Lillian Gish
| Lillian Gish | |
| americká herečka | |
 | |
| Rod. meno | Lillian Diana de Guiche |
|---|---|
| Narodenie | 14. október 1893 Springfield, Ohio, USA |
| Úmrtie | 27. február 1993 (99 rokov) New York, New York, USA |
| Podpis |  |
| Odkazy | |
| Webstránka | lilliangish.com |
| Commons |  Lillian Gish |
Lillian Gish, vlastným menom Lillian Diana de Guiche (* 14. október 1893, Springfield, Ohio, USA – † 27. február 1993, New York, New York) bola americká herečka. Americký filmový inštitút ju v roku 1999 vyhlásil za sedemnástu najväčšiu ženskú hereckú hviezdou 20. storočia.[1]
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Narodila sa v roku 1893, ale celý život uvádzala rok narodenia 1896, ktorý možno nájsť v mnohých publikáciách (pozri Encyklopédia filmu, Obzor, Bratislava 1993). Od detstva hrala v divadle, aby uživila rodinu po tom, čo od nich otec odišiel.
V roku 1912 ju pre film objavil David Wark Griffith, keď ju obsadil do krátkometrážnej detektívnej snímky Neviditeľný nepriateľ. Stala sa hviezdou ďalších Griffithovych filmov: Princezná z Betulie (1913), Zrodenie národa (1915), Intolerancia (1916), Zlomený kvet (1919), Cesta na východ (1920). Neskôr hrala aj vo filmoch iných režisérov: Šarlatové písmeno (Victor Sjöström, 1926), La Bohème (King Vidor, 1926) alebo Nepriateľ (Fred Niblo, 1928). Po zavedení zvukového filmu dostávala menej rolí: objavila sa napr. vo westerne The Unforgiven (John Huston, 1960), hrala babičku v satire Roberta Altmana Svadba (1978), s filmom sa rozlúčila hlavnou rolou v psychologickom filme Lindsaya Andersona Augustové veľryby (1987).
Bola tiež režisérkou, natočila film Remodeling hier Husband (1920). Zomrela vo veku nedožitých sto rokov v spánku na zlyhanie srdca.
Jej sestrou bola herečka Dorothy Gishová, jej vzdialenou príbuznou je súčasná herečka Annabeth Gish.[2] Nikdy sa nevydala a nemala deti, špekulácie o svojom milostnom vzťahu s Griffithom odmietala a zásadne o ňom hovorila ako o "pánovi Griffithovi". Jej blízkou priateľkou bola herečka Helen Hayesová, bola krstnou matkou jej syna, herca Jamesa Gordona MacArthura. Bola známa svojimi krajne pravicovými názormi, angažovala sa v hnutí America First Committee, ktoré odmietalo vstup USA do 2. svetovej vojny.[3]
V roku 1971 dostala Academy Honorary Award za celoživotné dielo, v roku 1984 jej bola udelená AFI Life Achievement Award. Ako rodáčka zo štátu Ohio bola v roku 1980 uvedená do Ohio Women's Hall of Fame. V závete odkázala svoj majetok na udeľovanie ceny pre "ľudí, ktorí robia svet krajší", nazvanej The Dorothy and Lillian Gish Prize.[4] Vydala spomienkovú knihu The Movies, Mr. Griffith, and Me (Prentice-Hall, 1969).
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ http://www.afi.com/100Years/stars.aspx
- ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2017-03-09]. Dostupné online. Archivované 2014-11-16 z originálu.
- ↑ http://www.fofweb.com/History /MainPrintPage.asp?iPin=EAHVIII008&DataType=AmericanHistory&WinType=Free [online]. [Cit. 2017-03-09]. Dostupné online. Archivované 2014-10-13 z originálu.
- ↑ http://gishprize.com/
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Lillian Gish
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Lillian Gish v Internet Movie Database (po anglicky)
- Lillian Gish v Česko-Slovenskej filmovej databáze
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Lillian Gishová na českej Wikipédii.
|
Tento článok týkajúci sa herca alebo herečky je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |