České aerolinie

České aerolinie

IATA OK ICAO CSA Volací znak CSA-LINES
Založená	6. októbra 1923
Hlavné letiská	Letisko Václava Havla Praha
Vernostný program	OK Plus
Salónik	Crystal Lounge
Aliancia	SkyTeam
Veľkosť flotily	31 (+ 6 objednaných)
Destinácie	63
Slogan	V oblacích jako doma
Sídlo	Letisko Václava Havla Praha Ruzyně, Praha, Česko
Vedenie	Miroslav Dvořák (CEO)
Webová stránka	www.czechairlines.com
Letecký portál

České aerolinie (skr. ČSA; staršie Československé aerolinie/Československé aerolínie, skr. ČSA; ešte staršie Československé státní aerolinie/Československé štátne aerolínie (uvádzané aj ako Československá státní aerolinie/Československá štátna aerolinia) sú český (predtým česko-slovenský) národný letecký dopravca, ktorý má svoju základňu na letisku Václava Havla Praha. Prevádzkuje pravidelné linky do mnohých európskych miest a destinácií v západnej Ázii.

ČSA prepravili za rok 2009 okolo 4,7 milióna cestujúcich. Majú vernostný program pre často lietajúcich cestujúcich, nazývaný „OK Plus Frequent Flyer Programme“. Je členom aliancie leteckých spoločností SkyTeam.

História

Aero A-14 Brandenburg Československých štátnych aerolinií s imatrikulačnou značkou L-BARG

Aero A-10

Aero A-23 Československých štátnych aerolinií

Farman Goliáš v službách Československých štátnych aerolinií, 1929

Letový poriadok Československých štátnych aerolinií platný od 21. 05. 1929 do 31. 08. 1929

Iľjušin Il-12B (OK-DBN) na letisku Paríž-Orly, 1957

Tupolev Tu-104A (OK-LDA) ČSA na letisku v Bruseli, 1958

Tupolev Tu-104A (OK-NDD) ČSA na letisku Leipzig/Halle, 1967

Zrekonštruovaný Tupolev Tu-104A (OK-LDA) v kbelskom múzeu na letisku Praha-Kbely

Iľjušin Il-18B (OK-NAB), ktorý 28. júla 1976 havaroval na Zlatých pieskoch v Bratislave

Iľjušin Il-62 (OK-DBE) Československých aerolnií na letisku Linate v Miláne, 1975

Iľjušin Il-62 (OK-DBF), ktorý 20. augusta 1975 havaroval počas priblíženia na letisko v Damasku

Tupolev Tu-134A (OK-EFK) Československých aerolinií na letisku v Pise, máj 1975

Boeing 737-500 (OK-XGA) je úplne prvým Boeingom 737-500 vo flotile ČSA. ČSA bol dodaný 3. júla 1992

ATR 42-500 (OK-JFL) vo farbách aliancie SkyTeam

• 1923 – 6. októbra boli česko-slovenskou vládou založené Československé štátne aerolínie/Československá štátna aerolinia.
  – 29. októbra sa uskutočnil prvý let z Prahy do Bratislavy lietadlom Aero A-14 s imatrikulačnou značkou L-BARC. Lietadlo pilotoval šéfpilot ČSA Karel Brabenec a prvým cestujúcim sa stal redaktor Lidových novin Václav König. V protismere odštartovalo lietadlo Aero A-14 (L-BARI) na trase z Bratislavy do Prahy. Let bol dlhý 320 km a trval približne 3 hodiny.

• 1924 – linka Praha – Bratislava bola predĺžená do Košíc česko-slovenskými lietadlami Aero A-10, ktoré s tromi cestujúcimi dosahovalo cestovnú rýchlosť 120 km/h.

• 1928 – v službách ČSA sa objavili lietadlá Farman Goliáš a Aero A-23.

• 1929 – ČSA predĺžili košickú linku do Užhorodu.
  – stali sa členom Medzinárodného združenia leteckých prepravcov (IATA).

