Levice (Slovensko): Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
gggggggggggggggggggggggggggggggggggggggggggggggggggggggggggggggggggggggggggggggggggggggggggggggggggggggggggggggggggggggggggggggggggggggggggggggggggfggggggggggggggggggggggggggggggggggggggggggggggggggggggggggggggggggggggggggggggggggggggggggggggggggggggggggg
Značka: Možný vandalizmus
d Verzia používateľa 62.197.222.72 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Vasiľ
Riadok 47: Riadok 47:
'''Levice''' ({{v jazyku|deu|Lewenz'', skôr tiež'' Lebentz, Levencz}}; {{V jazyku|hun|Léva}}) sú [[mesto (Slovensko)|mesto]] na [[Slovensko|Slovensku]] ležiace v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom kraji]]. Levice sú sídlom najväčšieho [[Okres Levice|okresu]] na Slovensku a zároveň 18. najväčším mestom na Slovensku.
'''Levice''' ({{v jazyku|deu|Lewenz'', skôr tiež'' Lebentz, Levencz}}; {{V jazyku|hun|Léva}}) sú [[mesto (Slovensko)|mesto]] na [[Slovensko|Slovensku]] ležiace v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom kraji]]. Levice sú sídlom najväčšieho [[Okres Levice|okresu]] na Slovensku a zároveň 18. najväčším mestom na Slovensku.


== Polohopis ==
wwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwyyyy&yareastdhvsjdxvihhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjffffffffffffffffffffffffffffffffgfffffffffffffffffffffffffffffffffffffffffggggggggggggggggggggggggggggggggggggggggggggggrhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhyasssssssssssssssssssssssaannnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhheeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeerEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEERTZTWEC,.CGVFGW,CäôS
=== Časti mesta ===
§EôôTRCGMúí,,A AWTHIZáHVKWOuiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiuuzzuuiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiii
* ''Mestské časti'': [[Čankov (Levice) |Čankov]], Géňa, [[Horša]], [[Kalinčiakovo]], Krížny vrch, Ladislavov dvor, [[Malý Kiar]], Nixbrod
* ''Sídliská'': Rybníky I, Rybníky II, Rybníky III, Rybníky V, Vinohrady
* ''Ostatné časti'': Cigánka, Nová osada
* ''Osady'': Čudo, [[Margita-Ilona]], Márklyho majer

=== Ulice a námestia ===
V meste sa nachádzajú nasledovné ulice a námestia:
1. mája, 28. októbra, 29. augusta, A. Dvořáka, A. Kmeťa, A. Sládkoviča, Agátová, B. Němcovej, B. Smetanu, B.S. Timravy, Bátovska cesta, Bernoláková, Brestová, Červenej armády, Čsl. armády, Dopravná, Dostojevského, Družstevnícka, F. Engelsa, F. Hečku, Gaštanová, Hlboká, Holubyho, Hontianska, Hronská, Hurbanova, I. Krasku, J. Bottu, J. Černáka, J. Dózsu, J. Holého, J. Jesenského, J. Kalinčiaka, J. Kollára, J. Švermu, Jarná, Jaorová, Jubilejná, Jurska cesta, Južná, K. Marxa, Kalnícka cesta, Kalvínske námestie, Kasárenská, Kľačianska, Koháryho, Komenského, Konopná, kpt. Jaroša, kpt. Nálepku, Krátka, Ku Bratke, Kuzmányho, Kvetná, Kyjevská, L. Exnára, Ľ. Ivana, Ľ. Podjavorinskej, Ľ. Štúra, Ľanová, Lipová, Ludanská cesta, M. Kukučína, M. R. Štefánika, Mestský majer, Mierová, mjr. Samojlenku, Mládežnícka, Mlynská, Mochovská, Montua, Moyzesova, Mudroňova, Muškátová, Na bašte, Na lúkach, Nábrežná, Nádražny rad, Námestie E.M. Šoltésovej, Námestie hrdinov, Narcisová, Obrancov mieru, Okružná, Orgovánová, P. Jilemníckeho, P.O. Hviezdoslava, Palackého, Palárikova, Partizánov, Perecká, Pionierska, Pivničná, Pod amfiteátrom, Pod Urbanom, Podhradie, Poľná, Požiarnicka, Pradiarska, Pri Podlužianke, Pri tehelni, Priateľstva, Robotnícka, Rozmarínová, Ružová, Rybáreň, S. Chalupku, Saratovská, Severná, Skalný rad, Slobody, SNP, Sokolovská, Súkenícka, Sv. Michala, Š. Majora, Šafárikova, Školská, T. Vansovej, Tabaková, Tatranská, Tekovská, Textilná, Tolstého, Turecký rad, Tyršova, Vajanského, Vinohradnícka, Vojenská, Východná, Vysoká, Z. Nejedlého, Záhradná, Železničná, Pod Kalváriou, Ul. M. Monaca, Tichá ul.,
Nová ul., Pod Kusou horou, Ul. J. Melichera, Svätojánska ul., Muštová ul., Bobuľová ul., Vínna ul., Hlinená ul., Priemyselná ul., Ul. Zeppelina, Ul. E. Sachsa, Švédska ul., Talianska ul., Ul. G. Schoellera
Mestom preteká potok [[Podlužianka]] a kanál [[Perec]] (voda je doňho privedená z Hrona pri hati vo Veľkých Kozmálovciach).

