Preskočiť na obsah

Bojná

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Bojná
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Nitriansky kraj
Okres Topoľčany
Vodný tok Bojnianka
Nadmorská výška 202 m n. m.
Súradnice 48°34′32″S 18°03′24″V / 48,575556°S 18,056667°V / 48.575556; 18.056667
Rozloha 33,81 km² (3 381 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 967 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 58,18 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1424
Starosta Jozef Stankovský[3] (nezávislý)
PSČ 956 01
ŠÚJ 542717
EČV (do r. 2022) TO
Tel. predvoľba +421-38
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad
Č. 201
956 01  Bojná
E-mailová adresa ocu@Bojna.sk
Telefón 536 40 14
Fax 537 31 32
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Bojná
Webová stránka: Bojna.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Bojná je obec na Slovensku v okrese Topoľčany.

Poloha a prírodné podmienky

[upraviť | upraviť zdroj]

Obec leží v juhovýchodnej časti Považského Inovca a čiastočne v severozápadnej časti Nitrianskej pahorkatiny. Obcou preteká potok Bojnianka. Nadmorská výška stredu obce je 206 m. Priľahlými celkami Považského Inovca sú Krahulčie vrchy a Nízky Inovec.[4] Najbližším významným vrcholom je Marhát (758 m n. m.).

Synagóga v Bojnej

Medzi oblasti s viac-menej kontinuálnym osídlením od príchodu Slovanov na územie Slovenska, patrí východné predhorie Považského Inovca. Najstaršie nálezy sú datované do mladšej doby kamennej, sídliskové objekty sa našli aj z doby bronzovej a po vláde Keltov a Germánov si územie podmanili Slovania. Sídliská Valy sú predpokladom, že v období Veľkej Moravy bolo obývané aj územie súčasnej obce. Jej názov zrejme vychádza z praslovanského slova „bojňa“, označujúceho usadlosť v blízkosti miesta s vojenskou posádkou, ktorej prítomnosť na hradiskách je doložená.

Najstaršia zachovalá písomná zmienka o Bojnej pochádza z roku 1424. Poloha v blízkosti významnej cesty napomohla rýchlemu rozvoju osady na vinohradnícke mestečko. Prosperitu zastavil pustošivý útok osmanského vojska roku 1530, kedy bola polovica domov vypálená. Remeslá, trhy, jarmoky a najmä vinohradníctvo pomohlo k opätovnej prosperite, čoho dôkazom je zachovalý erb so strapcom hrozna a vinohradníckym nožíkom. Obyvatelia si postavili kaplnku Božského srdca Ježišovho (1741), kostol Všetkých svätých (1780) a kaplnku svätého Urbana (1843). V 18. storočí stáli v obci až štyri mlyny, pivovar, skláreň a papierne, svoj cech tu mali klobučníci, čižmári, tesári a pekári, neskôr tiež tkáči, kováči, kotlári, klampiari a hrnčiari.

V obci je neskorobarokový rímskokatolícky kostol Všetkých svätých z roku 1786. V obci sa nachádza aj synagóga z 19. storočia. Sakrálny objekt má sedlovú strechu, maurské nárožné minarety a neorománsky oblúčkový vlys. Interiér synagógy sa nezachoval. Okrem nej je v obci aj židovský cintorín, ktorý je neudržiavaný, náhrobné kamene sú poškodené a čiastočne rozkradnuté.

Replika brány na hradisku Valy I.

Archeologická lokalita Bojná-Valy

[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa výskumu Archeologického ústavu SAV bola Bojná hospodárskym a politickým centrom Nitrianskeho kniežatstva, v období pred Veľkou Moravou. Boli tu nájdené unikátne pamiatky, dokladajúce proces christianizácie Slovanov.

V severozápadnej časti chotára obce sa nachádza hradisko Valy (Bojná I) s rozlohou 11 hektárov; leží na hlavnom hrebeni Považského Inovca vo výške 390 – 430 metrov nad morom, má obličkový tvar a jeho valy z vonkajšej strany dosahujú ešte aj dnes impozantnú výšku 8 – 10 metrov.

Nad tiesňavou údolia potoka Bojnianka, na kóte Hradisko (335 m n. m.) je zložité kruhové opevnenie so zdvojenou líniou priekopy a valu (Bojná II). Ďalšie zemné opevnenie leží na hrebeni východnej časti masívu Žihľavník (Bojná III); opäť ide o dve obranné línie pozostávajúce z priekopy a valu, pôvodne možno kruhové. Komplexný obraz o rozlohe a hraniciach tohto sídliska poskytlo použitie leteckého skenera, ktoré navyše pomohlo odhaliť ďalšie sídliská - Bojná IV. (Nové Valy) a Bojná V. Moderná technológia doplnila pôvodné fragmenty v ucelený obraz nateraz najväčšieho, až 21-hektárového náleziska Bojná V. Nálezy potvrdili osídlenie lokality už v dobe bronzovej a laténskej, ale taktiež v období Veľkej Moravy, kedy tvorila súčasť bojnianskeho komplexu opevnení.[5]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. Mazúr, E., Lukniš, M. 1986: Geomorfologické členenie SSR a ČSSR. Časť Slovensko. Slovenská kartografia, Bratislava
  5. Záhady v Bojnej: Kto zničil bohaté slovanské hradiská? [online]. dromedar.zoznam.sk, [cit. 2017-07-05]. Dostupné online.