdušné sily
Vzdušné sily Iraku
Jemenské vzdušné sily
Juhoslovanské vzdušné sily
Vzdušné sily Kambodže
Vzdušné sily Kórejskej ľudovej armády
Kubánske vzdušné sily
Vzdušné sily Laoskej ľudovej oslobodzovacej armády
Litovské vzdušné sily
Lotyšské vzdušné sily
Lotyšská národná garda
Macedónske vzdušné sily
Vzdušné sily Mali
Moldavské vzdušné sily
Vzdušné sily Mongolskej ľudovej armády
Vzdušné sily Národnej ľudovej armády
Luftwaffe
Nikaragujské vzdušné sily
Vzdušné sily Poľskej armády
Poľské námorníctvo
Vzdušné sily Republiky srbskej
Rumunské vzdušné sily
Vojenské vzdušné sily Ruskej federácie
Ruské námorné letectvo
Somálske vzdušné sily
DOSAAF
Vojenské vzdušné sily ZSSR
Sovietske námorné letectvo
Srbské vzdušné sily a protivzdušná obrana
Sudánske vzdušné sily
Sýrske vzdušné sily
Vzdušné sily Vietnamskej ľudovej armády

Civilní používatelia[upraviť | upraviť zdroj]

Československé aerolinie
Slov-Air
Civil Aviation Administration of China
JAT
Golden Rule Airlines
Boni Air
MIAT Mongolian Airlines
Deutsche Lufthansa (NDR)
Interflug
Gesellschaft für Sport und Technik
Aeroflot
2nd Arkhangelsk United Aviation Division
2nd Sverdlovsk Air Enterprise
Orenair
Polar Airlines
Polet
UTair Aviation
Aeroflot
Antonov Club Avianna
Vietnam Civil Aviation Department – neskôr ako Vietnam Civil Aviation (teraz Vietnam Airlines)

Špecifikácie (An-2)[upraviť | upraviť zdroj]

Technický popis[upraviť | upraviť zdroj]

Antonow An-2 COLT.png

Antonov An-2 je jednomotorový vzperový dvojplošník pre dvojčlennú posádku a 12 cestujúcich, prípadne náklad do hmotnosti 1 200 kg. Kovová kostra krídel a pevných a pohyblivých chvostových plôch je potiahnutá duralom a plátnom. Trup tvorí kovová polškrupina, krycie plechy sú duralové. Hviezdicový motor poháňa kovovú nastaviteľnú štvorlistú vrtuľu s nastaviteľným uhlom nábehu. Hlavné podvozkové nohy umiestnené na rozhraní krídel a trupu sú pevné. Zadné ostrohové koleso je ovládateľné[2].

Kokpit lietadla An-2
Interiér kabíny

Technické údaje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Posádka: 1–2
  • Kapacita: 12 cestujúcich
  • Dĺžka: 12,40 m
  • Rozpätie:
    • Horné krídlo: 18,18 m
    • Dolné krídlo: 14,20 m
  • Výška: 4,10 m
  • Plocha krídel: 71,52 m²
  • Hmotnosť prázdneho lietadla: 3 450 kg
  • Vzletová hmotnosť: 5 500 kg
  • Užitočné zaťaženie: 2 140 kg
  • Pohonná jednotka: 1 × vzduchom chladený hviezdicový deväťvalec Švecov AŠ-62IR s výkonom 736 kW (1 000 k)

Výkony[upraviť | upraviť zdroj]

  • Maximálna rýchlosť: 258 km/h
  • Cestovná rýchlosť: 185 km/h
  • Pristávacia rýchlosť: 85 km/h
  • Pádová rýchlosť: ~ 50 km/h
  • Dolet: 900 km
  • Dostup: 4 400 m
  • Stúpavosť: 3,5 m/s
  • Pomer výkon/hmotnosť: 136 W/kg

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Šorel, V., Letadla československých pilotů. Albatros, Praha, 1986, s. 263
  2. Šorel, V., Letadla československých pilotů. Albatros, Praha, 1986, s. 156

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • MODELÁŘ a MODELY č. 9/1997, str. 10
  • RC modely č. 6/1998, str. 42

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]