Diaľnica D3 (Slovensko)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 17:22, 31. júl 2017, ktorú vytvoril 91.127.150.41 (diskusia) (úseky bez spoplatnenia)
Diaľnica D3 (Slovensko)
Diaľnica D3 (Slovensko)

Diaľnica D3
D 3
D 3
  v prevádzke    vo výstavbe    v pláne 
Základné údaje
Správca Národná diaľničná spoločnosť
a. s. (štát) 
Výstavba 1996 – 2023 
Celková dĺžka 59,8 km 
v prevádzke 25,3 km 
vo výstavbe 13,9 km 
v pláne 20,6 km
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj 
Výjazdy 6 (v prevádzke) 
Tunely 3 (v prevádzke) 
D3 pred západným portálom tunela Poľana
D3 pred západným portálom tunela Poľana
D3 pred západným portálom tunela Poľana 
Objekty na trase

Diaľnica D3 (D3, Kysucká diaľnica, v minulosti Diaľnica D18) je čiastočne sprevádzkovaná, 60,8 kilometra dlhá diaľnica na Slovensku, ktorá po dokončení spojí Žilinu a hraničný priechod Skalité do Poľska. Diaľnica bude súčasťou európskej cesty 75 a VI. paneurópskeho dopravného koridoru.

Diaľnica D3 je vo výstavbe od 24. apríla 1996[1], keď sa začali stavebné práce na čadčianskom obchvate, ktorý je súčasťou úseku Oščadnica – Čadca. V súčasnosti je prevádzke viac ako 25 kilometrov diaľnice D3, z toho 7,53 km na úseku Hričovské Podhradie – Žilina,Strážov, 5,971 km na obchvate Čadce (úsek Oščadnica – Čadca) a približne 12,5 km na úseku Svrčinovec – Skalité – štátna hranica. Národná diaľničná spoločnosť odhaduje v súčasnosti dokončenie celej diaľnice najskôr na rok 2023[2].

Na diaľnici sa bude nachádzať spolu päť tunelov, z ktorých tri, Tunel Horelica, Tunel Svrčinovec a Tunel Poľana sú už v prevádzke. Ďalšími tunelmi budú Tunel Považský Chlmec a Tunel Kysuca.

Hričovské Podhradie – Žilina, Strážov

Trasa úseku Hričovské Podhradie – Žilina, Strážov sa začína v budúcej diaľničnej križovatke Hričovské Podhradie, kde sa diaľnica D3 bude napájať na diaľnicu D1. Diaľnica odtiaľ vedie severovýchodným smerom a na 2. kilometri sa nachádza výjazd na žilinské letisko. Cesta ďalej prechádza okolo obce Dolný Hričov a estakádou okolo Horného Hričova sa dostáva do bezprostrednej blízkosti rieky Váh a cesty I/18. Po 7,53 km sa úsek končí v napojení na I/18 západne od centra Žiliny[3].

Úsek Hričovské Podhradie – Žilina, Strážov bol vo výstavbe od 7. októbra 2005[4]. Jeho kategorizácia je podľa STN 736101 D26,5/100, teda šírka telesa cesty je 26,5 metra a návrhová rýchlosť 100 km za hodinu[3]. Výnimku tvorí len 200 metrov dlhý úsek na km 6,650 až 6,850, kde je teleso diaľnice užšie o dva metre (kategória D24,5/100)[3]. Súčasťou stavby je spolu 21 mostných objektov v celkovej dĺžke 4786,8 metra, z toho 9 leží priamo na diaľnici a tieto dosahujú spoločnú dĺžku 2601 metrov[3].

Úsek bol daný do prevádzky čiastočne v polovičnom profile v dĺžke 4 km dňa 12. januára 2007[3]. Zvyšok cesty, ako aj druhý profil skôr vybudovanej časti otvorili 6. júna 2008[5]. Stavebné náklady na výstavbu sa vyšplhali na hodnotu 6 miliárd slovenských korún[5].

Žilina, Strážov – Žilina, Brodno

Výstavba tunela Považský Chlmec v apríli 2015

Úsek Žilina, Strážov – Žilina, Brodno je 4,25 km dlhý a technicky mimoriadne náročný úsek, ktorý tvorí západný diaľničný obchvat mesta Žilina. Začína sa v križovatke Žilina, Strážov, západne od centra mesta, odkiaľ sa trasa diaľnice stáča na sever a 1,4 km dlhou estakádou premosťuje plochu Vodného diela Hričov. Za ním nasleduje Tunel Považský Chlmec a následne výjazd Žilina, Brodno na cestu I/11, kde sa úsek končí.

