Malá Magura

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 12:20, 11. október 2010, ktorú vytvoril Pe3kZA (diskusia | príspevky) (obrázok)
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Malá Magura od Banskej pri Prievidzi
Pohľad na Malú Maguru od vodnej nádrže Nitrianske Rudno.

Malá Magura je geomorfologický podcelok Strážovských vrchov. Najvyšším vrcholom je Magura (1 141,3 m n. m.). Dalšie významné vrcholy sú Malá Magura (1 101 m n. m.), Temešská skala (910 m n. m.). Známy je aj Boškovie laz (935 m n. m.). Hlavný hrebeň pohoria vedie po línií Šutovské sedlo - Panský háj - Boškovie laz - Magura - Malá Magura - Temešská skala.

Geologická stavba

Je to jadrové pohorie tvorené hlavne premenenými (ruly, svory, amfibolity, migmatity a magmatickými horninami (žuly, granodiority, menej diority).

Vodstvo

V tomto pohorí pramení viacero potokov, napríklad, Šindeliarska (vlieva sa do Nitrice pri Valaskej Belej), Nevidzianka (vlieva sa do Nitrice pri Dobročnej - súčasť Liešťan), Trebiaska (vlieva sa do Nitry pri Laskári), Chvojnica (vlieva sa do Nitry pri Nedožeroch-Brezanoch), Kamenistá (vlieva sa do Chvojnice pri Chvojnici), Sielnica (vlieva sa do Nitry pri Nedožeroch–Brezanoch), Zlatná (vlieva sa do Nitry medzi Nedožermi–Brezanmi a Prievidzou).

Hospodárstvo

Banská činnosť

Na vyvreté horninové typy v Malej Magure sa geneticky viažu ložiská rúd zlata, olova, železa ťažených v stredoveku v okolí Nitrianskeho Pravna, v Malinovej, Chvojnici, Diviakoch nad Nitricou, Čavoji a v iných lokalitách, o čom svedčia dodnes zachované pozostatky ryžovísk v ich okolí. Najväčší rozmach ťažby bol vo období rokov 13401650, hlavná oblasť ryžovania bola v ústí Chvojnickej kotliny medzi obcami Malinová a Chvojnica (lokalita Roboty). Vo svojej dobe to boli (po kremnických a štiavnických ložiskách) tretie najvýznamnejšie náleziská zlata v Uhorsku.

Referencie

  • Koděra a kol., 1990: Topografická mineralógia Slovenska 2, Bratislava, Veda