Dračí hrádok
| Dračí hrádok | |
| zrúcanina | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Bratislavský |
| Okres | Malacky |
| Mesto | Stupava |
| Pohorie | Malé Karpaty |
| Nadmorská výška | 370 m n. m. |
| Súradnice | 48°15′18″S 17°06′41″V / 48,2550°S 17,1113°V |
| Vznik | 13. storočie |
| Pre verejnosť | verejnosti prístupný |
| Najľahší výstup | Borinka |
   Poloha na Slovensku
| |
  Poloha v Bratislavskom kraji
| |
| Wikimedia Commons: Dračí hrádok | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Dračí hrádok (-normovaný názov[1]; (iné názvy: Dračí hrad, Hadí zámok, Hadí hrad) je zrúcanina hrádku na výraznom ostrohu vrchu Úboč nad údolím Stupavského (Borinského) potoka, v nadmorskej výške 370 m n. m., 2 km východne od obce Borinka v najjužnejšej časti pohoria Malé Karpaty.
História[upraviť | upraviť zdroj]
Hrádok bol s najväčšou pravdepodobnosťou postavený na základe kráľovskej iniciatívy v 13. storočí, keď sa majiteľmi dovtedajšieho kráľovského hradu na Pajštúne stali grófi zo Svätého Jura a Pezinka. Kráľovský pôvod tiež naznačuje podobnosť veže na Dračom hrádku s vežami na iných kráľovských hradoch (Plavecký hrad 10,2x10,2 m, Beckovský hrad 9,5x9,5 m). Michal Slivka a Miroslav Plaček stotožňujú Dračí hrádok s objektom Drach-kugel-schols z Meyerovej rytiny z roku 1563, na ktorej je zachytená korunovácia cisára Maximiliána II. v Bratislave. Rytina sa nachádza v Mestskej galérii v Bratislave. Tento predpoklad však odmieta Andrej Fiala (1972) a tiež Zdeněk Farkaš (1993).
Zaujímavá je tiež podoba názvu objektu: Dračí hrádok s názvom tzv. Dračieho rádu, ktorý založil v roku 1408 kráľ Žigmund Luxemburský a sústredil v ňom najmocnejšie a najvplyvnejšie osobnosti vtedajšieho Uhorska (Ctibor zo Ctiboríc, Peter Čech z Levíc, Mikuláš Garaj z Devína). Od 1409 bol jeho členom dokonca rakúsky vojvoda a 24 štajerskych rytierov.
Hrádok zanikol požiarom v prvej polovici 15. storočia. Pravdepodobne bol zničený počas husitských vpádov na územie dnešného západného Slovenska.
Popis[upraviť | upraviť zdroj]
Samotný areál hrádku sa skladá z dvoch častí: pretiahnutej vyvýšeniny širokej 15 metrov a dlhej 115 metrov, oddelenej od okolitého terénu nízkym valom a druhej vyvýšeniny (južne od prvej) širokej 20 metrov a dlhej 112 metrov, oddelenej od prvej priekopou. Centrálna hranolová veža s vonkajšími rozmermi 10x10 metrov bola postavená za 17 metrov širokou a 6 metrov hlbokou, do skaly vytesanou priekopou. Jej vzdialenosť od priekopy je asi 17 metrov. Na vonkajšej časti priekopy sa zachovali skromné zvyšky murovaného osadenia vstupného mosta.
Súčasný stav[upraviť | upraviť zdroj]
Viditeľná je len časť zachovaného múru osadenia vstupného mosta. Ostatné časti základov, ktoré sú spomínané v texte v súčasnosti nevidno.
Archeologické výskumy[upraviť | upraviť zdroj]
Prvý archeologický výskum na lokalite zrealizoval v rokoch 1941 – 1942 prof. Vojtech Ondrouch, ktorý na základe istých nálezov predpokladal, že stredovekému opevneniu predchádzala rímska strážna veža Orlie hniezdo. V lete 1993 sa uskutočnil v troch turnusoch archeologický výskum pod vedením Zdeňka Farkaša. Výskum odhalil zvyšky kamennej budovy za vežou, ktorá mala rozmery 10,9x9,1 metrov a múry hrubé 90 cm. Pravdepodobne ide o tú istú budovu, ktorú lokalizoval už V. Ondrouch.
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Názvy hradov a zámkov [PDF online]. Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, rev. 2017-03-28, [cit. 2023-04-30]. Dostupné online.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dračí hrádok
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Dračí hrádok na hrady-zamky.sk
- Poloha na turistickej mape