Úsek Žilina, Strážov – Žilina, Brodno bol navrhnutý podľa STN 736101 v kategórii D24,5/80 s telesom cesty širokým 24,5 metra a maximálnou povolenou rýchlosťou 80 km za hodinu. Na úseku je vybudovaný dvojrúrový Tunel Považský Chlmec a celkovo štyri mostné objekty, z toho dva v dĺžke 2089 metrov priamo na trase diaľnice a ďalšie dva mimo diaľnice so spoločnou dĺžkou 229 metrov. Tento úsek bol postavený za necelých 255 miliónov €, Národná diaľničná spoločnosť pôvodne odhadla stavebné náklady na sumu 257,9 milióna . Zmluva na výstavbu bola podpísaná 26. mája 2014, samotná výstavba sa oficiálne začala 17. júna 2014.

Úsek by mal byť otvorený v strede roka 2017. Je jediný kde je dodržaný termín z roku 2014 a zároveň drží rekord: výstavba stála 60 mil. eur na kilometer.[6]

Žilina, Brodno – Kysucké Nové Mesto

Úsek Žilina, Brodno – Kysucké Nové Mesto bude 11,200 km dlhý úsek, ktorý povedie paralelne s trasou cesty I/11. Začínať sa bude v križovatke Žilina, Brodno, od ktorej bude pokračovať smerom na severovýchod obchádzajúc mestskú časť Brodno. Po dosiahnutí Kysuckej brány diaľnica mostom prekríži železničnú trať Žilina – Čadca a povedie paralelne s riekou Kysuca, ktorú bude križovať až pri mestskej časti Oškerda. Južne od Kysuckého Nového Mesta je navrhnutý rovnomenný výjazd a za ním sa cesta dostane do priestoru Tunela Kysuca. Za Budatínskou Lehotou sa diaľnica opätovne dostane na pravý breh Kysuce, po ktorom bude pokračovať až do konca úseku južne od obce Kysucký Lieskovec kde sa dočasne napojí na cestu I/11.

Úsek Žilina, Brodno – Kysucké Nové Mesto je navrhnutý podľa STN 736101 v kategórii D24,5/100 s telesom cesty širokým 24,5 metra a návrhovou rýchlosťou 100 km za hodinu. Na úseku bude vybudovaný dvojrúrový hĺbený Tunel Kysuca a celkovo 16 mostných objektov, z toho sedem v celkovej dĺžke 2547 metrov priamo na trase diaľnice. V súčasnosti prebieha proces stavebného konania a začiatok výstavby je plánovaný na rok 2018.[7]

Kysucké Nové Mesto – Oščadnica

Kysucké Nové Mesto – Oščadnica je plánovaný úsek s dĺžkou 10,790 km, ktorý povedie paralelne s cestou I/11. Začínať sa bude na pravom brehu Kysuce v km 21,18 podľa staničenia diaľnice D3, v nadväznosti na predchádzajúce úseky navrhnutý ako štvorpruhový, v kategórii D24,5/100(80) podľa STN 736101[8]. Trasa diaľnice začne v ľavostrannom súbehu s I/11 severne od Kysuckého Nového Mesta až pod Ochodnicu. Odtiaľ bude pokračovať po pravej strane cesty I/11 cez katastrálne územia Kysuckého Lieskovca, Dunajova a Krásna nad Kysucou, kde je navrhnutá rovnomenná MÚK. Úsek bude ukončený neďaleko odbočky od Oščadnice, kde sa naň napojí v súčasnosti už čiastočne postavený úsek Oščadnica – Čadca, Bukov[8]

Súčasťou stavby bude aj veľké ľavostranné odpočívadlo Krásno nad Kysucou, veľké pravostranné odpočívadlo Oščadnica a Stredisko správy a údržby diaľnic Oščadnica. Okrem toho bude potrebné vybudovať 18 mostných objektov v celkovej dĺžke 1543,9 metra. V súčasnosti prebieha proces stavebného konania a začiatok výstavby je plánovaný na rok 2018.[9]

