Portál:Pes/Odporúčané články (2007)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie


2006 - 2007 - 2008 - 2009

2007[upraviť zdroj]

1 | 2 | 3 | 4 | 5 | | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 | 15 | 16 | 17 | 18 | 19 | 20 | 21 | 22 | 23 | 24 | 25 | 26 | 27 | 28 | 29 | 30 | 31 | 32 | 33 | 34 | 35 | 36 | 37 | 38 | 39 | 40 | 41 | 42 | 43 | 44 | 45 | 46 | 47 | 48 | 49 | 50 | 51 | 52

1/2007[upraviť zdroj]

Slovenský hrubosrstý stavač je psie plemeno vyšľachtené na Slovensku. Vyznačuje sa typickou hrubou srsťou sivej farby.

Pôvod a história plemena[upraviť zdroj]

Šľachtenie slovenského hrubosrstého stavača (ďalej SHS) ako nášho pôvodného plemena sa začalo približne v 40. rokoch 20. storočia. Nestor slovenskej kynológie, pán Koloman Slimák začal vtedy podchytávať hrubosrstých jedincov zaujímavého sivastého zafarbenia, ktoré sa v tej dobe v chovoch hrubosrstých plemien vyskytovali. Na procese tvorby tohto plemena sa podieľali weimarský stavač, český fúzač a nemecký drôtosrstý stavač. Potomkovia vzájomných párení týchto plemien, avšak iba hrubosrstí a jednofarební, boli zapisovaní ako hrubosrstí weimarskí stavači do experimentálnej plemennej knihy, zastrešovanej od roku 1950 Slovenským poľovníckym zväzom....čitaj ďalej

2/2007[upraviť zdroj]

Afganský chrt je staré plemeno pochádzajúce z Afganistanu. FCI ho uznala 22. novembra 2004 v skupine 10 pod číslom 228.

Charakteristika[upraviť zdroj]

Typická chrtia povaha: hrdá, dôstojná, nielen k cudzím ľuďom, ale aj k vlastnej rodine trochu rezervovaná. Potrebuje vľúdny a citlivý prístup, veľkú osobnú slobodu a veľa pohybu.

Využitie[upraviť zdroj]

Pôvodne poľovný, teraz spoločenský a športový pes, ktorý sa dobre uplatní na dostihovej dráhe.

Zvláštne nároky[upraviť zdroj]

Veľmi náročný na pohyb, na starostlivosť o srsť i na výchovu. Iba málokto si dovolí púšťať afganského chrta „navoľno“. ...čítaj ďalej

3/2007[upraviť zdroj]

Pekinský palácový psík
Pekinský palácový psík

Pekinský palácový psík je nezameniteľné psie plemeno, vyšľachtené v dávnych dobách starej Číny, uznané v FCI ako spoločenské plemeno.

Hoci sa za jeho domovinu považuje Čína, veľký kus práce pri šľachtení tohoto plemena spravili chovatelia zo Spojeného kráľovstva.

História[upraviť zdroj]

Ak by sme sa mali držať pôvodných historických zdrojov, je pekinský palácový psík "krížencom leva a opice". Teraz však vieme, aj keď sa to človeku na pohľad nezdá, že naozaj ide o psa. Pekinský palácový psík, ako napovedá už názov plemena, bol pôvodne chovaný ako spoločník na panovníckom dvore v Číne. Patronát nad chovom a šľachtením plemena držala priamo čínska cisárska rodina a prvý štandard napísala čínska cisárovná. Čínskej šľachte pekinské palácové psíky slúžili napr. na zohrievanie nôh. Po začatí obchodných plavieb do Číny doniesli britský obchodníci niekoľko jedincov tohoto vzácneho plemena do Spojeného kráľovstva. Priam z niekoľkých jedincov bolo toto plemeno v novej domovine obnovené a zachránené. Dnes patrí medzi najobľúbenejšíe spoločenské plemená. ...čítaj ďalej

4/2007[upraviť zdroj]

Šeltia je plemeno psa uznané v FCI pod číslom 88. Patrí medzi ovčiarske psy.

História[upraviť zdroj]

Pôvodným domovom šeltie sú Shetlandské ostrovy, kde bola po storočia využívaná k paseniu a stráženiu stád oviec. Je zrejmá jej blízka príbuznosť s kóliou, je považovaná za jej zakrslou formu, i keď v nej zrejme koluje krv aj pôvodných keltských ovčiakov. Drsné podnebie ostrova ovplyvnilo jej malý vzrast, rovnako ako i iných, tu žijúcich zvierat. V 20. storočí sa toto plemeno dostalo do Škótska, a jeho chov bol stabilizovaný. V Spojenom kráľovstve a Severnej Amerike je šeltia veľmi obľúbená, najviacej popularity sa jej však dostalo v Japonsku. Ako pracovný pes sa dnes využíva len výnimočne, je však nielen obľúbeným domácim psom a spoločníkom, ale taktiež výborným strážcom.

Vzhľad[upraviť zdroj]

Šeltia sa na prvý pohľad podobá na dlhosrstú kóliu. Elegantná hlava sa od uší k nosu zužuje, ňufák je dlhý a mierne zaoblený. Oči sú mierne zošikmené, majú mandľový tvar a tmavohnedú farbu. U jedincov so sfarbením blue merle môžu byť oči modré. Uši sú malé, v kľude ležia položené dozadu, pri vzrušení sú vzpriamené so sklopenou špičkou. Telo s hlbokým hrudníkom a rovným chrbtom je primerane dlhé. Dobre osrstený chvost je dlhý, v kľude je zvesený, pri pohybe je nesený mierne hore. ...čítaj ďalej

5/2007[upraviť zdroj]

Chorvátsky ovčiak je psie plemeno uznané v FCI v skupine č. 1 pod štandardom č. 277.

