Národný park Poloniny
Národný park Poloniny | |
Národný park | |
Poloniny, pohľad z Ďurkovca
| |
Oficiálny názov: Národný park Poloniny | |
Pôvod názvu: horské lúky v rusínčine | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Prešovský kraj |
Okres | Snina |
Pohorie | Bukovské vrchy |
Súradnice | 49°05′17″S 22°34′01″V / 49,08806°S 22,56694°V |
Najvyšší bod | na vrchu Kremenec |
- výška | 1 207,7[1] m n. m. |
- súradnice | 49°05′17″S 22°34′01″V / 49,08806°S 22,56694°V |
Rozloha | 29 805 ha (298 km²) |
- ochranné pásmo | 10 973 ha (110 km²) |
Biómy | lesy (80%), lúky |
Geologické zloženie | flyš, pieskovce |
Vznik | 1. október 1997 |
Správa | Štátna ochrana prírody - Správa NP Poloniny |
- sídlo správy | Stakčín |
Lokalita svetového dedičstva UNESCO | |
Názov | Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy |
Typ pamiatky | prírodná |
Rok zápisu (č. zasadnutia) |
2007 (#31) |
Rok rozšírenia | 2011, 2017 |
Číslo | 1133 |
Región | Európa a Severná Amerika |
Kritériá | ix |
Kategória IUCN | II - Národný park |
Stupeň ochrany | 3. stupeň |
Wikimedia Commons: Národný park Poloniny | |
Webová stránka: www.sopsr.sk/nppoloniny | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Národný park Poloniny je národný park na Slovensku na hraniciach s Poľskom a Ukrajinou v Poloninách Bukovských vrchoch. S týmto územím susedia Bieszczadzki Park Narodowy v Poľsku a s Užanským národným parkom (ukr. Ужанський національний природний парк) na Ukrajine. Národný park Poloniny bol vyhlásený 1. októbra 1997 na ploche 298,05 km² s ochranným pásmom 109,73 km².
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Park leží v okrese Snina v Prešovskom kraji. Je to najvýchodnejšia časť Slovenska a patrí medzi najredšie osídlené. Najvyšší vrch sa volá Kremenec (1 207 m n. m.) a nachádza sa na mieste, kde sa stretávajú hranice Ukrajiny, Slovenska a Poľska.
Chránené územia
[upraviť | upraviť zdroj]V správe NP sa nachádzajú tieto máloplošné chránené územia:
Národné prírodné rezervácie (NPR)
[upraviť | upraviť zdroj]# | Názov | výmera ha | rok vytvorenia | stupeň ochrany |
---|---|---|---|---|
1 | Havešová | 171,32 | 1964 | 5. |
2 | Jarabá skala | 359,94 | 1964 | 5. |
3 | Pľaša | 110,8 | 1967 | 5. |
4 | Pod Ruským | 11,1412 | 1988 | 4. |
5 | Rožok | 67,13 | 1965 | 5. |
6 | Stinská | 90,78 | 1986 | 5. |
7 | Stužica | 761,49 | 1965 | 5. |
Prírodné rezervácie (PR)
[upraviť | upraviť zdroj]# | Názov | výmera ha | rok vytvorenia | stupeň ochrany |
---|---|---|---|---|
1 | Bahno | 2,78 | 1988 | 5. |
2 | Borsučiny | 83,72 | 1993 | 5. |
3 | Borsukov vrch | 146,7928 | 2015 | 5. |
4 | Bzaná | 15,46 | 1993 | 4. |
5 | Gazdoráň | 17,3 | 1993 | 4. |
6 | Grúnik | 4,6 | 1982 | 4. |
7 | Hlboké | 2,28 | 1988 | 5. |
8 | Ruské | 1,4614 | 1988 | 4. |
9 | Stinská slatina | 2,76 | 1988 | 5. |
10 | Stružnická dolina | 2,24 | 1982 | 4. |
11 | Šípková | 156,32 | 1993 | 5. |
12 | Udava | 391,98 | 1982 | 5. |
13 | Uličská Ostrá | 25,24 | 1993 | 5. |
Prírodné pamiatky (PP)
