Preskočiť na obsah

Čeština

Upraviť odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Český jazyk)
Čeština
(Čeština)
ŠtátyČesko Česko
Slovensko Slovensko
USA USA
RegiónStredná Európa
Počet hovoriacich12 miliónov
Poradie73
KlasifikáciaIndoeurópske jazyky
PísmoLatinka (česká abeceda)
Postavenie
Úradný jazykČesko Česko
Európska únia Európska únia
RegulátorAkademie věd, Ústav pro jazyk český
Jazykové kódy
ISO 639-1cs
ISO 639-2cze
ISO 639-3ces
Wikipédia
Adresacs.wikipedia.org
PomenovanieWikipedie, otevřená encyklopedie
Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov
Základné frázy jazyka Čeština
ÁnoAno
NieNe
MožnoMožná
AhojAhoj
DovideniaNa shledanou
ĎakujemDěkuji
PrepáčtePromiňte
Hovoríš po česky?Mluvíš česky?
Ľúbim ŤaMiluji tě
Všeobecná deklarácia ľudských práv
„Všichni lidé rodí se svobodní a sobě rovní co do důstojnosti a práv. Jsou nadáni rozumem a svědomím a mají spolu jednat v duchu bratrství.“
Rozšírenie češtiny

Čeština je jazyk západoslovanskej podskupiny slovanskej skupiny indoeurópskych jazykov.[1] Najviac je príbuzný so slovenčinou,[2] potom s ostatnými západoslovanskými jazykmi.

Po česky hovorí približne 12 miliónov ľudí, z toho viac ako 10 miliónov v Česku. V dôsledku niekoľkých vysťahovaleckých vĺn v uplynulých 150 rokoch hovoria po česky aj desaťtisíce emigrantov a ich potomkov, najmä v USA, Kanade, Slovensku, Nemecku, Rakúsku, Austrálii, Ukrajine a ďalších krajinách.

Spisovná čeština je značne vzájomne zrozumiteľná so spisovnou slovenčinou (menej s poľštinou či lužickou srbčinou), hoci niektoré nárečia sú málo vzájomne zrozumiteľné (napríklad východoslovenské nárečia pre Čechov). Počas Česko-Slovenska prichádzali česky a slovensky hovoriaci obyvatelia často do kontaktu s druhým jazykom, čo viedlo k lepšej schopnosti porozumenia, no po rozdelení štátu sa výrazne zmenila šírka kontakov používateľov češtiny či slovenčiny s druhou rečou, čo vedie k oslabeniu percepčného bilingvizmu u mladších generácií.[3] Toto platí najmä o mladšej českej generácii, ktorá sa dostáva do kontaktu so slovenským textom v nepomerne nižšej miere než počas čias spoločného štátu.[3]

Slovná zásoba

[upraviť | upraviť zdroj]

Slovná zásoba je pôvodná (pôvodné slová vytvorené odvodením pomocou predpony alebo prípony či iného zloženia písmen [počítat – počítač, les – lesní, vědět – dozvědět a mnoho ďalších], skrátené slová, skratky a slová vytvorené zložením dvoch alebo viacerých slov) alebo prevzatá (z angličtiny, nemčiny, ruštiny, gréčtiny, latinčiny, francúzštiny, taliančiny, japončiny a ďalších jazykov). Prevzaté sa delia na dve skupiny:

  1. prevzaté do češtiny, napr. telefon, televize, rádio
  2. slová používané v pôvodnom tvare, prípadne foneticky prepísané do latinky, napr. ikebana, hardware a ďalšie.

Čeština má aj slovo, ktoré bolo z nej prevzaté do svetových jazykov. Je to slovo „robot“, ktoré ako prvý použil Karel Čapek vo svojom diele R.U.R..

Nárečie

[upraviť | upraviť zdroj]

Čeština mala kedysi veľa nárečí, ale nárečia v pravom zmysle slova v Čechách, na rozdiel od Moravy, prakticky už zanikli. Všetci Česi sa medzi sebou dorozumejú, pretože každý Čech ovláda spisovnú alebo obecnú češtinu. Niekde Česi používajú spisovnú a obecnú češtinu spolu, inde zase spisovnú češtinu a nárečie alebo slang.

S Čechmi sa dá dorozumieť ľahko i po slovensky. Rozdiely medzi týmito dvomi jazykmi sú dnes menšie ako medzi niektorými nárečiami iných jazykov. Ako príklad sa dáva vzťah medzi dolnonemčinou a hornonemčinou.