História[upraviť zdroj]

Hoci je chorvátsky ovčiak najstarším chorvátskym národným plemenom, za hranicami Chorvátska je to málo známe plemeno. Celé storočia pomáhal a pomáha chorvátskym pastierom pri práci so stádami kráv, oviec, kôz i svíň. Rovnako ako maďarské plemeno mudi nebol vyšľachtený plánovane, ale vznikol skôr náhodným krížením miestnych plemien. ...čítaj ďalej

6/2007[upraviť zdroj]

Boseron alebo Beauceron je plemeno psa francúzskeho pôvodu.

Vzhľad[upraviť zdroj]

Boseron je pes veľkého harmonického rámca obdĺžnikového tvaru, s pevnou kostrou a dobrým osvalením. Na prvý pohľad pripomína plemeno medzi dobermanom a rotvajlerom. Má jemne modelovanú hlavu s klopenými alebo poloklopenými ušami. Chvost ani uši sa nekupírujú, chvost nesie boseron nízko a má siahať aspoň ku kolennému kĺbu a tvorí mierny háčik vo forme písmena J. Boseron sa pohybuje pružne a priestorne s dlhým klusom.

Srsť boserona je krátka, uzavrená a prilieha k telu. Chlpy dorastajú do dĺžky 4 cm. Podsada je jemná a hustá, uprednostňuje sa sivá farba a nesmie presvitať cez kryciu srsť. Boseron môže byť čierny s pálením alebo modroškvrnitý s pálením, tzv. harlekýn. Znaky pálenia sa môžu nachádzať nad očami, na bočných stranách papule, na hrudi, hrdle, pod chvostom a na končatinách, pričom nesmú presiahnuť 1/3 výšky nohy. Pomer čiernej a sivej u harlekýna by mal byť rovnaký. ...čítaj ďalej

7/2007[upraviť zdroj]

Pražský krysařík (po anglicky Prague Ratter, po nemecky Prager Rattler) je plemeno psa neuznané v FCI. Ide o starobylé plemeno pochádzajúce z Česka.

Vzhľad a povaha[upraviť zdroj]

Pražský krysařík je čulý, elegantný psík veľmi malého vzrastu. Má kvadratickú, kompaktnú stavbu tela. Napriek drobnému vzrastu je pohyblivý a vytrvalý. Má hladkú krátku srsť, ktorá si nevyžaduje špeciálnu starostlivosť. Optimálna výška tohto plemena je 20 cm až 30 cm a hmotnosť približne 2,60 kg.

Je milý a zvedavý, k členom rodiny priateľský a prítulný, k cudzím skôr nedôverčivý. ...čítaj ďalej

8/2007[upraviť zdroj]

Doberman je psie plemeno, uznané FCI a klasifikované v skupine II (Pinče, bradáče, molosoidné plemená a švajčiarske salašnícke psy), v sekcii 1 pod číslom 143. Ide o najväčší druh pinča.

Vzhľad[upraviť zdroj]

Doberman je krátkosrsté veľké plemeno, vyznačujúce sa veľkou dynamikou a energiou. Vyskytuje sa v dvoch farebných variantoch - čierna s pálením a hnedá s pálením, existujú však aj iné sfarbenia, ktoré nie sú oficiálne uznané v FCI, ktorej štandardy sú vo väčšine sveta uznávané. V Spojených Štátoch Amerických je uznávaná napr. modrá variant, resp. variant izabela (krémovo-biela). ...čítaj ďalej

9/2007[upraviť zdroj]

Boxer je plemeno služobných a strážnych psov pôvodom z Nemecka, uznaný FCI v 2. skupine (pinče a bradáče, molosy, švajčiarske salašnícke psy a ďalšie plemená), v sekcii 2.1 (molosy, dogovité psy, so skúškou) pod číslom 144.

História[upraviť zdroj]

Prapredkami dnešného boxera boli psy, ktoré sa používali pri love medveďov, vlkov a diviakov, ktoré nazývali Bullenbeisser (čiže býkohryz). Okrem iného sa tiež používali na prácu pri stádach hovädzieho dobytka, spravidla ho strážil na cestách na trhy či jatky. ...čítaj ďalej

10/2007[upraviť zdroj]

Slovenský kopov je jediné plemeno duriča, ktoré vzniklo na území Slovenska; je to naše národné plemeno.

Vzhľad[upraviť zdroj]

Stavba tela je ľahšia, ale vždy pevnej kostry. Má obdĺžnikový tvar tela. Nos je vždy čiernej farby. Papuľa je rovná, v pomere k lebke primerane dlhá a nie príliš široká. Nemá previsnuté pysky, sú krátke, priliehajúce, tenké, so zreteľným kútikom. Oči mandľového tvaru sú hlbšie vsadené a tmavé. ...čítaj ďalej

11/2007[upraviť zdroj]

Dalmatínsky pes je psie plemeno uznané v FCI v skupine 6, pod číslom 153. Hoci sa za jeho domovinu považuje Dalmácia, pochádza toto plemeno pravdepodobne z Indie a cielene šľachtený bol najmä v Spojenom kráľovstve (iné zdroje uvádzajú, že prvých dalmatínov priviezli do Indie námorníci z Dalmácie (časopis Svět psů, 12/2005)). Typickým plemenným znakom je biela srsť pokrytá čiernymi, alebo hnedými škvrnami.

