Malá Magura
Malá Magura je geomorfologický podcelok Strážovských vrchov. Najvyšším vrcholom je Magura (1 141,3 m n. m.). Dalšie významné vrcholy sú Malá Magura (1 101 m n. m.), Temešská skala (910 m n. m.). Známy je aj Boškovie laz (935 m n. m.). Hlavný hrebeň pohoria vedie po línií Šutovské sedlo - Panský háj - Boškovie laz - Magura - Malá Magura - Temešská skala.
Geologická stavba
Je to jadrové pohorie tvorené hlavne premenenými (ruly, svory, amfibolity, migmatity a magmatickými horninami (žuly, granodiority, menej diority).
Vodstvo
V tomto pohorí pramení viacero potokov, napríklad, Šindeliarska (vlieva sa do Nitrice pri Valaskej Belej), Nevidzianka (vlieva sa do Nitrice pri Dobročnej - súčasť Liešťan), Trebiaska (vlieva sa do Nitry pri Laskári), Chvojnica (vlieva sa do Nitry pri Nedožeroch-Brezanoch), Kamenistá (vlieva sa do Chvojnice pri Chvojnici), Sielnica (vlieva sa do Nitry pri Nedožeroch–Brezanoch), Zlatná (vlieva sa do Nitry medzi Nedožermi–Brezanmi a Prievidzou).
Hospodárstvo
Banská činnosť
Na vyvreté horninové typy v Malej Magure sa geneticky viažu ložiská rúd zlata, olova, železa ťažených v stredoveku v okolí Nitrianskeho Pravna, v Malinovej, Chvojnici, Diviakoch nad Nitricou, Čavoji a v iných lokalitách, o čom svedčia dodnes zachované pozostatky ryžovísk v ich okolí. Najväčší rozmach ťažby bol vo období rokov 1340 až 1650, hlavná oblasť ryžovania bola v ústí Chvojnickej kotliny medzi obcami Malinová a Chvojnica (lokalita Roboty). Vo svojej dobe to boli (po kremnických a štiavnických ložiskách) tretie najvýznamnejšie náleziská zlata v Uhorsku.
Referencie
- Koděra a kol., 1990: Topografická mineralógia Slovenska 2, Bratislava, Veda