Pajštún
Pajštúnsky hrad | |
zrúcanina | |
Pajštúnsky hrad, celkový pohľad
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Región | Bratislavský |
Okres | Malacky |
Obec | Borinka |
Nadmorská výška | 486 m n. m. |
Súradnice | 48°16′33″S 17°04′59″V / 48,27583°S 17,08306°V |
Vznik | 13. storočie |
Pre verejnosť | verejnosti prístupný |
Najľahší výstup | obec Borinka |
Poloha hradu Pajštún na Slovensku
| |
Poloha hradu Pajštún v Bratislavskom kraji
| |
Wikimedia Commons: Pajštún | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Pajštún je zrúcanina hradu na západnom Slovensku pri obci Borinka.
História
Pajštúnsky hrad patril do sústavy pohraničných hradov, ktoré v Malých Karpatoch preberali od 13. storočia funkciu ochrany severozápadných hraníc uhorského štátu. Začiatky kráľovského hradu siahajú do 2. polovice 13. storočia. Doložený je v r. 1273. Najstarší majitelia mali spoločné panstvo so Stupavou, kam sa neskôr aj vrátili. Od 14. storočia patril grófom zo Svätého Jura a Pezinka nepretržite až do r. 1526, keď rod vymrel a majetky sa dostali do rúk Serényovcov a neskôr Salmovcov. V r. 1592 až 1863 patril Pálfiovcom, neskôr Károliovcom. Hrad vyhorel v polovici 18. storočia, čiastočne ho opravili a naďalej používali. Od 1809, keď ho demolovali napoleonské vojská, leží v ruinách.
Exteriér
Stredoveký hrad, z ktorého sa zachovali iba zvyšky muriva, podstatne prestavali v období renesancie. Zo 16. storočia pochádza na svoj čas moderné renesančné opevnenie, ktoré sa opieralo o mohutný rondel, na ktorom sa dali umiestniť delá. Opevnenie dokončili v r. 1550, ďalej ho zdokonaľovali v priebehu 17. storočia Pálfiovci, ktorí ukončili základnú prestavbu hradu a jeho rozšírenie už v r. 1619. Ešte väčšie zmeny nastali pri stavebných úpravách v polovici 17. storočia, keď nanovo prestavali obytné budovy a vybudovali ďalšie vonkajšie opevnenie.
Súčasný stav
Hradné budovy sa zachovali vo fragmentoch okolo ústredného nádvoria, ktorého plochu prekrýva násyp z poškodených murív. Najsúvislejšie je obvodové murivo palácov a opevnení vstavaných do masívu hradného brala, so zachovanými otvormi okien, arkierov, vstupov, v murive s odľahčovacími oblúkmi a stopami po klenbách. Najpôsobivejšie sú krakorce niekdajšej pavlače nad vstupom s neskororenesančnou výzdobou v podobe maskarónov z r. 1619, ktoré svojou rôznorodosťou dokumentujú nároky staviteľa na architektúru a jej umelecké stvárnenie.
Prehľad majiteľov hradu:
- Oto z Talespruna
- Peter III. Svätojurský
- Peter V. Pezinský
- Juraj III. Svätojurský
- Peter VII. Svätojurský
- František Pezinský
- Barbora (vdova po Františkovi Pezinskom)
- Krištof II. Pezinský
- Gašpar Serédy
- Eck zo Salmu a Neuburgu
- Mikuláš II. Pálfi
- Pavol IV. Pálfi
- Ján II. Anton Pálfi
- Mikuláš VI. Jozef Pálfi
- Mikuláš V. Pálfi
- Leopold II. Štefan Jozef Pálfi
- Leopold II. Pálfi
- Leopold IV. Pálfi
- Ferdinant III. Leopold Pálfi-Daun
- Aloiz Károli
- Ľudovít Károli
Galéria
-
Hlavná brána - pohľad z nádvoria
-
Maskaróny
-
Delová veža
-
Zrúcanina hradu
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pajštún
Externé odkazy
Zámky.sk – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.