Pôvod[upraviť zdroj]

Dalmatínsky pes patrí medzi najstaršie známe plemená a ich vzhľad zmenil iba neveľmi. Už v hrobkách starých egyptských faraónov sa objavujú nápadne bodkovaní psi, avšak s postavou chrta. Je možné, že sa už títo psi podieľali na vzniku plemena Dalmatínsky pes. Dalmatínsky pes (dalmatínec) pravdepodobne pochádza z Dalmácie (Chorvátsko), odkiaľ sa rozšíril po Európe po vodnej ceste - britskí námorníci si dalmatína natoľko obľúbili, že si ho priviezli do rodného Anglicka. Tu sa čoskoro stali obľúbeným plemenom šľachty, ktorú sprevádzal pri vychádzkach v kočoch. Neskôr klusal aj popri poštových vozoch, či hasičských autách. ...čítaj ďalej

12/2007[upraviť zdroj]

Mops alebo mopslík je psie plemeno.

Pôvod[upraviť zdroj]

Nie je celkom jasný. Pravdepodobne však pochádza z Číny a ide o veľmi staré plemeno (údajne sa podobné psy v Číne vyskytovali pred začiatkom nášho letopočtu). Do Európy sa dostal roku 1516, rýchlo si ho obľúbili najvyššie spoločenské vrstvy. V 17 a 18. storočí patril medzi najpopulárnejšie plemená. V 19. storočí záujem o mopsov prudko opadol a plemeno takmer vyhynulo. Teraz je opäť obľúbený, hoci nie je príliš častý. ...čítaj ďalej

13/2007[upraviť zdroj]

Anglický chrt, alebo inak Greyhound, je psie plemeno, uznané FCI a klasifikované v skupine X (Chrty), v sekcii 3 pod číslom 158. Ide o starodávny typ vysokého krátkosrstého chrta.

História[upraviť zdroj]

Anglický chrt má dlhú históriu, všeobecne sa zaraďuje medzi najstarobylejšie psie plemená. Považuje sa za potomka starovekých Egyptských chrtov. Konkrétnejšie vieme o jeho vývoji to, že je ho predkom bol určite kontinentálny chrt, ktorý sa na územie dnešnej Veľkej Británie dostal okolo roku 200 nášho letopočtu, počas migrácie Keltov v Európe. ...čítaj ďalej

14/2007[upraviť zdroj]

Švajčiarsky durič

Durič je všeobecný názov pre poľovné plemeno psov, ktoré sa používa na durenie zveri. V rámci systematicky FCI sa tieto plemená zaraďujú do skupiny č. 6 (Duriče, farbiare a príbuzné plemená). Špeciálna skupina duričov - chrty - majú samostatnú skupinu č. 10 (Chrty).

Dva pohľady[upraviť zdroj]

O duričoch môžeme hovoriť z dvoch pohľadov:

  • durič ako príslušník príbuznej skupiny plemien duričov (genetický pohľad): označujeme tak každého príslušníka duričských a príbuzných plemien, bez ohľadu na jeho pracovné využitie. Pod tento význam pojmu durič obvykle nezaraďujeme chrty.
  • durič ako pracujúci poľovný pes (pracovný pohľad): označujeme tak každého psa, ktorý má výcvik duriča alebo pracuje v loveckej praxi ako durič - nemusí byť príslušníkom duričských plemien. ...čítaj ďalej


15/2007[upraviť zdroj]

Koloman Slimák bol známym kynológom – chovateľom, šľachtiteľom, poľovníkom, rozhodcom exteriéru aj výkonu. Počas svojej kariéry bol považovaný za jednu z najuznávanejších autorít v slovenskej kynologickej praxi. Doteraz sa považuje za legendu slovenskej kynológie.

Život[upraviť zdroj]

Koloman Slimák sa narodil 19. 12. 1903 v dedine Bošáca, zomrel 18. 9. 1996 v Novom Meste nad Váhom, kde takmer celý život pôsobil. Celý svoj život venoval prírode a chovu rôznych plemien poľovných psov.

Svojim aktívnym pôsobením sa zaslúžil o rozkvet poľovnej kynológie na Slovensku a o chov mnohých poľovných plemien u nás (napríklad weimarského stavača, maďarského drôtosrstého stavača, českého fouska, atď.). ...čítaj ďalej

16/2007[upraviť zdroj]

Jemnosrstý pšeničný teriér je psie plemeno uznané v FCI v skupine 3 pod číslom 40. Patrí medzi najstaršie teriéry a vyznačuje sa jemnou srsťou farby pšenice, od ktorej bol odvodený aj jeho názov.

Pôvod a história plemena[upraviť zdroj]

Predpokladá sa, že tento pes je najstarším plemenom teriéra v Írsku, ktoré sa vyskytovalo v okolí grófstiev Kerry a Cork. ...čítaj ďalej

17/2007[upraviť zdroj]

Čivava je plemeno psov uznané v FCI v skupine 9 (spoločenské a toy psy) pod číslom 218.