• 1930 – vstúpili do medzinárodnej leteckej dopravy, keď 1. júla otvorili prvú linku smerujúcu do zahraničia (do Záhrebu). Linka do Záhrebu bola v nasledujúcich rokoch predĺžená do Sušaku (dnes Rijeka) a Dubrovníka. Juhoslovanský úsek Jadranského expresu ČSA obsluhovalo obojživelné lietadlo Saro Cloud.
  – ČSA nasadili do prevádzky lietadlá Aero A-35, Aero A-38, Fokker/Avia F-VIIb-3m, Ford 5-AT-C Trimotor, ktorý 22. augusta havaroval neďaleko Jihlavy.

• 1931 – zaradili do prevádzky lietadlo Caproni Ca.97.

• 1933 – 11. septembra bola otvorená pravidelná linka Praha – Bukurešť.

• 1935 – ČSA zaradili do prevádzky lietadlá Airspeed Envoy a Fokker/Avia F-IXD.
  – nové vnútroštátne linky ČSA spájali Prahu s Hradcom Králové, Piešťany s Bratislavou a Viedňou a priamo Prahu s Užhorodom.

• 1936 – 2. septembra spojili ČSA Prahu s Moskvou.
  – lietadlový park ČSA sa rozšíril o lietadlá Savoya Marchetti.

• 1937 – 7. apríla sa základňa ČSA presunula z kbelského letiska na novo otvorené letisko Praha-Ruzyně, ktorého stavba bola ocenená zlatou medailou na Medzinárodnej výstave umenia a techniky v Paríži.
  – ČSA otvorili ďalšie medzinárodné linky Praha – Brusel a Praha – Bratislava – Klagenfurt – Terst – Benátky.
  – na palubách lietadiel ČSA sa objavili prvé letušky.

• 1938 – ČSA otvorili linku do Paríža, Ríma a Budapešti.
  – Po obsadení Čiech a Moravy nemeckými vojskami bola prevádzka civilnej leteckej dopravy zastavená. Lietadlový park ČSA prevzala nemecká letecká spoločnosť Lufthansa.

• 1939 – 15. marca v dôsledku okúpacie Česko-Slovenska ČSA zanikli.

• 1945 – 14. septembra začali ČSA opäť lietať ako jediný letecký dopravca Česko-Slovenska.

• 1946 – ČSA zakúpili z vojnových prebytkov americkej armády lietadlá Douglas DC-3, ktoré v továrni Avia postupne rekonštruovali na civilnú dopravnú verziu pre 21 cestujúcich.
  – obnovili všetky vnútroštátne linky do Brna, Bratislavy, Sliača a Košíc a postupne otvárali medzinárodné linky do Zürichu, Paríža, Amsterdamu, Štokholmu, Bruselu, Londýna, Belehradu, Kodane, Bukurešti a Osla.
  – vnútroštátna letecká sieť sa rozšírila o Žilinu, Trenčín a Prešov menšími lietadlami typu Siebel a Norseman.

• 1947 – po prvýkrát vstúpili do medzikontinentálnej leteckej dopravy na linkách do Káhiry a Ankary.

• 1948 – linky ČSA sa rozširujú o Sofiu, Budapešť, Berlín, Göteborg, Helsinki, Nice a Bejrút.

• 1949 – do prevádzky nasadili prvé lietadlá sovietskej výroby typu Iľjušin Il-12 a Lisunov Li-2.

• 1957 – uviedli do prevádzky licenčne vyrábanú Aviu Av-14.
  – vstúpili do prúdovej éry, keď 2. novembra pristálo na letisku v Prahe prvé prúdové dopravné lietadlo pre ČSA Tupolev Tu-104A s imatrikulačnou značkou OK-LDA. Lietadlom typu Tu-104A otvorili ČSA dňa 9. decembra 1957 linku Praha – Moskva.