=== Vodné plochy ===
Pri meste sa nachádzajú [[Levické rybníky]].


== Dejiny ==
== Dejiny ==

Verzia z 08:08, 18. marec 2016

 Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality.
Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte.
Levice
mesto
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Nitriansky kraj
Okres Levice
Región Tekov
Nadmorská výška 163 m n. m.
Súradnice 48°12′59″S 18°36′29″V / 48,216389°S 18,608056°V / 48.216389; 18.608056
Rozloha 61 km² (6 100 ha) [1]
Obyvateľstvo 30 823 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 505,3 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1156
Primátor Štefan Mišák[3] (SMER-SD, SNS, SZ)
PSČ 934 01
ŠÚJ 502031
EČV (do r. 2022) LV
Tel. predvoľba +421-36
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta na Slovensku
Map
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Levice
Webová stránka: levice.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Levice (nem. Lewenz, skôr tiež Lebentz, Levencz; maď. Léva) sú mesto na Slovensku ležiace v Nitrianskom kraji. Levice sú sídlom najväčšieho okresu na Slovensku a zároveň 18. najväčším mestom na Slovensku.

Polohopis

Časti mesta

  • Mestské časti: Čankov, Géňa, Horša, Kalinčiakovo, Krížny vrch, Ladislavov dvor, Malý Kiar, Nixbrod
  • Sídliská: Rybníky I, Rybníky II, Rybníky III, Rybníky V, Vinohrady
  • Ostatné časti: Cigánka, Nová osada
  • Osady: Čudo, Margita-Ilona, Márklyho majer