Vzhľad[upraviť zdroj]

Charakteristické znaky sú okrúhla "jablková" hlava so stojatými veľkými ušami, ako netopier. Ňufáčik malý, hore rovný, dole zaoblený. Výška okolo 20 cm, hmotnosť okolo 2 kg. Chvost zdvihnutý, zahnutý. Varianty - krátkoststá a dlhosrstá. ...čítaj ďalej

18/2007[upraviť zdroj]

Slovenská kynológia má dlhú a pestrú históriu. Vychádza predovšetkým z tradície nemeckej kynológie, samozrejme s miestnymi špecifikami. I šľachtiteľstvo psích plemien na území Slovenska často vychádzalo z nemeckých plemien a nemecká kynológia bola u nás vždy vzorom a ukazovateľom smeru. Aj pri praktickej kynológii sa na Slovensku tradične využívali kontinentálne európske plemená, často nemeckého pôvodu (nemecký ovčiak, nemecký krátkosrstý stavač, nemecký hrubosrstý stavač, weimarský stavač, bavorský farbiar, atď.).

Ďalším faktorom, ktorý ovplyvnil slovenskú kynológiu, bola orientácia na prácu. Slovenské šľachtiteľstvo sa zaoberalo výlučne pracovnými plemenami. Exteriérové (spoločenské) plemená u nás nemali patričné historické zázemie. Z pracovných odvetví to boli predovšetkým lovecké a pastierske práce. ...čítaj ďalej

19/2007[upraviť zdroj]

Obrana je kynologický pojem, ktorým sa označuje výcvik psov pre športovú a služobnú (policajnú, vojenskú) kynológiu.

Obrana sa cvičí prevažne so psami tzv. služobných plemien, avšak v športovej kynológii sa používajú aj iné plemená. Obrana sa cvičí z týchto hlavných dôvodov:

  • Príprava psa na služobné práce (u polície, vojska, SBS)
  • Uchovanie kvality plemena - otestovanie povahy psa a príprava na skúšky a uchovnenie (len u služobných plemien)
  • Zo športových dôvodov (športová kynológia) - výcvik pre radosť psa a majiteľa, resp. pre športové úspechy na pretekoch
  • Psychický relax a odreagovanie u psov služobných plemien, pracujúcich v inej disciplíne (psychicky pracujúcich - canisterapia, vodiaci psi, atď.) ...čítaj ďalej


20/2007[upraviť zdroj]

Airedalský teriér je psie plemeno uznané v FCI v 3. skupine pod číslom 7.

Airedalský teriér je prezývaný aj „kráľ teriérov“ pre svoju veľkosť v porovnaní s ostatnými teriérmi. Svoje meno dostal podľa údolia rieky Aire v grófstve Yorkshire vo Veľkej Británii.

Názov[upraviť zdroj]

Pôvodne sa nazýval brokenhaired terrier. Bol však známy aj ako bingley terrier a waterside terrier (pobrežný teriér) či rough-haired terrier (drsnosrstý teriér). Dnešný názov navrhol na výstave v Bingley v roku 1879 Dr. Gordon Stadles, ktorý názov odvodil od názvu rieky Aire nachádzajúcej sa v strednom Anglicku. O 3 roky neskôr bolo pomenovanie plemena oficiálne uznané. ...čítaj ďalej

21/2007[upraviť zdroj]

Taliansky chrtík je plemeno psa uznané v FCI v skupine 10 pod číslom 200.

Pôvod[upraviť zdroj]

História tohto plemena siaha až do čias starovekého Grécka a Egypta. Je dokonalou zmenšeninou plemien loviacich zrakom. Nepochybne ho vyšľachtili pred tisíckami rokov a to zmenšovaním chrtov štandardnej veľkosti. Bol chovaný najmä ako spoločník predovšetkým príslušníkmi kráľovských a šľachtických rodov. Jeho popularita dosiahla vrchol v 19. storočí. ...čítaj ďalej

22/2007[upraviť zdroj]

Šar pej je psie plemeno pochádzajúce z Číny, uznané v FCI v 2. skupine pod číslom 309.

Vzhľad[upraviť zdroj]

Šar pej je pes strednej veľkosti, štvorcového rámca. Má mohutné telo s primerane veľkou hlavou. Šar pei má plochú a širokú lebku, malé tmavé oči a malé, klopené uši trojuholníkového tvaru. Má široký a tupý nos a mohutné pysky. Hrubý chvost nesie šar pej vysoko a pretočený nad líniou chrbta. Šar pej má typickú krátku a na dotyk tvrdú srsť v rôznych jednofarebných variáciách. Nezameniteľný vzhľad mu prepožičiava voľná koža, ktorá nesmie byť príliš voľná. Srsť nevyžaduje špeciálnu starostlivosť, jeho koži je však treba venovať zvýšenú starostlivosť, pretože je náchylná na rôzne kožné ochorenia. ...čítaj ďalej

23/2007[upraviť zdroj]

Belgický ovčiak Groenendael

Belgický ovčiak je ovčiarske plemeno, príbuzné nemeckému ovčiakovi a iným stredo a servero-európskym ovčiarskym plemenám. Vyskytuje sa v troch exteriérovo pomerne odlišných variantoch: Groenendael, Laekenois, Malinois a Tervueren. FCI uznáva len jedno plemeno belgický ovčiak, so štyrmi uvedenými variantmi. V niektorých štátoch, ktoré nie sú združené v FCI, napr. v USA sa uznáva každý z uvedených plemenných variantov ako samostatné plemeno.

Belgický ovčiak je vynikajúce pastierske plemeno, v súčasnosti sa intenzívne využíva aj ako služobné plemeno (na policajné a vojenské účely) a na výcvik obrany.

