Vitoša (prírodný park)
| Prírodný park Vitoša (Природен парк Витоша) | |
| prírodný park | |
 Masív Vitoše - pohľad z pohoria Plana
| |
| Štát |  Bulharsko
|
|---|---|
| Región | Sofia, Sofijská oblasť, Pernik |
| Pohorie | Vitoša |
| Súradnice | 42°33′49″S 23°16′42″V / 42,563667°S 23,278361°V |
| Rozloha | 270,79 km² (27 079 ha) |
  | |
| Wikimedia Commons: Vitosha Nature Park | |
| Webová stránka: https://park-vitosha.org/ | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Prírodný park Vitoša (bulh. Природен парк Витоша – Priroden park Vitoša) je chránené územie so štatútom prírodného parku v západnom Bulharsku v rovnomennom pohorí južne od Sofie.[1][2][3][4][5][6][7][8]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Prírodný park sa nachádza južne od hlavného mesta Sofia a leží celkovo na území troch bulharských oblastí – oblasti Sofia, Sofijskej oblasti a Pernickej oblasti.[8]
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Začiatkom 30. rokov 20. storočia sa začali objavovať prvé myšlienky na vytváranie chránených teritórií na území Bulharska. Stáli za nimi predovšetkým najvyšší predstavitelia vedeckých kruhov. K iniciatíve sa aktívne pripojili predovšetkým vtedajšie botanické, prírodno-náučné, geologické a speleologické združenie, združenie Lesníckej akadémie, Bulharský turistický zväz, rybársky zväz a poľovnícka organizácia, ako aj vtedajšie Ministerstvo poľnohospodárstva a štátnych majetkov, ktoré spolu založili Zväz na ochranu natívnej prírody. V roku 1931 tento zväz ustanovil komisiu, ktorá dostala za úlohu pripraviť zoznam rastlinných druhov a plôch, ktoré by mali dostať ochranný štatút. O dva roky neskôr na základe návrhu komisie zväz navrhol prvé územia, ktoré by ochranný štatút mohli dostať, medzi nimi aj časť pohoria Vitoša.[6] Vitoša bola následne v roku 1934[2][1][5] vyhlásená ako národný park[2][5] na ploche 6410 hektárov.[5][8] V tej dobe tak boli chránené len najvyššie časti pohoria.[8] Išlo o prvý národný park nielen v Bulharsku, ale aj na území celého Balkánskeho poloostrova.[2][5] V priebehu roku 1935 vznikla aj prvá špecializovaná administratíva, ktorá sa tomuto parku venovala. O rok neskôr bol štatút parku zmenený a Vitoša sa stala z národného parku, tzv. ľudovým parkom.[6] V roku 1952 bolo územie ochrany zväčšené na 22 725,8 hektára.[8][6] Neskôr v roku 1954[6] sa rozloha parku zredukovala z dôvodu prípravy lesohospodárskeho projektu na 15 807,3 hektára, v roku 1981 však bola opäť zväčšená a to na 26 547 hektárov. K ďalšiemu zväčšeniu rozlohy došlo 8. februára 1991 a to na 26 606 hektárov.[8] V roku 2000 došlo opätovne ku rekategorizácii a Vitoša bola zaradená do kategórie prírodných parkov.[2][6] K ďalšiemu zväčšeniu rozlohy došlo v roku 2004 a plocha ochrany sa tak zvýšila na 27 079,114 hektára.[8][6] V hraniciach prírodného parku sa tak od tohto roku nachádza takmer celé územie pohoria Vitoša.[2]
Flóra
[upraviť | upraviť zdroj]Na území prírodného parku Vitoša bolo opísaných celkovo 1489 druhov vyšších rastlín, z toho 25 bulharských endemitov, 31 balkánskych endemitov, pričom 47 druhov je zapísaných v Červenej knihe Bulharska. Ďalej sa tu vyskytuje okolo 500 druhov húb, 500 druhov rias, 300 druhov machov a 200 druhov lišajníkov.[3][4]