Oščadnica – Čadca, Bukov

východný portál tunela Horelica

Úsek Oščadnica – Čadca, Bukov, resp. Obchvat Čadce je 5,971 km dlhý úsek diaľnice D3, ktorý Slovenská správa ciest eviduje ako cestu I/11A[10]. Je navrhnutý v kategórii D26,5/100(80), no vybudovaný je zatiaľ len jeho polovičný profil so šírkou telesa cesty 11,5 metra. Súčasťou stavby je Tunel Horelica s dĺžkou 605 metrov, 15 mostných objektov, MÚK Oščadnica a dve úrovňové križovatky, ktoré úsek dočasne napájajú na cestu I/11.

Výstavba obchvatu Čadce sa začala 25. apríla 1996[1] položením základného kameňa a cesta bola dokončená v roku 1998. Výstavba Tunela Horelica, ktorý je súčasťou úseku, sa však výrazne oneskorila, a preto bol obchvat Čadce odovzdaný do prevádzky až v apríli 2005.[11][12][13] Bez jeho existencie nemohol byť skôr dokončený úsek sprevádzkovaný. Úsek je bez úhrady pre osobné vozidlá do 3,5 tony.[14]

Na dostavbu druhého profilu v súčasnosti prebieha proces stavebného konania a začiatok výstavby je plánovaný na rok 2018.[15]

Čadca, Bukov – Svrčinovec

Kategorizácia tohoto úseku je podľa STN 736101 D24,5(80). Zmluva na výstavbu bola podpísaná 23. novembra 2016, samotná výstavba sa oficiálne začala 24. januára 2017 a celý úsek by mal byť otvorený v roku 2020. Cena za dielo je vyše 239 miliónov eur bez DPH.[16] Nachádzať sa tu bude 24 mostov a 2 mimoúrovňové križovatky. Úsek sa začína pravým pásom po napojení na predchádzajúci úsek pred križovatkou Čadca (Bukov). Časť ľavého pásu je od roku 2005 v prevádzke. Pokračuje povedľa železničnej trate, mostom prekonáva miestnu časť Podzávoz a končí pred križovatkou nasledujúceho úseku D3 Svrčinovec – Skalité.[17]

Svrčinovec – Skalité

Výstavba Mostu Valy v septembri 2015, pohľad zo Hrčavy

V roku 2013 vyhralo tender na zhotovenie úseku konzorcium Váhostav, Doprastav, Strabag a Metrostav s cenou 329,9 milióna eur bez DPH.[6] Výstavba tohto technicky náročného úseku s dĺžkou 12,280 km v polovičnom profile prebiehala od roku 2013 do roku 2017. Začína sa za tunelom Svrčinovec, za križovatkou s R5. Nachádza sa tu aj tunel Poľana a malé obojstranné odpočívadlo Čierne[18][19]. Azda najdominantnejším prvkom tohto úseku je najvyšší diaľničný most na Slovensku, Most Valy[20][21][22] s výškou až unikátnych 85 metrov nad terénom. Most sa navyše vyznačuje európskou raritou – vetrolamom. Ten tvorí 8 lamiel pod uhlom 45°, aby bol zabezpečený výhľad z mosta na okolie troch štátov. Podobné vetrolamy sú už len na mostoch v Chorvátsku a vo Francúzsku. Pre bezpečnosť premávky sú na moste inštalované aj merače rýchlosti vetra. V prípade, že vietor dosahuje vysokú rýchlosť, býva premávka spomalená alebo dochádza k preorganizovaniu dopravy pre kamióny.[23]

Medzi ďalšie veľké mosty patria mosty Čadečka (najdlhší na tomto úseku), Rieka, Vŕšok, Markov ako aj most cez údolie križovatky Svrčinovec, ktorý sa ako jediný mostný objekt na diaľnici vybudoval pre plný profil diaľnice. Zhotoviteľom stavby bolo konzorcium Váhostav, Doprastav, Strabag a Metrostav.[19] Cena ponúknutá konzorciom bola 329,9 mil. €, štát predpokladal cenu 365,6 mil. €. Zmluva o dielo na výstavbu bola uzavretá 28. júna 2013.[19] Výstavba polovičného profilu úseku diaľnice bola oficiálne spustená 25. októbra 2013 odovzdaním staveniska zhotoviteľovi, základný kameň stavby bol slávnostne položený 30. októbra 2013.[24]

