Boškovie laz
| Boškovie laz | |
| vrch | |
 Vrch od Nitrianskeho Rudna | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Región | Trenčiansky |
| Okres | Prievidza |
| Obce | Kanianka, Dlžín |
| Pohorie | Strážovské vrchy |
| Podcelok | Malá Magura |
| Povodie | Nitra |
| Nadmorská výška | 935,2 m n. m. |
| Súradnice | 48°49′36″S 18°32′26″V / 48,8266°S 18,5405°V |
| Geologické zloženie | vápenec |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  značke z obce Dlžín |
  | |
 Poloha v rámci Trenčianskeho kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Boškovie laz (935,2 m n. m.)[1] je vrch v Malej Magure, geomorfologickom podcelku Strážovských vrchov. Nachádza sa nad obcou Dlžín, približne 8 km severozápadne od Prievidze.[2]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v juhovýchodnej časti pohoria, v južnej časti geomorfologického podcelku Malá Magura.[3] Vrchol leží v Trenčianskom kraji, v okrese Prievidza a zasahuje na katastrálne územia obcí Kanianka a Dlžín.[4] Je súčasťou mohutného hrebeňa, vystupujúceho medzi Rudnianskou a Prievidzskou kotlinou.[2]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Boškovie laz leží južne od najvyššej časti hrebeňa, ktorý vystupuje z mierne zvlnenej Hornonitrianskej kotliny. Severným smerom pokračuje horský chrbát na susednú Maguru (1 141 m n. m.), východne leží Starý vrch (654 m n. m.) a západným smerom leží Suchý vrch (1 028 m n. m.). Východnú časť masívu odvodňuje potok Kanianka do rieky Nitra, západne situované svahy Dlžínsky potok do Nitrice. Najbližšími obcami sú približne 3 km vzdialené obce Dlžín, Seč a Šútovce na juhozápadnom úpätí.[2]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Lesným porastom pokrytý Boškovie laz poskytuje len obmedzený výhľad. Vďaka nadmorskej výške a polohe sú však zaujímavé; okrem okolitých vrchov pohoria vidieť veľkú časť Hornonitrianskej kotliny. Pri vhodných podmienkach je možné zhliadnuť južnú časť Malej Fatry, pohorie Žiar, Vtáčnik, Veľkú Fatru, Kremnické vrchy či Tribeč.[5]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Turistický atlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2004. ISBN 80-8042-402-0. Kapitola Mapová časť, s. 55.
- 1 2 3 4 Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online.