Celkový vzhľad[upraviť zdroj]

Belgický ovčiak vo všetkých variantoch je harmonicky stavaný pes strednej až väčšej veľkosti, odolný a zvyknutý na život pod holým nebom. Vzhľadom k tomu, že bol vyšľachtený v Belgicku, je schopný odolávať všetkým vrtochom počasia. Harmónia proporcií a hrdé držanie hlavy dávajú belgickému ovčiakovi vzhľad elegantnej robustnosti. Varianty Tervueren a Groenendael sú dlhosrsté, s krásnou splývavou srsťou, bohatou hlavne v oblasti hlavy, krku a hrude. Majú ušľachtilý vzhľad, ich srsť však vyžaduje starostlivosť. Variant Malinois je krátkosrstý so športovým vzhľadom. Variant Laekenois (hrubosrstá) má tvrdú odolnú srsť, ktorá psa chráni pred každým počasím a druhom prostredia. ...čítaj ďalej

24/2007[upraviť zdroj]

Handling je kynologický termín pre predvedenie vystavovaného psa vo výstavom kruhu. Handler je potom, ten, kto vykonáva handling.

Hlavné umenie handlingu spočíva v správnom predvedení psa tak, aby vynikli jeho dobré vlastnosti (exteriérové vlastnosti i výstavná disciplína) a zároveň aby sa „skryli“, resp. bagatelizovali jeho drobné nedostatky.

Cieľ handlingu[upraviť zdroj]

Cieľom handlera je okrem horeuvedeného základného princípu predviesť psa tak, aby bol na pohľad zaujímavý pre divákov, ale predovšetkým, aby si mohol všetky jeho kvality v kľude prezrieť rozhodca. Handler nesmie stáť rozhodcovi vo výhľade na psa a musí rozhodcovi poskytnúť maximálny komfort pri posudzovaní. Povinnosťou handlera je tiež psa na výstavu pripraviť (vycvičiť výstavnej drezúre, upraviť exteriér a pod.) a hlavne v kruhu dokonale ovládať - zabrániť nežiadúcemu správaniu psa. ...čítaj ďalej

25/2007[upraviť zdroj]

Nemecký ovčiak je psie plemeno uznané v FCI v skupine 1 pod číslom 166.

Pôvod[upraviť zdroj]

Pomerne mladé plemeno, ustálené až na prelome 19. a 20. storočia z nemeckých sedliackych psov nejednotného typu. V základných črtách sa zhoduje s ostatnými európskymi ovčiakmi. Hlavnú zásluhu na jeho vzniku má rytmajster Max von Stephanitz, ktorému sa s pomocou iných chovateľov podarilo utvoriť najčastejšie chované plemeno sveta. ...čítaj ďalej

26/2007[upraviť zdroj]

Bígl je stredne veľké plemeno psa uznaného v FCI v 6. skupine pod číslom 161.

História[upraviť zdroj]

Pôvod tohto plemena je zrejme niekde v starovekom Grécku. O malých poľovných psoch, požívaných pri honoch na zajace sa zmieňujú aj spisy starogréckych spisovateľov a je zrejmé, že ide o predchodcu dnešného bígla. Tieto psy však boli menšie ako dnes, a v Anglicku, kde sa dostali v roku 1066, ich lovci na koňoch vozili v sedlových brašniach. ...čítaj ďalej

27/2007[upraviť zdroj]

Borderská kólia je psie plemeno uznané v FCI v sekcii 1 pod číslom 297. Je to atraktívny pes s živou, pozornou povahou. Je známa ako jeden z najlepších ovčiakov na svete. Na pasenie oviec sa využíva už niekoľko storočí.

Vzhľad[upraviť zdroj]

Borderská kólia je pes atraktívneho vzhľadu, strednej veľkosti, s pomerne ľahko udržovateľnou srsťou rôznych farieb, pričom prevažujú bielo-čierne jedince. V žiadnom farebnom variante však nesmie prevažovať biela.

Śtandard tohto plemena je značne voľný a toleruje sa pomerne veľká variabilita vo vzhľade. Dnes sa preto môžeme stretnúť s dvoma hlavnými líniami borderských kólií a to "pracovnou borderkou" a "show borderkou" ("exteriérová borderka"). Show borderka má svoje korene najmä v Austrálii a na Novom Zélande, kde sa chovateľom podarilo vyšľachtiť borderskú kóliu s elegantnejším exteriérom, ktorá na výstavách žne úspechy. ...čítaj ďalej

28/2007[upraviť zdroj]

Aljašský malamut je psie plemeno pochádzajúce z USA uznané v FCI v sekcii 5 pod číslom 243. Patrí medzi najstaršie plemená saňových psov, ku ktorým patria aj napr. sibírsky hasky alebo samojed.

Pôvod[upraviť zdroj]

Malamuti majú svoj domov v severozápadnej Aljaške, kde až do konca 19. storočia boli jediným chovaným plemenom. Kočovné kmene žijúce v drsných podmienkach severu museli svoj majetok voziť stále so sebou. K tomu využívali psy s veľkou ťažnou silou. Okrem toho našli malamuti využitie tiež pri love medveďov či tuleňov a inej zveri. ...čítaj ďalej

29/2007[upraviť zdroj]

Rodézsky ridžbek je psie plemeno uznané v FCI v skupine 6 (Duriči, farbiari a príbuzné plemená), sekcii 3 (príbuzné plemená bez pracovnej skúšky) pod číslom 146. Plemeno pochádza z Afriky, za krajinu pôvodu sa považuje Juhoafrická republika. Ide o veľké krátkosrsté plemeno s charakteristickým ridžom – pásom opačne rastúcej srsti na chrbte.

Ridžbek má teda meno podľa pásu srsti, ktorá sa tiahne v protichodnom smere pozdĺž celého chrbta. „Ridge“ znamená „horský hrebeň“ a „back“ znamená „chrbát“.

Tento ridž je veľmi výnimočný znak, ktorý sa vyskytuje už jedine u plemena thajský ridžbek. Je hlavným plemenným znakom rodézskeho ridžbeka. ...čítaj ďalej

30/2007[upraviť zdroj]

Írsky seter je plemeno psa. Je to lovecké plemeno charakteristické svojou nádhernou hustou gaštanovou srsťou strednej dĺžky.

Vzhľad[upraviť zdroj]

Veľkosť a stavba tela Tento elegantný poľovný pes dorastá do výšky okolo 60 cm a hmotnosti približne 20 až 25 kg. Stavba jeho tela pôsobí v porovnaní s inými setrami štíhlejšie a pohyblivejšie, má aj mierne užší hrudník. ...čítaj ďalej

31/2007[upraviť zdroj]

Bišon je plemeno psa uznané v FCI v 9. skupine pod číslom 215.

Pôvod[upraviť zdroj]

Bišon patrí medzi tzv. "dámske" psy, ktoré obšťastňovali urodzené dámy už v staroveku. V Taliansku a Francúzsku patril v období stredoveku k obľúbeným plemenám kráľovských rodín. V 16. storočí patril medzi popredné plemená na európskych kráľovských dvoroch. Až koncom 19. storočia sa stal obyčajným psom a svoj urodzený status obnovil až po prvej svetovej vojne. ...čítaj ďalej

32/2007[upraviť zdroj]

Komondor je plemeno psa vyšľachtené v Maďarsku, uznané v FCI pod číslom 53.

Vzhľad a temperament[upraviť zdroj]

Komondor patrí vďaka svojej robustnej postave a svojej splstnatenej, či do povrázkov po zem splývajúcej bielej srsti k najimpozantnejším ovčiarskym plemenám. Je to pokojné, rozvážne plemeno rešpektujúce väčšinou iba jedného človeka. Je vhodný na stráženie, pričom napáda nepriateľa iba v krajnom prípade. Pri strážení bez príčiny nešteká. Z pôvodného určenia plemena vyplýva, že komondor má rád väčší priestor. ...čítaj ďalej

33/2007[upraviť zdroj]

Rotvajler je psie plemeno uznané v FCI v skupine 2 (Pinče, bradáče, molosoidné plemená a švajčiarske salašnícke psy), sekcii 2 (molosoidné plemená) pod číslom 147. Je to jedno z najstarších psích plemien. Plemeno pochádza z Nemecka, jeho predkovia sú však latinské molosy. Ide o veľké a silné plemeno pevnej kostry, štandardne čierneho sfarbenia s pálením.

Pôvod a história[upraviť zdroj]

História rotvajlera siaha až na samý začiatok známej histórie šľachtenia psích plemien. Priami predkovia tohoto plemena, známe latinské molosoidné psy, slúžili ľuďom na Apeninskom poloostrove ako pastierske a strážne psy. ...čítaj ďalej

34/2007[upraviť zdroj]

Nemecký ovčiak je psie plemeno uznané v FCI v skupine 1 pod číslom 166.

Pôvod[upraviť zdroj]

Pomerne mladé plemeno, ustálené až na prelome 19. a 20. storočia z nemeckých sedliackych psov nejednotného typu. V základných črtách sa zhoduje s ostatnými európskymi ovčiakmi. Hlavnú zásluhu na jeho vzniku má rotmajster Max von Stephanitz, ktorému sa s pomocou iných chovateľov podarilo utvoriť najčastejšie chované plemeno sveta. ...čítaj ďalej

35/2007[upraviť zdroj]

Akita Inu je plemenopsa z Japonska uznané v FCI v skupine 5 pod číslom 255.

História[upraviť zdroj]

Pôvodné japonské psy boli malé až strednej veľkosti. Od roku 1603 boli v oblasti Akita používaný ako bojové psy Akita Matagis (stredne veľké psy na lov medveďov). Od roku 1868 boli Akita Mataginis krížené s tosami a mastifmi. Tým sa zväčšila veľkosť plemena, ale stratili sa typické vlastnosti špicov. V roku 1908 boli psie zápasy zakázané, ale plemeno sa zachovalo a ďalej bolo šľachtené ako veľké japonské plemeno. Deväť vynikajúcich zástupcov tohoto plemena bolo v roku 1931 ocenených ako „národná pamiatka“. ...čítaj ďalej

36/2007[upraviť zdroj]

Pyrenejský mastif (Pyrenejský mastin) je plemeno psa uznané v FCI v skupine 2. pod číslom 92.

Vzhľad[upraviť zdroj]

Pyrenejský mastif sa so svojou kohútikovou výškou radí medzi molosy. Je to impozantný pes krátkeho štvorcového rámca so silným krkom a širokým hrudníkom. Má drsnejšiu, polodlhú a hustú srsť, ktorá má byť biela s dobre vyznačenými fľakmi rovnako sfarbenými ako maska. Uši sú vždy sfarbené, zatiaľ čo špička chvosta a zadná časť končatín je biela. ...čítaj ďalej

37/2007[upraviť zdroj]

Teriér Jacka Russella je plemeno psa uznané v FCI v skupine nízkonohých teriérov pod číslom 345. Vďaka svojmu atraktívnemu exteriéru a mediálnej podpore dnes patrí medzi tzv. módne plemená.