Most Valy 03-2017

Na budovanie diaľnice bolo nasadených do služby v čase najväčších letných špičiek počas silnej stavebnej sezóny až takmer 550 stavbárov.[25] Na ústeku sa 27. mája 2017 konal deň otvorených dverí.[26] Celý úsek bol v polprofile slávnostne odovzdaný do užívania 10. júna 2017.[27][6] Stavba meškala rok. Podľa odhadov sa po otvorení úseku jazdí o 9 minút rýchlejšie.[6] Úsek je bez úhrady pre osobné vozidlá do 3,5 tony.[14]

Skalité – št. hr. SK/PL

Tento úsek D3 bol čiastočne vo výstavbe už od roku 1997. Vedie súbežne s I/12 okolo obce Skalité na poľskú štátnu hranicu. Kategorizácia podľa STN 736101 je D26,5/100, maximálna rýchlosť na úseku je obmedzená na 100 km/h. Krátky úsek v okolí bývalého hraničného priechodu sprevádzkovali v novembra 2007[28] Pre dlhoročnú nedokončenosť tohto úseku diaľnice ju nazval bývalý investičný šéf Národnej diaľničnej spoločnosti Juraj Čermák „diaľnicou pre poľovníkov“.[29] V roku 2006 rozhodol, že diaľnica zostane nedostavaná kým sa k nej nepriblíži ďalší úsek. Váhostav tak dostával príspevky na udržiavanie diaľnice čo stavbu predražilo viac ako o dvojnásobok. Ján Kotuľa, čo NDS riadil počas Radičovej vlády poznamenal, že by bolo lacnejšie keby sa o úsek starala NDS. Úsek mal byť v poloprofile otvorený spolu s úsekom Svrčinovec-Skalité na konci roku 2016.[29]

Značka, ktorá signalizuje prípojku na D3 (Svrčinovec)

Po dvadsiatich rokoch od začiatku výstavby bol celý trojkilometrový úsek v polprofile slávnostne odovzdaný do užívania spolu s predchádzajúcim úsekom D3 Svrčinovec-Skalité 10. júna 2017. Celková cena oboch úsekov bola 417 mil. eur.[6] Úseky majú spolu 15 460 metrov, 29 mostných objektov s celkovou dĺžkou 3782 m, 2 tunely, 2 križovatky a jedno odpočívadlo.[30] Úsek je bez úhrady pre osobné vozidlá do 3,5 tony.[14]

Zaniknuté úseky

Diaľničný privádzač 11

Diaľničný privádzač 11 sa nachádzal medzi Dolným a Horným Hričovom. Spájal cestu III/018262 s križovatkou Letisko Žilina na D3. Jeho celková dĺžka bola 675 metrov, dostavaný bol v roku 2008. Od roku 2014 je samostatnou vetvou križovatky.[31]

Diaľničný privádzač 12

Diaľničný privádzač 12 sa nachádzal pri obci Skalité v okrese Čadca. Mal dĺžku 99 metrov a spájal štátnu hranicu s Poľskom a zatiaľ nedostavaný úsek diaľnice D3 Skalité – štátna hranica.

