Brezovské Karpaty

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 20:01, 9. marec 2015, ktorú vytvoril Figura.miloslav (diskusia | príspevky) (Drobne upravy)
Brezovské Karpaty
podcelok pohoria
Klenová (585 m n. m.)
Štát Slovensko
Okresy Myjava, Piešťany, Senica, Trnava
Mesto Brezová pod Bradlom
Najvyšší bod Klenová
 - výška 585 m n. m.
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Brezovské Karpaty sú jedným zo štyroch podcelkov Malých Karpát. Celé územie tvorí Dobrovodská kotlina s typickým vápencovým krasom – Dobrovodský kras (miestny názov Dlhé Skálie). Najvyšším bodom Brezovských Karpát je vrch Klenová (585 m n. m.), pre turistov zaujímavý napr. netopierou jaskyňou nachádzajúcou sa na turistickom chodníku. Medzi ďalšie vrchy nad 500 metrov nad morom, ktoré sú svojím tvarom a geologickým zložením podobné, patria Vrátno (576 m n. m.), Vysoká hora (558 m n. m.), Čerička (539 m n. m.), Úval (537 m n. m.) či vrch Kopec (525 m n. m.) pri Košariskách. Zaujímavý je tiež vrch Ostriež (370 m n. m.), ktorý voda odtrhla od Malých Karpát (v minulosti považovaný za sopečného pôvodu). Patrí sem aj okolie obce Dobrá Voda, ktorej zrúcanina hradu sa nachádza v prírodnej rezervácii Slopy. Ďalším zaujímavým miestom je prírodná rezervácia Katarínka (severne od obce Naháč, južne od obce Dobrá Voda), kde nájdeme zrúcaninu Kláštora svätej Kataríny (tiež. Kostol a kláštor svätej Kataríny Alexandrijskej, hovorovo Katarínka), a neďaleko od nej pár metrov dlhej historickej úzkorozchodnej železničky, ktorých bolo kedysi v okolí veľa. V Brezovských Karpatoch sa v roku 1944 organizoval a bojoval partizánsky oddiel Jána Reptu. Na jeho počesť a pamiatku bol v lokalite Dvoly vystavený pamätník SNP.

Poloha

Brezovské Karpaty sa rozprestierajú zo severovýchodu od obce Prašník (okres Piešťany), ďalej južne od obcí Košariská a Brezová pod Bradlom (okres Myjava), západná strana obcí Hradište pod Vrátnom, Jablonica a Cerová (okres Senica) – kde hraničí so Záhorskou nížinou. Z juhovýchodnej strany sa dostaneme napr. k obci Chtelnica (opäť okres Piešťany). Juhozápad sa nachádza severne od obcí Trstín či Buková (okres Trnava) – hranicu tvorí horský priechod Biela hora spájajúci mestá Senica a Trnava. Uprostred Brezovských Karpát nájdeme obec Dobrá Voda (okres Trnava), nachádzajúcu sa v Dobrovodskej kotline a zo všetkých strán obkolesenú horou.

Prírodné rezervácie (PR)

Celé územie Brezovských Karpát spadá pod CHKO Malé Karpaty. Nachádza sa tu viacero menších prírodných rezervácii vyhlásených hlavne vďaka jedinečným lesným bylinám. Najväčšia PR Slopy, v ktorej sa nachádza i zrúcanina hradu, sa nachádza pod vrchom Slopy (432 m n. m.) pri Dobrej Vode. Východne od obce Dobrá Voda nájdeme PR Vyvieračka pod Bachárkou, odkiaľ nepravidelne vyviera voda. Pri obci Prašník nájdeme PR Čerenec, PR Malá Pec - s dvoma malými jaskyňami (vrch Malá Pec - 392 m n. m.), PR Orlie skaly (vrch Dúbrava - 433 m n. m.). Pri Brezovej sa v Karpatoch nachádza jediná PR - Ševcova skala (orig. Ševcech) z dôvodu ochrany prvosienky holej. Po východnej strane obce Jablonica PR Zrubárka, medzi obcami Jablonica a Dobrá Voda, v strede Brezovských Karpát sa nachádza PR Ľahký kameň. Okolie zrúcaniny Kláštora svätej Kataríny, severne od obce Naháč, tvorí PR Katarína. Ďalej z južnej strany Brezovských Karpát nájdeme ešte PR Chríb, PR Lančársky Dubník (vrch Dubník - 297 m n. m.), a medzi obcami Dolný Lopašov a Chtelnica PR Pod Holým vrchom.

Chránené vtáčie územie Brezovské Karpaty

Súčasťou je taktiež chránené vtáčie územie Brezovské Karpaty s rozlohu 2 671 ha prechádzajúce katastrálnymi územiami Brezová pod Bradlom, Dobrá Voda, Dolný Lopašov, Hradište pod Vrátnom, Chtelnica a Košariská.

Rastlinstvo a živočíšstvo

Brezovské Karpaty tvoria väčšinou listnaté stromy ako dub, buk, breza či jelša. Na slnečných južných stráňach kvitne zákonom chránený poniklec veľkokvetý, prvosienka holá, konvalinka voňavá alebo klinček včasný. V jarných mesiacoch sa vo vyšších polohách rozmnožil cesnak medvedí. Hlboko v horách a na lesných lúkach môžeme vidieť srnčiu a jeleniu zver, diviakov, jazvecov či líšky. V 50-tych rokoch dvadsiateho storočia boli v danej lokalite nasadené muflóny, ktoré sa postupom času rozmnožili a prešli aj do iných častí Malých Karpát. V skalnatých útvaroch hniezdi myšiak hôrny, jastrab veľký, sokol sťahovavý, kaňa, krkavec čierny, výr skalný a iné.

Galéria