Dreviny
[upraviť | upraviť zdroj]Lesný porast na území prírodného parku Vitoša je tvorený zoskupeniami rôznych druhov drevin a to predovšetkým dubu žltkastého (Quercus dalechampii), hrabu obyčajného (Carpinus betulus), buku lesného (Fagus sylvatica), brezy previsnutej (Betula pendula), smreku obyčajného (Picea abies), borovice lesnej (Pinus sylvestris) a borovice čiernej (Pinus nigra). Okrem nich sa na území parku nachádzajú aj niektoré reliktné skupiny drevitých porastov a to napríklad endemickej borovice balkánskej (Pinus peuce), tisu obyčajného (Taxus baccata), alebo vŕby laponskej (Salix lapponum).[4]
Byliny
[upraviť | upraviť zdroj]Zo vzácnych druhov rastlín zapísaných v Červenej knihe Bulharska sa na teritóriu Vitoše nachádzajú predovšetkým žltohlav európsky (Trollius europaeus), orlíček zlatý (Aquilegia aurea), veternica narcisokvetá (Anemone narcissiflora), poniklec lúčny (Pulsatilla pratensis), Lilium jankae. Ďalej sa vyskytuje až desať druhov horcov z ktorých sú chránené dva druhy a to horec bodkovaný (Gentiana punctata) a horec žltý (Gentiana lutea). Ďalej sa na území parku vyskytuje pomerne veľký počet druhov z čeľade vstavačovité (Orchidaceae) z ktorých je časť zapísaná na zozname Dohovoru o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín, medzi nimi napríklad vstavač purpurový (Orchis purpurea), vstavač bledý (Orchis pallens), alebo Sternbergia colchiciflora. Z mäsozravých chránených rastlín sa vyskytujú rosička okrúhlolistá (Drosera rotundifolia) a tučnica obyčajná (Pinguicula vulgaris). Z bulharských endemitov sú na území Vitoše najrozšírenejšie Jasione bulgarica, Minuartia bulgarica a Luzula deflexa.[4]
Botanicky je veľmi zaujímavý tzv. „Bosneškija varovikov karstov rajon“ (bulh. Боснешкия варовиков карстов район, doslova Bosnešský vápencový krasový rajón) v južnej časti Vitoše, kde sa nachádzajú kalcifilné porasty typické pre vápencové pohoria západného Bulharska. Ide predovšetkým o stepné a endemické druhy ako napríklad Bromus moesiacus, yzop lekársky (Hyssopus officinalis), Allium cupani, Tragopogon balcanicus, klasovec limonkolistý (Asyneuma limonifolium), Asphodeline taurica, Hyacinthella leucophaea, Pimpinella tragium lithophila, alebo Onosma visianii.[3]
Fauna
[upraviť | upraviť zdroj]Zo živočíchov na území Vitoše žije približne 800 druhov motýľov, 40 druhov mravcov, 10 druhov obojživeľníkov, 14 druhov plazov, 114 druhov hniezdiacich vtákov, ako aj približne 50 druhov cicavcov.[3][4]
Cicavce
[upraviť | upraviť zdroj]Najcharakteristickejšími cicavcami sú pre prírodný park Vitoša jeleň lesný (Cervus elaphus), diviak lesný (Sus scrofa), líška hrdzavá (Vulpes vulpes), srnec lesný (Capreolus capreolus), jazvec lesný (Meles meles), medveď hnedý (Ursus arctos), daniel škvrnitý (Dama dama), mačka divá (Felis silvestris), veverica obyčajná (Sciurus vulgaris), kuna skalná (Martes foina), kuna lesná (Martes martes), zajac poľný (Lepus europaeus), jež tmavý (Erinaceus europaeus), pĺšik lieskový (Muscardinus avellanarius), plch lesný (Dryomys nitedula), alebo lasica myšožravá (Mustela nivalis).
