Rajčiak jedlý

Rajčiak jedlý
Rajčiak jedlý (Solanum lycopersicum)
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) Rastliny (Plantae) Podríša (subregnum) Vyššie rastliny (Cormobionta) Oddelenie Krytosemenné (Magnoliophyta) Rad (ordo) Ľuľkovaté (Solanales) Čeľaď (familia) Ľuľkovité (Solanaceae) Rod (genus) Ľuľok (Solanum)
Vedecký názov
Solanum lycopersicum
Synonymá
Lycopersicon esculentum, Solanum esculentum, Lycopersicon lycopersicum
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

Rajčiak jedlý (Solanum lycopersicum; neodborne, terminologické synonymá: rajčiak, rajčina, paradajka) je druh rastliny z čeľade ľuľkovité (Solanaceae), čím je príbuzná s takými rastlinami, ako je zemiak, mandragora alebo petúnia. Botanické názvy a synonymá, ktoré sa používali v minulosti sú najmä Lycopersicon esculentum, Solanum esculentum alebo Lycopersicon lycopersicum

Názov tejto rastliny sa vyvíjal a jeho súčasná medzinárodná podoba - tomato - sa zaužíval až v 19. storočí. Medzinárodný názov pochádza z jazyku Aztékov, kde sa táto rastlina nazývala xitomatl. Botanické názvy a synonymá, ktoré sa používali v minulosti sú najmä Lycopersicon esculentum, Solanum esculentum alebo Lycopersicon lycopersicum.

Opis

Rastlina a listy
Rastliny rajčiaka jedlého sú jednoročné, dvojročné a v zriedkavých prípadoch i trvalé rastliny, ktoré najskôr vyrastajú rovno zo zeme, v neskoršom štádiu vývoja však majú sklon k plazivosti. Jednotlivé stonky tejto rastliny môžu dosahovať dĺžku až 4 m. Blízko miesta vyrastania majú stonky priemer 10 až 14 mm, sú zelené, majú jemné ochlpenie a smerom ku koncom majú väčšinou akoby plstenú pokrývku. Ochlpenie sa skladá z jemných trichómov, ktoré môžu mať dĺžku až 0,5 mm.

Sympodiálne jednotky majú väčšinou tri listy, internódie sú dlhé 1 až 6 cm, príležitostne aj dlhšie. Listy bývajú usporiadané nepárne a prerušovane. Môžu dorastať až do dĺžky 10 až 35 cm a ich šírka je 7 až 10 cm. Stopka listu má dĺžku 1,2 až 6 cm, príležitostne môže byť aj dlhšia.

Listy hlavnej rastliny vytvárajú dohromady tri až štyri páry (niekedy ich môže byť aj päť). Majú eliptický tvar, ich základňa je šikmá. Okraje listov bývajú najmä v blízkosti miesta ich vyrastania ozubené alebo vrúbkované. Vrúbky sú však len veľmi jemné, hrubšie vrúbkovanie sa vyskytuje iba zriedkavo. Konce listov sú zašpicatené. Bočné lístky rajčiaka jedlého bývajú dlhé 2 až 4,5 cm a široké 0,8 až 2,5 cm. Rastú na stopkách, dlhých 0,3 až 2 cm.

Medzi hlavnými listami rajčiaka jedlého vyrastá 6 až 10 ďalších listov. Tie sú dlhé 0,1 až 0,8 cm a široké 0,1 až 0,6 cm.

Kvetenstvo a kvety
Kvetenstvo je dlhé až 10 cm; pozostáva z 10 až 15 kvetov, ktoré sú väčšinou nerozdelené. V zriedkavých prípadoch sa môžu kvety deliť do dvoch vetiev. Stonka kvetov je kratšia ako 3 cm a podobne ako klasické stonky tejto rastliny, je ochlpená. Vonkajšia časť stonky býva oddelená.

Kvet rajčiaka jedlého

Puky sú dlhé 0,5 až 0,8 cm a široké 0,2 až 0,3 cm. Majú kónický tvar a pred rozkvitnutím spolovice vyčnievajú z kalichových lístkov. Kalichy sú v čase kvitnutia veľmi jemné a na ich konci sa nachádzajú kalichové lístky, dlhé až 0,5 cm. Tieto lístky sú vytvarované lineárne. Smerom dopredu sú zašpicatené a bývajú pokryté dlhými a krátkymi, jednoduchými, jednoradovými trichómami. Svetložlté, päťcípe kvety majú priemer 1 až 2 cm, častokrát sa skladajú z viacerých vrstiev. Niektoré druhy rajčiaka jedlého môžu mať aj viaccípe kvety. Stonky koruny sú dlhé 0,2 až 0,4 cm.

Tyčinky kvetov sú prirastené k stredu kvetu a majú dĺžku 0,6 až 0,8 cm a šírku 0,2 až 0,3 cm. Majú úzky, kónický tvar a sú rovné. Peľnice rajčiaka jedlého sú dlhé 0,4 až 0,5 cm a na konci majú sterilný prívesok, ktorý je dlhý 0,2 až 0,3 cm a nikdy netvorí viac ako polovicu celkovej dĺžky peľnice. Semenníky v kvetoch sú kónické a jemne ochlpené. Čnelka je dlhá až 0,6 cm a má priemer menší ako 0,5 mm. Väčšinou nevyčnieva nad tyčinky. Blizna má na konci hlavičku a je zelenej farby.