Referencie

  1. a b Vladimír Mečiar na kontrolnom dni [online]. Bratislava: Mesto.sk, Tlačová agentúra Slovenskej republiky, 1996-04-25, [cit. 2009-09-02]. Dostupné online.
  2. Diaľnicu D3 dokončia najskôr v roku 2023 [online]. Bratislava: pravda.sk, [cit. 2016-12-03]. Dostupné online.
  3. a b c d e Hričovské Podhradie – Žilina, Strážov [online]. Bratislava: Národná diaľničná spoločnosť, [cit. 2010-12-27]. Dostupné online.
  4. Začala sa výstavba D3 Hričovské Podhradie – Žilina Strážov [online]. Mesto.sk, [cit. 2005-10-07]. Dostupné online.
  5. a b Otvorili zostávajúcu časť úseku diaľnice pri Žiline [online]. Mesto.sk, [cit. 2008-06-06]. Dostupné online.
  6. a b c d e KRAJANOVÁ, Daniela. Otvorili diaľnicu do Poľska, ktorú pred 20 rokmi začal stavať Váhostav, ale nekončila nikde [online]. N Press, 2017-06-10, [cit. 2017-06-11]. Dostupné online.
  7. Diaľnicu D3 dokončia najskôr v roku 2023 [online]. Bratislava: pravda.sk, [cit. 2016-12-03]. Dostupné online.
  8. a b Kysucké Nové Mesto – Oščadnica [online]. Bratislava: Národná diaľničná spoločnosť, [cit. 2010-12-28]. Dostupné online.
  9. Diaľnicu D3 dokončia najskôr v roku 2023 [online]. Bratislava: pravda.sk, [cit. 2016-12-03]. Dostupné online.
  10. Miestopisný priebeh cestných komunikácií [online]. Bratislava: Slovenská správa ciest, 01.01.2014, [cit. 2014-10-05]. Dostupné online.
  11. Oščadnica – Čadca, Bukov [online]. Bratislava: Národná diaľničná spoločnosť, [cit. 2010-12-27]. Dostupné online.
  12. Čadca – obchvat mesta, I. etapa [online]. Bratislava: Národná diaľničná spoločnosť, [cit. 2010-12-27]. Dostupné online.
  13. Čadca – obchvat mesta, II. etapa [online]. Bratislava: Národná diaľničná spoločnosť, [cit. 2010-12-27]. Dostupné online.
  14. a b c Elektronická diaľničná známka na webe Národnej diaľničnej spoločnosti
  15. http://www.ndsas.sk/dialnice/12328s?ids=12328&idc=12328&prm1=1&prm2=162 [online]. Bratislava: Národná diaľničná spoločnosť, [cit. 2010-12-27]. Dostupné online.
  16. Podpísali sme zmluvu na výstavbu kysuckej D3 [online]. Bratislava: Národná diaľničná spoločnosť, [cit. 2016-12-03]. Dostupné online.
  17. Čadca, Bukov – Svrčinovec [online]. . Dostupné online.
  18. Svrčinovec – Skalité [online]. . Dostupné online.
  19. a b c KRAJANOVÁ, Daniela. Štát ide stavať diaľnicu, o ktorú súťažili podozrivo [online]. Petit Press, 28.06.2013, [cit. 2013-06-29]. Dostupné online.
  20. Na diaľnici D3 vyrastie najvyšší most v strednej Európe [online]. TASR, 2016-02-27, [cit. 2016-03-08]. Dostupné online.
  21. Slovenský most na diaľnici D3 bude najvyšším v strednej Európe [online]. aktuality.sk, 2016-02-27, [cit. 2016-03-08]. Dostupné online.
  22. Minúta po minúte [online]. N Press, 2016-02-27, [cit. 2016-03-08]. Dostupné online.
  23. D3 Svrcinovec – Skalite ZD/
  24. http://kysuce.sme.sk/c/6988485/v-skalitom-dnes-polozia-zakladny-kamen-vystavby-dialnicneho-useku.html
  25. Výstavba diaľnice Svrčinovec – Skalité sa oficiálne rozbehla [online]. pravda.sk, 25.10.2013, [cit. 2013-10-28]. Dostupné online.
  26. Úsek D3 Svrčinovec-Skalité sprístupnila NDS nemotorizovanej verejnosti [online]. N Press, 2017-05-27, [cit. 2017-06-10]. Dostupné online.
  27. Prehliadka Diaľnice D3 Svrčinovec – Skalité [online]. Obec Čierne, 2017-06-06, [cit. 2017-06-10]. Dostupné online.
  28. Skalité – hranica SR/PR [online]. . Dostupné online.
  29. a b KRAJANOVÁ, Daniela. Diaľničná udalosť roka 2016? Váhostav po 19 rokoch dokončí minidiaľnicu prezývanú poľovnícka [online]. N Press, 2015-12-23, [cit. 2015-12-25]. Dostupné online.
  30. SPREJAZDNILI SME PRVÝ ÚSEK KYSUCKEJ D3 [online]. Národná diaľničná spoločnosť, 2017-06-10, [cit. 2017-06-10]. Dostupné online.
  31. MIESTOPISNÝ PRIEBEH CESTNÝCH KOMUNIKÁCIÍ. Stav siete cestných komunikácií k 1.1.2014. [online]. 1.1.2014. Dostupné online.

Zdroje

Iné projekty