Mnoho ľudí má problém so správnym pomenovaním tohto plemena. Medzi najčastejšie omyly patria : "Jack Russell teriér" (čo je však popletené s anglickým názvom "Jack Russell Terrier") alebo "Jack Russel teriér".

Laici si ho často mýlia s hladkosrstým foxteriérom, prípadne s "pouličnou zmesou".

Vzhľad[upraviť zdroj]

Teriér Jacka Russella je pes obdĺžnikového rámca s pevnou kostrou a dobrým osvalením. Hrudné končatiny sú rovné, panvové končatiny silné a svalnaté, vzhľadom k pleciam vyvátžené, pri pohľade zo zadu rovnobežné. Pohybuje sa priamo, voľne a čulo. Chvost nesie vzpriamene. ...čítaj ďalej

38/2007[upraviť zdroj]

Maďarský stavač (krátkosrstý maďarský stavač po maďarsky magyar vizsla rövidszörü a drsnosrstý maďarský stavač po maďarsky magyar vizsla drotzörü) je plemeno psa pochádzajúce z Maďarska uznané v FCI v skupine 7 pod číslami 57 a 239.

Vzhľad[upraviť zdroj]

Maďarská vyžla je stredne veľký, elegantný pes obdĺžnikového formátu tela. Vyskytuje sa v dvoch variantoch: krátkosrstom a drsnosrstom. Každý variant má svoj vlastný štandard, pričom sa odlišujú od seba iba typom srsti.

Pre maďarského stavača je typická jemne modelovaná hlava s miernym stopom. Štandard vyžaduje nožnicový skus. Uši dosahujú asi 3/4 dĺžky hlavy a sú nasadené mierne vzadu na hlave. Majú tvar V s guľatou špičkou. Suchý a ušľachtilý krk nadväzuje na výrazný kohútik. Chrbát je rovný, bedrá široké. Chvost je nasadený nižšie, pri koreni je široký, ku koncu sa zužuje. Vyžla má priestorný a široký hrudník. ...čítaj ďalej

39/2007[upraviť zdroj]

Vzhľad a povaha[upraviť zdroj]

Dlhosrstý vipet je štíhly a elegantný pes s dlhou hlavou, tmavými očami a nosom. Má malé uši, dlhé nohy, štíhle telo a dlhý chvost. Vďaka jemnej srsti lepšie znáša vyššie aj nižšie teploty ako krátkosrstý vipet. Srsť môže byť sfarbená rôzne (biela, čierna, hnedá, červená, plavá, krémová, modrá apod.). Dlhosrstý vipet má pôsobiť atleticky a elegantne.

Je to priateľský, inteligentný a temperamentný pes. Jeho zaradenie medzi chrty naznačuje, že je to pes loviaci zrakom, v dnešnej dobe vhodný najmä na psie športy (coursing).

História[upraviť zdroj]

Písomne je existencia dlhosrstého vipeta doložená už v renesancii. Časom sa však viac uplatnil krátkosrstý variant a dlhosrstý vipet upadol takmer do zabudnutia. ...čítaj ďalej

40/2007[upraviť zdroj]

Anglický kokeršpaniel je psie plemeno pochádzajúce zo Spojeného kráľovstva. V systematike FCI sa radí do 8. skupiny.

Vzhľad[upraviť zdroj]

Anglický kokeršpaniel dorastá do výšky 41 cm v kohútiku, čím sa radí medzi stredne veľké plemená. Je to robustný pes. Temeno a nos sú rovnakej dĺžky, ňufák je hranatý. Oči nesmú byť svetlo sfarbené, majú mať tmavohnedý alebo tmavoorieškový odtieň. Uši sú nasadené nízko, sú dlhé a porastené dlhou, hodvábnou srsťou. Chvost je nesený v jednej rovine s chrbtovou líniou. ...čítaj ďalej

41/2007[upraviť zdroj]

Zlatý retríver je psie plemeno uznané v FCI v skupine 8 pod číslom 111.

Pôvod[upraviť zdroj]

Zlatého retrívera začal v 19. storočí chovať Lord Tweedmouth, ktorý chcel vyšľachtiť schopného loveckého psa s atraktívnym vzhľadom. Za týmto účelom využil žltého retrívra, ktorý sa narodil vo vrhu čiernych retríverov, a dnes už neexistujúceho tweedskeho vodného španiela. V roku 1868 sa narodili prvé šteniatka. Lord Tweedmouth použil ako jeden z prvých chovateľov pri šlachtení plemena líniovú plemenitbu. V jeho šľapajách potom pokračovali vikomt Harcout a pani Charlesworthová. ...čítaj ďalej

42/2007[upraviť zdroj]

Gordonský seter je plemeno psa uznané v FCI v 7 skupine pod číslom 6.

Vzhľad[upraviť zdroj]

Psi tohto plemena majú neprehliadnuteľnú podobnosť s anglickým setrom. Celkovo pôsobia o niečo mohutnejším dojmom, napriek tomu, že ich výška a hmotnosť sa takmer neodlišujú od anglického setra. ...čítaj ďalej

43/2007[upraviť zdroj]

Slovenský čuvač je slovenské psie plemeno, ktoré patrí ku skupine bielych horských a pastierskych psov. FCI ho vedie v skupine 1 pod číslom 142. Je to zatiaľ najmladšie slovenské národné plemeno.

