Prašivá (geomorfologická časť)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 19:14, 17. marec 2019, ktorú vytvoril Pe3kZA (diskusia | príspevky) (Základ)
(rozdiel) ← Staršia verzia | Aktuálna úprava (rozdiel) | Novšia verzia → (rozdiel)
Prašivá
geomorfologická časť
Ďumbierskych Tatier
Masív Prašivej
Štát Slovensko Slovensko
Regióny Žilinský, Banskobystrický
Okresy Ružomberok, Banská Bystrica, Brezno
Časť Ďumbierskych Tatier
Hranice Salatíny, Lúžňanská kotlina, Ďumbier, Lopejská kotlina, Bystrické podolie, Starohorské vrchy, Zvolen
Rieky Lúžňanka, Hron
Súradnice 48°53′49″S 19°20′49″V / 48,897°S 19,347°V / 48.897; 19.347
Najvyšší bod Veľká Chochuľa
 - výška 1 753 m n. m.
Najnižší bod juhozápadný okraj územia
 - výška cca 600 m n. m.
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Žilinského kraja
Poloha územia v rámci Žilinského kraja
Poloha územia v rámci Žilinského kraja
Wikimedia Commons: Prašivá (geomorfologická časť)
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Prašivá je geomorfologickou časťou Ďumbierskych Tatier. Zaberá juhozápadnú časť Nízkych Tatier, medzi Hiadeľským sedlom a sedlom Zámostskej hole. Najvyšším vrchom tejto časti je Veľká Chochuľa (1 753 m n. m.).

Vymedzenie

Územie leží v juhozápadnej polovici Ďumbierskych a teda i celých Nízkych Tatier. Na severe pokračujú Ďumbierske Tatry časťou Salatíny a Lúžňanská kotlina, východným smerom rozsiahly Ďumbier. Južným smerom susedí Lopejská kotlina (podcelok Horehronského podolia), na juhozápadnom okraji malou časťou aj Bystrické podolie (podcelok Zvolenskej kotliny). Hiadeľské sedlo na západe oddeľuje Starohorské vrchy a Korytnická dolina podcelok Zvolen, patriaci do Veľkej Fatry.[1]

Ochrana územia

Prašivá leží v Národnom parku Nízke Tatry, príp. jeho ochrannom pásme. Osobitne chránenou lokalitou je národná prírodná rezervácia Pod Latiborskou hoľou.[2]

Turizmus

Rozsiahly masív Prašivej a Veľkej Chochule je neprehliadnuteľný ako z južného smeru od Zvolena, tak aj z okolia Donovál (vrchy Nová hoľa či Zvolen). Vysokohorský ráz hrebeňa vyniká aj z Lúžňanskej doliny a práve hrebeňom vedie frekventovaná, červeno značená Cesta hrdinov SNP. Na magistrálu sa pripája viacero značených chodníkov z údolných obcí v okolí. Významná križovatka turistických trás je v Hiadeľskom sedle.[2]

Referencie

  1. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-03-16]. Dostupné online.
  2. a b mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-03-17]. Dostupné online.

Pozri aj

Iné projekty