• 1960 – v januári boli do prevádzky ČSA nasadené prvé dve lietadlá Iľjušin Il-18 verzie Il-18B (OK-NAA, OK-NAB) s kapacitou 84 miest.
  – v máji roku 1960 boli nasadené do prevádzky prvé dve lietadlá typu Il-18V (OK-OAC, OK-OAD) s kapacitou 90 alebo až 110 miest. V nasledujúcich dvoch rokoch boli dodané ešte štyri ďalšie Iľjušiny Il-18V (OK-PAE, OK-PAF, OK-PAG a OK-PAH).
  – 14. augusta pri zahájovacom lete do Jakarty po prvýkrát prekročili rovník.

• 1962 – 13. februára ČSA otvorili prvú transatlantickú linku na trase Praha – Havana, na ktorej lietalo štvormotorové turbovrtuľové lietadlo Bristol Britannia 318 (OK-MBA) prenajaté od kubánskej leteckej spoločnosti Cubana.

• 1964 – v novembri boli nasadené do prevádzky ČSA prvé dve lietadlá typu Tupolev Tu-124V, ktoré slúžili až do decembra roku 1972.

• 1967 – lietadlový park ČSA bol rozšírený o dve lietadlá diaľkovej verzie Il-18D (OK-WAI, OK-WAJ) s kapacitou 65 miest (pri diaľkových letoch) alebo až 120 miest (na krátkych trasách).

• 1969 – po predchádzajúcich skúšobných letoch boli do prevádzky zaradené prvé dve lietadlá Iľjušin Il-62 (OK-YBA, OK-YBB), ktoré umožnili rozšíriť lety na Blízky, Stredný a Ďaleký východ, do západnej Afriky, Kanady, USA a na Kubu.

• 1970 – ČSA otvorili dve transatlantické linky; Praha – Montreal – New York a Bratislava – Praha – Amsterdam – New York.

• 1971 – v novembri bolo do prevádzky nasadené prvé lietadlo typu Tupolev Tu-134A (OK-AFA) s kapacitou 76 miest. Lietadlá Tu-134A ČSA lietali na európskych tratiach a na linkách do severnej Afriky. ČSA prevádzkovali celkom až 14 lietadiel Tu-134A. Posledné tri lietadlá ČSA typu Tu-134A (OK-HFL, OK-HFM, OK-IFN) boli vyradené až v roku 1997.

• 1974 – bolo do prevádzky nasadených prvých päť lietadiel typu Jakovlev Jak-40. Lietadlá Jak-40 nahradili vo vnútroštátnej preprave cestujúcich lietadlá Avia Av-14. V období medzi rokmi 1974 až 1978 bolo dodaných 17 kusov lietadiel Jak-40.

• 1976 – 1. júna prebrali ČSA od bratislavského Slov Airu tzv. malú dopravu, vrátane lietadiel Let L-410A Turbolet, posádok a siete liniek.

• 1977 – ČSA vyradili posledné lietadlá typu Avia Av-14.

• 1979 – v máji bol do prevádzky zaradený prvý Iľjušin Il-62M (OK-JBI), používaný na zaoceánske lety.

• 1980 – ČSA otvorili linku Praha – Hanoj.

• 1986 – v dôsledku prudkého nárastu cien ropy bolo vyradených až 9 lietadiel typu Jak-40, hlavne kvôli vysokej spotrebe paliva.

• 1988 – boli do prevádzky nasadené lietadlá Tupolev Tu-154M.
  – bola otvorená linka do Bangkoku.

• 1990 – v letnej sezóne otvorili ČSA linku Praha – Havana – Mexiko City a Praha – Hamburg.

• 1991 – začiatkom roku zaradili ČSA do lietadlového parku prvé lietadlo západoeurópskej výroby Airbus A310-300.
  – bola otvorená linka z Prahy do Tel Avivu a Istanbulu.

• 1992 – na jar pribudli do flotily ČSA štyri turbovrtuľové lietadlá ATR 72-202.
  – v lete bolo do prevádzky ČSA zavedených prvých päť lietadiel typu Boeing 737-500.
  – rozšírili leteckú sieť o Chicago, Toronto, Manchester, Düsseldorf, Viedeň, Ľvov, Rigu a Bahrajn.
  – v auguste boli ČSA transformované na akciovú spoločnosť so základným kapitálom 2,7 miliardy korún.

• 1994 – v októbri boli do prevádzky nasadené prvé dve lietadlá typu ATR 42-320 (OK-TFE, OK-TFF).

• 1995 – pribudli do flotily ČSA prvé dve lietadlá typu Boeing 737-400.
  – boli otvorené linky z Prahy do Hannoveru a Stuttgartu.

• 1996 – v marci boli do prevádzky ČSA nasadené dve modernejšie lietadlá verzie ATR 42-420.
  – začali spolupracovať s americkou leteckou spoločnosťou Continental Airlines.

• 1997 – boli dodané do prevádzky ďalšie tri lietadlá typu Boeing 737-500 a zároveň boli vyradené posledné tri lietadlá Tu-134A (OK-HFL, OK-HFM, OK-IFN) a lietadlá Tu-154M boli vyradené z prevádzky na pravidelných linkách ČSA. Lietadlá Tu-154M lietali už len na nepravidelných alebo charterových linkách ČSA do roku 2000.

• 1998 – oslávili 75. výročie založenia spoločnosti.
  – boli otvorené linky do Osla, Nice a Bologne.

• 1999 – otvorili nové linky do Dublinu a Göteborgu.

• 2000 – ČSA zahájili priamy predaj leteniek prostredníctvom internetu.
  – bola obnovená linka z Prahy do Brna a Ostravy.
  – bola ukončená prevádzka lietadiel sovietskej výroby v nepravidelnej preprave cestujúcich.

• 2001 – 25. marca vstúpili do aliancie SkyTeam.

• 2002 – v letnom období otvorili linky do Benátok a Kolína/Bonnu.

• 2003 – v priebehu roka otvorili linky do estonského Tallinnu, do škótskeho Edinburghu, írskeho Corku a slovenského Sliača.

• 2005 – boli do prevádzky ČSA zaradené prvé dve lietadlá Airbus A320-200 na pravidelnú dopravu a dve lietadlá Airbus A321-200 na charterovú dopravu.

• 2006 – ČSA prepravili po prvýkrát v histórii rekordných 5,5 miliónov cestujúcich.

• 2007 – na jar ČSA obdržali prvé dve úplne nové lietadlá typu Airbus A319-100.
  – zaviedli novinku – Internetové odbavenie (Internet check-in).
  – v decembri si pripomenuli 50. výročie nasadenia prvého prúdového dopravného lietadla Tu-104A na pravidelné linky.

• 2008 – v priebehu roka obdržali ČSA postupne štyri úplne nové lietadlá Airbus A319-100.
  – v októbri si pripomenuli 85. výročie od svojho založenia.

• 2009 – finančná situácia spoločnosti sa prudko zhoršila, napriek účtovnému zisku 1,1 miliardy korún z predaja nehnuteľností v areáli Juh sa vlastný kapitál prepadol o 1,1 miliardy korún na iba 102 miliónov korún. Bolo vypísané výberové konanie na predaj ČSA, ale vláda po dohode s odbormi od predaja odstúpila.

• 2010 – po takmer 75 rokoch spoločnosť ukončila pravidelné linky do Veľkej Británie a vnútroštátnu linku do Brna, ktorú po nich prevzali CCA, ktoré ju pre ČSA už niekoľko rokov zabezpečovali.

• 2011 – boli vyradené všetky lietadlá typu ATR 72-202.