Ulice a námestia

V meste sa nachádzajú nasledovné ulice a námestia: 1. mája, 28. októbra, 29. augusta, A. Dvořáka, A. Kmeťa, A. Sládkoviča, Agátová, B. Němcovej, B. Smetanu, B.S. Timravy, Bátovska cesta, Bernoláková, Brestová, Červenej armády, Čsl. armády, Dopravná, Dostojevského, Družstevnícka, F. Engelsa, F. Hečku, Gaštanová, Hlboká, Holubyho, Hontianska, Hronská, Hurbanova, I. Krasku, J. Bottu, J. Černáka, J. Dózsu, J. Holého, J. Jesenského, J. Kalinčiaka, J. Kollára, J. Švermu, Jarná, Jaorová, Jubilejná, Jurska cesta, Južná, K. Marxa, Kalnícka cesta, Kalvínske námestie, Kasárenská, Kľačianska, Koháryho, Komenského, Konopná, kpt. Jaroša, kpt. Nálepku, Krátka, Ku Bratke, Kuzmányho, Kvetná, Kyjevská, L. Exnára, Ľ. Ivana, Ľ. Podjavorinskej, Ľ. Štúra, Ľanová, Lipová, Ludanská cesta, M. Kukučína, M. R. Štefánika, Mestský majer, Mierová, mjr. Samojlenku, Mládežnícka, Mlynská, Mochovská, Montua, Moyzesova, Mudroňova, Muškátová, Na bašte, Na lúkach, Nábrežná, Nádražny rad, Námestie E.M. Šoltésovej, Námestie hrdinov, Narcisová, Obrancov mieru, Okružná, Orgovánová, P. Jilemníckeho, P.O. Hviezdoslava, Palackého, Palárikova, Partizánov, Perecká, Pionierska, Pivničná, Pod amfiteátrom, Pod Urbanom, Podhradie, Poľná, Požiarnicka, Pradiarska, Pri Podlužianke, Pri tehelni, Priateľstva, Robotnícka, Rozmarínová, Ružová, Rybáreň, S. Chalupku, Saratovská, Severná, Skalný rad, Slobody, SNP, Sokolovská, Súkenícka, Sv. Michala, Š. Majora, Šafárikova, Školská, T. Vansovej, Tabaková, Tatranská, Tekovská, Textilná, Tolstého, Turecký rad, Tyršova, Vajanského, Vinohradnícka, Vojenská, Východná, Vysoká, Z. Nejedlého, Záhradná, Železničná, Pod Kalváriou, Ul. M. Monaca, Tichá ul., Nová ul., Pod Kusou horou, Ul. J. Melichera, Svätojánska ul., Muštová ul., Bobuľová ul., Vínna ul., Hlinená ul., Priemyselná ul., Ul. Zeppelina, Ul. E. Sachsa, Švédska ul., Talianska ul., Ul. G. Schoellera

Mestom preteká potok Podlužianka a kanál Perec (voda je doňho privedená z Hrona pri hati vo Veľkých Kozmálovciach).

Vodné plochy

Pri meste sa nachádzajú Levické rybníky.

Dejiny

 Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť.
Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje.

Prvá písomná zmienka o troch osadách na území dnešných Levíc pochádza z roku 1156 a je zachovaná v odpise z roku 1347. Ostrihomský arcibiskup Martirius vysvätil kostol Sv. Martina v dedine Bratka, ktorý postavil komes Euzidinus a obdaroval ho nehnuteľným aj hnuteľným majetkom. Arcibiskup súčasne pričlenil k tomuto kostolu tri dediny, okrem Bratky aj dediny Levice (villa Leua) a Vitk. Je tu zmienka o osade hostí v Leviciach (villa Leua cum conventu hospitum ibidem commorantium). Hostia – cudzinci boli spravidla remeselníci a obchodníci, ranostredoveké Levice mali tak už v polovici 12. storočia dobré predpoklady rastu na remeselné a trhové stredisko.

Z roku 1300 je druhá listinná zmienka o Leviciach v súvislosti s cestou, ktorá k nim viedla. V roku 1313 v listine kaločskej kapituly sa spomína kastelán Levického hradu Imrich Bečej (Emericus de Beche) aj ako tekovský župan.

Roku 1318 v listine Matúša Čáka sa spomína ako kastelán Levického hradu komes Július z Topoľčianok. Roku 1321 Július z Topoľčianok vydal Levický hrad po smrti Matúša Čáka kráľovi Karolovi Róbertovi.

V roku 1330 po atentáte na Karola Róberta, ktorý spáchal Felicián Zach, bolo celé atentátnikovo príbuzenstvo tvrdo potrestané. Pred Levickým hradom Imrich Bečej sťal Šebe, najstaršiu dcéru Felicána Zacha.