Dejiny

[upraviť | upraviť zdroj]
Pozri aj: Bibličtina

Prvou česky písanou pamiatkou sú 2 vety zo zakladajúcej listiny litoměřickej kapituly z roku 1057, ktoré sú však zreteľne mladšie, zrejme až z 12. storočia. Sú to: „Pavel dal jest Ploškovicích zemu. Vlach dal jest Dolas zemu Bogu i svjatemu Scepanu se dvema dušníkoma Bogucos a Sedlatu.“

Ďalej sa dochovali glosy z chorálnej knihy svatojiřské z prelomu 13. a 14. storočia:[4] „Aldík krásen jako anjelík, jenž v blátě se vále. Tet anjelík jmieše lokti ptilík“, „Berhel, socius Viti, černý jako zmek“, „Lector Vituz nekrásný kurvy syn“.[5]

Moravské nárečia vykazujú viaceré znaky spoločné so západoslovenskými nárečiami. Jeden z najvýznamnejších slavistov Vatroslav Jagič (1838 – 1923) dokonca tvrdil, že Slováci ešte koncom 19. storočia v podstate hovorili takým istým jazykom ako Moravania. Do polovice 20. storočia bolo aj v Česku a na Slovensku bežné považovať v odborných textoch prinajmenšom obyvateľov Moravy na juhovýchodnej Morave za Slovákov, ich jazyk za nárečie slovenčiny – „moravskoslovenské nárečia“ a ich územia aj označovať ako Slovensko či moravské Slovensko – dnes Slovácko (pozri napríklad Ottuv slovník naučný heslo Slovensko či podrobne Slovenský náučný slovník heslo Slovenský jazyk, časť Slovenské nárečia). Dodnes toto stanovisko zastáva menšina českých jazykovedcov (pozri napríklad Václav Machek: "Etymologický slovník jazyka českého", 1997, ISBN 80-7106-242-1, str. 8).

Rozdiely medzi slovenčinou a češtinou

[upraviť | upraviť zdroj]
  • České písmená, ktoré sa v slovenčine nevyskytujú sú ř, ě, ů. Slovenské písmená ä, dz, dž, ĺ, ľ, ŕ a dvojhlásky ia, ie, iu, ô, nie sú v češtine.
  • Spodobovanie znelosti je silnejšie v slovenčine.
  • Čeština má 7 pádov – zostal v nej 5. pád vokatív (oslovujeme, voláme), ktorý bol aj v slovenčine.
  • Slovenčina
    • má pravidelnejšiu gramatiku než spisovná čeština, pretože bola ovplyvnená ideálom jazyka 15. – 16. storočia a zjednodušenia bežnej češtiny do nej len ťažko prenikali.
    • má iné koncovky a vzory skloňovania a časovania.
  • Niektoré základné slová nie sú vôbec podobné s češtinou a niektoré podobné slová majú úplne iný význam.
  • Niektoré odborné termíny boli prevzaté z češtiny do slovenčiny, ale napríklad názvy rastlín a zvierat sú značne rozdielne.
  • Rozdielne koncovky (-cia, -dlo, -ť, -om x -c(i)e, -tko, -t, -em), vyjadrenia (treba, možno x je třeba, je možné), predložky (na x k, pro) . . .
  • Slovenčina používa trpný rod tvorený pomocou trpného príčastia ešte menej ako čeština a dáva prednosť tvaru so zvratným zámenom sa.
  • Príklady rozdielnych významov: x (topit) x ; (hořký) x horký () . . .
  • Česko-slovenskými jazykovými vzťahmi sa zo slovenských jazykovedcov zaoberajú napr. Viera Budovičová, Mira Nábělková, Miloslava Sokolová a i.
Príklady rozdielnych významov
topiť
(topiť sneh alebo ľad) 		topit
(kúriť)
kúriť kouřit
(fajčiť cigaretu, dymiť z komína)
horký horký
(horúci)
chudá chudá
(chudobná)
Príklady rozdielnych slov v základnej slovnej zásobe
hovoriť mluvit
hej jo
ak jestli, -li
Dovidenia Na shledanou
mačka kočka
bozkať líbat
teraz nyní, teď
tovar zboží
kapusta zelí
kel kapusta
plť vor
lienka sedembodková slunéčko sedmitečné
ťava velbloud
výdavok výdaj
kaleráb kedlubna
korytnačka želva
poľovník myslivec
kvaka tuřín
cencúľ rampouch
jeseň podzim
neúrekom nepočítaně
Rozdiel medzi pomenovaním mesiacov
v češtine a slovenčine
Január leden
Február únor
Marec březen
Apríl duben
Máj květen
Jún červen
Júl červenec
August srpen
September září
Október říjen
November listopad
December prosinec

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ MRUŠKOVIČ, Viliam. Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia. Martin : Matica slovenská, 2008. 517 s. ISBN 978-80-7090-858-7. S. 47.
  2. ↑ slovečina a čeština. In: MISTRÍK, Jozef, et al. Encyklopédia jazykovedy. Bratislava : Obzor, 1993. 513 s. ISBN 80-215-0250-9. S. 391.
  3. ↑ a b NABĚLKOVÁ, Mira. Slovenčina a čeština v kontakte. Bratislava : VEDA, 2008. 363 s. ISBN 9788022410601. S. 71.
  4. ↑ Nejstarší česky psané posměšné charakteristiky [online]. Národní knihovna České republiky. Dostupné online.
  5. ↑ Svatojiřské přípisky [online]. Vokabulář webový. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Čeština
  • Spolupracuj na Wikislovníku Wikislovník ponúka heslo čeština

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Čeština&oldid=7684120“