Pravidelné linky ČSA v roku 1973:
Medzinárodné linky:

• z Prahy: Moskva; Varšava; Kodaň – Helsinki; Kodaň – Štokholm; Berlín; Montreal – New York; Londýn; Havana; Brusel; Frankfurt; Paríž; Ženeva – Marseille – Madrid; Zürich; Rabat – Dakar – Freetown; Alžír; Tunis – Tripolis; Miláno; Rím; Záhreb – Belehrad; Viedeň; Budapešť; Sofia; Bukurešť; Káhira; Istanbul – Damask; Atény – Teherán – Bombaj – Jakarta; Atény – Kuvajt – Bombaj – Kuala Lumpur – Singapur; Nikózia – Bagdad

• z Bratislavy: Moskva; Belehrad – Damask; Sofia; Praha – Amsterdam – New York

Vnútroštátne linky:

• z Prahy: Bratislava; Bratislava – Košice; Brno; Ostrava; Karlovy Vary; Piešťany; Košice; Bratislava – Poprad-Tatry; Sliač; Přerov
• z Bratislavy: Praha; Brno
• z Košíc: Praha; Bratislava – Praha
• z Brna: Praha; Bratislava; Karlovy Vary
• Ostrava – Praha
• Karlovy Vary – Praha
• Karlovy Vary – Brno
• Přerov – Praha
• Sliač – Praha
• Piešťany – Praha
• Poprad-Tatry – Bratislava – Praha

Lietadlá ČSA v rokoch 1957 - 1992

V hlavnom článku nájdete zoznam lietadiel ČSA, ktoré používali od roku 1957 do roku 1992.

Destinácie

Letisko Praha-Ruzyně

Abú Zabí, Alma-Ata, Bejrút, Bukurešť-Otopeni, Charkov, Kyjev-Borispol, Larnaka, Ľvov, Minsk, Moskva-Šeremetievo, Odesa, Rostov nad Donom, Samara, Skopje, Sofia, Petrohrad, Taškent, Tbilisi, Tel Aviv, Jekaterinburg, Jerevan, Záhreb

Amsterdam, Atény, Barcelona, Berlín-Tegel, Bratislava, Brusel, Budapešť, Kodaň, Düsseldorf, Frankfurt, Hamburg, Hannover, Helsinki, Košice, Krakov, Ľubľana, Madrid, Miláno-Malpensa, Oslo-Gardermoen, Ostrava, Paríž-Charles de Gaulle, Poprad-Tatry, Riga, Rím-Fiumicino, Štokholm-Arlanda, Štrasburg, Stuttgart, Tallinn, Vilnius, Varšava, Žilina

Sezónne: Benátky-Marco Polo, Bordeaux, Marseille

Letisko Leoša Janáčka Ostrava

Praha

Letisko Karlovy Vary

Moskva-Šeremetievo, Petrohrad

Letisko Bratislava

Amsterdam, Barcelona, Brusel, Larnaka, Paríž-Charles de Gaulle, Praha, Rím-Fiumicino

Flotila

Flotila Českých aerolinií

Typ	Počet	Objednávky	V prevádzke od roku	Cestujúci			Linky	Poznámky	Obrázok
				B	E	Celkom
Airbus A319-100	9	6	2007	14	114	128	Krátké lety Stredne dlhé lety Diaľkové lety
Airbus A320-200	6	—	2005	8 12	150 144	158 156	Krátke lety Stredne dlhé lety
Airbus A330-300	1	2	2013	24	252	276	Diaľkové lety	Prenajaté od Korean Air
ATR 42-500	4	—	2004	0	46	46	Krátke lety	Prenajaté od Air Contractors
ATR 72-500	3	—		0	66	66	Krátke lety
spolu	23	8						stav z 11. apríla 2014

Ekologické škody

V máji 2009 vláda v demisii schválila príspevok 27,2 milióna korún na odstránenie ekologických škôd, ktoré svojou činnosťou spôsobili České aerolinie na ruzyňskom letisku, kde bola zistená kontaminácia pôdy chlórovanými uhľovodíkmi a ropnými uhľovodíkmi.

Externé odkazy

• Planes.cz - Letadla ČSA
• Planes.cz - Letadlový park ČSA / CSA Complete Fleet
• ČSA oficiálna stránka
• Flotila ČSA
• Vek flotily ČSA

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému České aerolinie

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku České aerolinie na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené). Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Československé státní aerolinie na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).

Letecký portál Český portál