Plody a semená
Plody merajú väčšinou priemer 1,5 až 2 cm. Pri kultivovaných rastlinách môžu byť veľké až 10 cm. Väčšinou sú guľaté a rozdelené na dve komory. Tvar a počet komôr sa však môže líšiť v závislosti od odrody rajčiaka. Po dozretí sú plody červenej farby, môžu však byť aj žlté alebo tmavo-oranžové. Spočiatku majú taktiež mierne ochlpenie, po dozretí však chĺpky opadnú. Stonky plodov sa pri dozrievaní plodov predĺžia až na 1-3 cm, pri odrodách s väčšími plodmi častokrát i zhrubnú. Plody rastú buď pozdĺž rastliny, alebo sa mierne odchyľujú od rastliny. Kalich sa na plode vždy zväčší a kalichové lístky vyrastú do dĺžky 0,8 až 1 cm. Lístky sa častokrát skrúcajú smerom dozadu.

Plody obsahujú veľký počet semien. Tie sú dlhé 2,5-3,3 mm a široké 1,5 až 2,3 mm. Hrúbka dosahuje maximálne 0,8 mm. Sú usporiadané do elipsy. Na jednej strane sa semienka rozširujú, na opačnej strane sú zašpicatené.

Pôvod

Rajčiak jedlý pochádza zo Strednej Ameriky a Južnej Ameriky, pričom divorastúce formy rajčiaka sa vyskytujú od severu Čile po Venezuelu. Najväčšia rozmanitosť kultúrnych foriem sa nachádza v Strednej Amerike. Tam ich kultivovali Aztékovia a Mayovia, približne od roku 200 pred naším letopočtom. Semená rajčiaka sa našli pri vykopávkach južne od Mexiko City, v jaskyniach v údolí Tehuacán.

Rajčiak doviezol do Európy v roku 1498 Krištof Kolumbus, konkrétne to bolo do Španielska a Portugalska. Práve na základe toho, že bol do Európy dovezený, sa Rajčiak jedlý považuje za Neofyt.

Počiatočné opisy rastliny pochádzajú z prvej polovice 16. storočia, predovšetkým z Talianska. V roku 1544 popísal Pietro Andrea Matthioli túto rastlinu najskôr ako Pomi d'Oro (zlaté jablko) a v roku 1554 zaviedol latinský názov Mala aurea. Ostatné prvé opisy a nákresy rastliny pochádzajú od Georga Oelingera - (1553), Leona Hart Foxa - (1561) a Conrada Gesnera - (1561). Pretože v tejto dobe ešte nebol zaužívaný žiaden jednotný systém vedeckého pomenovávania rastlín, vyskytuje sa rajčiak vo vtedajšej literatúre aj pod mnohými inými názvami. Bol to napríklad názov mala peruviana, Pomi del Peru (peruánske jablko), Poma aurea, Pomme d'amour, pomum Amoris (jablko lásky), alebo zložené názvy ako Poma Amoris Fructo luteo alebo Poma Amoris Fructo rubro.

Už na začiatku roka sa v botanike zaviedlo pripojenie tejto rastliny k rodu Solanum, častokrát sa teda začal vyskytovať názov Solanum pomiferum. V roku 1694 použil Joseph Pitton de Tournefort prvýkrát názov Lycopersicon. Carl von Linné vo svojej práci Species plantarum opäť zaradil Rajčiak jedlý k rodu Solanum and opísal kultivovaný rajčiak názvom Solanum lycopersicum. Divorastúci rajčiak dostal názov Solanum peruvianum.

V 17. a 18. storočí bol rajčiak považovaný najmä za okrasnú rastlinu, je známych len niekoľko prípadov využitia tejto rastliny v medicíne. Anglický preklad knihy The Complete Herbal však uvádza, že v roku 1719 sa Rajčiak jedlý používal najmä v Taliansku. Koncom 18. storočia sa rajčiaky začínajú používať v bežnej kuchyni.Online

Okolo roku 1900 sa rajčiak rozšíril už aj do Nemecka a používal sa prevažne v južnej časti Nemecka na prípravu štiav, polievok a rôznych šalátov. Pestovaný v záhradach a v skleníkoch

Iné projekty

Commons

Wikidruhy

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rajčiak jedlý
• Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Rajčiak jedlý

Galéria

• 
  plody
• 
  rastliny
• 
  kvety
• 
  Rozkrájaná paradajka na priamu konzumáciu alebo ako príloha k jedlu
• 
  Paradajková polievka
• 
  Paradajkový džús
• 
  Makrely v paradajkovej omáčke
• 
  Rôzne druhy paradajok

Zdroje informácií

Hlavné zdroje

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Tomate na nemeckej Wikipédii.
• Iris E. Peralta, Sandra Knapp & David M. Spooner: Solanum lycopersicum. In: Solanaceae Source, 9. August 2008

Ďalšia literatúra

• John Paul Jones: Compendium of Tomato Diseases. American Phytopathological Society, 1991. ISBN 978-0-89054-120-3
• G. Marinetti: Guide pratique pour la culture de la tomate en hor sol, 1992, S. 1-28
• C. Wonneberge et al.: Gemüsebau Verlag Eugen Ulmer, Stuttgart, 2004. ISBN 3-8001-3985-5