Z celkovo viac ako desiatich druhov netopierov vyskytujúcich sa na území Vitoše sú najčastejší podkovár malý (Rhinolophus hipposideros), podkovár veľký (Rhinolophus ferrumequinum), netopier veľký (Myotis myotis), netopier Blythov (Myotis blythii), netopier pestrý (Vespertilio murinus), ucháč sivý (Plecotus austriacus) a lietavec sťahovavý (Miniopterus schreibersii).[4]
Vtáky
[upraviť | upraviť zdroj]Najtypickejšími zástupcami vtákov na území parku sú napríklad sojka obyčajná (Garrulus glandarius), skaliar pestrý (Monticola saxatilis), drozd kolohrivec (Turdus torquatus), orešnica perlavá (Nucifraga caryocatactes), ďateľ veľký (Picoides major), tesár čierny (Dryocopus martius), sýkorka uhliarka (Parus ater), krivonos smrekový (Loxia curvirostra), drozd čierny (Turdus merula), jariabok hôrny (Tetrastes bonasia), sokol myšiar (Falco tinnunculus), myšiak hôrny (Buteo buteo), myšiak hrdzavý (Buteo rufinus), jastrab veľký (Accipiter gentilis), sova obyčajná (Strix aluco), myšiarka ušatá (Asio otus), kuvik obyčajný (Athene noctua), alebo pôtik kapcavý (Aegolius funereus).[4]
Chránené podcelky
[upraviť | upraviť zdroj]V hraniciach prírodného parku sa nachádzajú dve rezervácie (Torfeno branište a Bistriško branište),[2] ako aj prírodná pamiatka ako jaskyňa Duchlata, ktorá je najdlhšou jaskyňou na území Bulharska.[3][4][2]
Ochrana a predmet ochrany
[upraviť | upraviť zdroj]Kategória: prírodný park[7]
Rozloha: 27 079,11 hektára[7]
Predmetom je ochrana celého horského masívu pohoria Vitoša,[7][5][6] predovšetkým skalných masívov a stien, jaskyní, kamenných riek, vysokohorských lúk, lesov ako aj zachovanie bohatej biodiverzity na území prírodného parku.[2][5][6]
Turizmus
[upraviť | upraviť zdroj]Prírodný park má veľký rekreačný význam pre hlavné mesto Sofia.[1] Ročne park navštívi okolo 1 000 000 návštevníkov.[3][4] Na území Vitoše bolo vybudovaných viac ako 290 kilometrov turistických ciest. V hraniciach prírodného parku sa tiež nachádza 24 horských chát, 14 útulní, 30 areálov pre odpočinok, 4 hotely, 6 reštaurácií, niekoľko lyžiarskych zjazdoviek a niekoľko lanoviek. Zriadené je aj informačné centrum prírodného parku.[4]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
mapa pohoria Vitoša s vyznačenými hranicami prírodného parku a rezervácií -
kamenné rieky vo vrcholových partiách Vitoše -
Černi vrăch – pohľad z vrcholu -
v doline Železnickej rieky -
vo vrcholových častiach pohoria -
vo vrcholových častiach pohoria -
vo vrcholových častiach pohoria -
pohľad na vrch Malăk Rezen, jeden z najvyšších vrchov pohoria -
na vrchole vrchu Černi vrăch, najvyššieho bodu pohoria -
Lilium jankae v pohorí Vitoša -
kuklík šarlátový v pohorí Vitoša -
hlaváčik jarný v pohorí Vitoša -
pakost škvrnitý v pohorí Vitoša
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c KIRADŽIEV, Svetlin. Enciklopedičen geografski rečnik na Bălgarija. Sofia: Iztok-Zapad. 2013. 628 s. ISBN 6191521421. S. 117. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i KADIJSKA, Taňa; BLAŽEVA, Elena; SAVOVA, Mariana. Enciklopedija Sofia. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr "Bălgarska enciklopedija" – Knigoizdatelska kăšta "Trud". 2017. 420 s. ISBN 9549384921. S. 274. (bulharsky)
- ↑ a b c d e f CONEV, Rosen. Zaštiteni teritorii i opazvane na biologičnoto raznoobrazie. Sofia : Universitetsko izdatelstvo „Sv. Kliment Ochridski“. 2020. 360 s. ISBN 9789540749235. S. 234 – 236. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j PAVLOVA, Ekaterina; BEZLOVA, Diľanka. Zaštiteni prirodni teritorii. Sofia : Izdatelska kăšta pri Lesotechničeski universitet. 2003. 208 s. ISBN 9548783835. S. 136 – 139. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g NIKOLOV, Vasil; JORDANOVA, Marina; BOTEVA, Ivanka. Planinite v Bălgarija. Sofia : Izdatelstvo na Bălgarska akademija na naukite "Prof. Marin Drinov". 2018. 434 s. ISBN 9789543229468. S. 170. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i KOVAČKI, Todor; PETRUŠEV, Georgi. Vitoša. Sofia : TANGRA TanNakRa IK. 2009. 256 s. ISBN 9789543780471. S. 41 – 43. (po bulharsky)
- ↑ a b c d eea.government.bg
- ↑ a b c d e f g park-vitosha.org
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vitoša (prírodný park)