[upraviť | upraviť zdroj]# | Názov | výmera ha | rok vytvorenia | stupeň ochrany |
---|---|---|---|---|
1 | Ulička | 7,2492 | 1994 | 4. |
Územia európskeho významu (Natura 2000)
[upraviť | upraviť zdroj]Biológia a ekológia
[upraviť | upraviť zdroj]80 percent parku tvoria lesy kde prevládajú bukové porasty. Medzi nimi sú aj pralesy, ktorých najväčšia koncentrácia je práve v Národnom parku Poloniny. Významné percento plochy parku zaberajú lúky na hlavnom hrebeni Bukovských vrchov nazývané poloniny. Mnohé druhy organizmov žijúcich v parku sú endemity. V Poloninách sa vyskytuje viac než 800 druhov machu a 100 druhov lišajníkov. Rastlinstvo sa vyznačuje prítomnosťou východokarpatských druhov. Na poloninách rastú starček sírovožltý, fialka dácka, čermeľ Herbichov, hadomor ružový, v lesoch iskerník karpatský, čemerica purpurová, hrachor hladký a veľa iných rastlín. V národnom parku sa vyskytuje 5 981 známych druhov bezstavovcov a 294 druhov stavovcov. Z obojživelníkov tu žijú všetky druhy mlokov, z plazov aj najväčší had užovka stromová. V roku 2004 tu bolo privezené malé stádo zubra hrivnatého. V roku 2016 stádo zubrov počíta asi 25 jedincov, pričom na územie Slovenska migrujú aj jedinci a čriedy z Poľska.
Turistický ruch
[upraviť | upraviť zdroj]Národný park je otvorený celoročne. V zime láka bežkárov, v lete turistov. Okrem niekoľko horských chodníkov je tu tiež niekoľko drevených kostolov prevažne z 18. storočia, ktoré sa stali vyhľadávané.
Značkované trasy
[upraviť | upraviť zdroj]- 1. červená značka: Nová Sedlica – Kremenec – Jarabá skala – Ruské sedlo – Lupkovský priesmyk
- 2. modrá značka: Runina – Smerekovica – Ruské – Ruské sedlo
- 3. modrá značka: Uličské Krivé – Ruský Potok – Topoľa
- 4. zelená značka: Runina – Sedlo pod Ďurkovcom
- 5. zelená značka: Nová Sedlica – Čierťaž
- 6. žltá značka: Osadné – Diakov – Balnica
- 7. žltá značka: Nová Sedlica – Medová baba – Jarabá skala
- 8. žltá značka: Ulič – Mergancov kameň
UNESCO
[upraviť | upraviť zdroj]Niektoré časti národného parku Poloniny – pralesy Stužica, Havešová a Rožok boli v roku 2007 zapísané do zoznamu Svetového dedičstva UNESCO. Národný park je zároveň súčasťou Biosférickej rezervácie Východné Karpaty.
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.
-
Chrám svätého Michala archanjela, Ruský Potok
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Turistická mapa 118 Bukovské vrchy 1 : 50 000. 4. vyd. Harmanec : VKÚ, akciová spoločnosť, 2009. ISBN 978-80-8042-543-2.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]BÁRTA, Vladimír; BURKOVSKÝ, Július. Národné parky Slovenska. [s.l.] : vydavateľstvo: AB ART press, 2005. 79 s. ISBN 4031502605. S. 72,73. (slovenský jazyk)
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]- Bukovské vrchy
- Polonina
- Poloniny
- Park tmavej oblohy Poloniny
- Biosférická rezervácia Východné Karpaty
- Zoznam vrcholov v Bukovských vrchoch
- Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Národný park Poloniny