Vzhľad a povaha[upraviť zdroj]

Je to mohutný pes s hustou, polodlhou, bielou srsťou, ktorá ho dobre chráni pred nepriaznivými, až drsnými poveternostnými podmienkami. Je to inteligentný, pokojný a sebavedomý pes, dobrý strážca rodiny. ...čítaj ďalej

44/2007[upraviť zdroj]

Kern teriér (Cairn Terrier) je nízkonohý teriér pôvodom zo Škótska. Jeho názov je vraj odvodený od galského slova cairn čo značí skala.

Pôvod[upraviť zdroj]

V skalách sa predchodcovia dnešných kernov pohybovali pri love vydier. Lovili tiež iných drobných škodcov v divočine ale aj na farmách, preto boli cenení, ako ochrancovia úrody a domácej hydiny.

Kern teriér sa zároveň stal predchodcom West highland white terriera. ...čítaj ďalej

45/2007[upraviť zdroj]

Jorkšírsky teriér je plemeno psa uznané v FCI v skupine 3. pod číslom 86.

Pôvod[upraviť zdroj]

Hoci nie je najmenším z trpasličích plemien, určite je v dnešnej dobe najznámejší, najrozšírenejší a najpopulárnejší. Jorkšír sprevádza svojho pána aj na také miesta, kde majú psy zvyčajne prístup obmedzený ako sú reštaurácie, obchody či dokonca múzeá a galérie. Napriek tomu to nie je plemeno šľachtené do podoby spoločníka dám a na gauče salónov. ...čítaj ďalej

46/2007[upraviť zdroj]

Pes v dejinách[upraviť zdroj]

Starovek[upraviť zdroj]

Pes bol v rôznych kultúrach ponímaný rôzne: niekde bol uctievaný, inde zatracovaný. Bol dôležitým zvieracím symbolom v afrických kultúrach bol označovaný za nosiča ohňa, v antike ho zasa považovali za šťastné znamenie. V niektorých kultúrach ho považovali za strážcu neba. Vďaka svojej príslovečnej vernosti sa stal početným motívom európskeho maliarstva, v Japonsku sa zasa stal symbolom manželskej vernosti. ...čítaj ďalej

47/2007[upraviť zdroj]

Odporúčaný článok/47 2007 - nepoužitý

48/2007[upraviť zdroj]

Kostra a telo psa[upraviť zdroj]

Kostra je podporný a zjednocovací systém organizmu a spolu so svalovou sústavou tvorí pohybové ústrojenstvo psa. Skladá sa z 271 až 282 kostí spojených navzájom sponami, kostnými a chrupavkovými švami, väzmi a kĺbami.

Lebka[upraviť zdroj]

Lebka psa sa skladá z lebečnej a tvárovej časti. Lebečnú časť tvorí lebečná dutina, v ktorej je uložený mozog psa. Tvárová časť je klinovitá a u každého plemena nesie rozličné znaky popísané v štandarde. Pomer medzi lebečnou a tvárovou časťou je tiež pre každé plemeno špecifický. K lebke je kĺbom pripojená spodná čeľusť, ktorú ovládajú veľké žuvacie svaly. ...čítaj ďalej

49/2007[upraviť zdroj]

História psa[upraviť zdroj]

Pes domáci (canis lupus familiaris alebo canis familiaris) sa niekedy považuje za samostatný druh, inými vedeckými kruhmi zasa za poddruh vlka. Nech je akokoľvek, dnes je už pes domáci natoľko geneticky a povahovo odlišný od vlka, že ho pre účely všeobecného prehľadu môžeme považovať za samostatný živočíšny druh. ...čítaj ďalej

50/2007[upraviť zdroj]

Americký kokeršpaniel je psie plemeno. Tento mocný, atletický pes si vyžaduje veľa cvičenia, ako aj pravidelné ošetrovanie.

História[upraviť zdroj]

Anglický kokeršpaniel sa dostal do Ameriky v 80. rokoch 19. storočia. Čoskoro z neho vyšľachtili celkom nové plemeno, ktoré vyhovovalo nárokom amerických športových poľovníkov. ...čítaj ďalej

51/2007[upraviť zdroj]

Bulteriér je plemeno psa. v FCI je zaradený do kategórie 3 pod číslom štandardu 11. Ide o plemeno pôvodne využívané na zápasy v arénach s býkmi, psami, či dáviť krysy a poľovať na diviaky. Sú známi tým, že keď sa zakusnú, nepustia. Vyskytuje sa v dvoch výškových variantoch: nad 35,5 cm v kohútiku - štandardný bulteriér, pod 35,5 cm - miniatúrny bulteriér.

Pôvod[upraviť zdroj]

Bulteriér bol vyšľachtený v 19. storočí krížením anglických buldokov s bielymi, dnes už neexistujúcimi staroanglickými teriérmi. Cieľom bolo vyšľachtiť ostrého psa ako sú teriéry a odolného, tvrdého a odvážneho psa ako je buldog. ...čítaj ďalej

52/2007[upraviť zdroj]

Čau-čau je plemeno psa uznané v FCI v kategórii 5 pod číslom 205. Pochádza z Číny, v ktorej je pomenovaná ako Songshi Quan (Pchin-jin: sōngshī quǎn 鬆獅犬), doslovne preložené ako "pes tlstý lev". Čau-čau je považovaný za model podľa ktorého boli vytvorené tradičné kamenné sochy ochrancov budhistických chrámov a palácov.

Vzhľad[upraviť zdroj]

Čau-čau je statný pes s mohutnou hrivou okolo krku a malými trojuholníkovými, v špičke zaoblenými ušami, ktorého telesná stavba je z profilu štvorcového tvaru. Jeho srsť je hustá, obsahujúca jemné aj drsné štetiny. ...čítaj ďalej