V roku 1332 zoznamy pápežských desiatkov uvádzajú príjem levického farára Šalamúna z kostola Sv. Martina. Je to prvá zmienka o levickej farnosti, ktorá sem bola preložená z Bratky, čo naznačuje, že Levice už boli fakticky, aj keď nie právne, mestečkom.

V roku 1388 kráľ Žigmund daroval Levický hrad a hradné panstvo Ladislavovi zo Šaroviec (Ladislaus de Saro), predkovi rodiny Levických. Prvý raz sa spomína právo vyberať mýto a týždenné trhy v Leviciach, čo je významným prvkom mestskosti. Prvý raz sa spomína dedina Staré Levice (O Leua).

Roku 1395 kráľ Žigmund definitívne udelil Levické hradné panstvo aj s mestečkom Levice Ladislavovi zo Šaroviec. Roku 1396 syn Ladislava zo Šaroviec sa od tohto roku uvádza v listinách ako Peter z Levíc (de Leva).

V roku 1428 prvá zmienka, ktorá uvádza Levice už ako mestečko (castrum Leua vocatum et oppidum similiter Leua vocatum). Ako súčasť hradného panstva podliehali Levice kastelánovi Levického hradu.

V roku 1434 husiti vypálili Levický hrad, pričom sa zničili tam uložené listiny. 28. decembra 1441 kráľ Vladislav I. udelil Ladislavovi Levickému právo raziť na Levickom hrade strieborné mince „na spôsob mesta Budína“. Z roku 1526 je prvá správa o prekvitajúcom vinohradníctve v mestečku Levice i v dedine Staré Levice. Levičania boli významnými dodávateľmi vína pre Banskú Štiavnicu.

V roku 1529 po zrade Žigmunda Levického kráľ Ferdinand I. skonfiškoval levické hradné panstvo a daroval ho svojej manželke Anne Jagelovskej.

Roku 1537 kráľ vrátil levické hradné panstvo Gabrielovi Levickému, ktorý stál na strane Habsburgovcov, a vymenoval ho zároveň za tekovského župana. V roku 1542 po smrti Gabriela Levického sa majiteľom hradu stal Melchior Balaša, ktorý si zobral za manželku vdovu po Gabrielovi, Annu Turzovú.

Roku 1544 sa prvý turecký útok na Levice skončil vypálením mestečka. Hrad, ktorý bránil Melchior Balaša, sa útoku ubránil. Roku 1549, potom ako v roku 1548 uhorský snem prijal prísne opatrenia proti Melchirovi Balašovi, pre jeho lúpežnú činnosť, začalo sa 22. apríla obliehanie Levického hradu cisárskym vojskom pod velením Mikuláša zo Salmu. Po niekoľkých týždňoch posádka hradu, vedená Tomášom Dócim, kapitulovala a časť jej príslušníkov bola pod hradom popravená. Mesto bolo počas bojov vypálené.

V roku 1553 po smrti Jána Levického († 12. september 1553), posledného príslušníka rodu Levických, pripadol hrad s celým panstvom späť kráľovi. Panovník sem dosadil vojenskú posádku, vymenoval hradného kapitána. Levice sa tak stali protitureckou pevnosťou, chrániacou prístup k banským mestám.

V roku 1554 na panovníkov príkaz bol spísaný urbár levického hradného panstva. Mestečko Levice malo podľa neho 55 sedliackych usadlostí a desať rodín želiarov, jeden mlyn a mýtnu stanicu, v Starých Leviciach bolo 16 poddanských usadlostí a 15 rodín želiarov.

Roku 1558 kráľ Ferdinand I. daroval Levický hrad spolu s panstvom Štefanovi Dobóovi, ktorý sa roku 1561 stal kapitánom protitureckej pevnosti Levice a zároveň aj tekovským županom. Roku 1571 František Dobó, od roku 1567 kapitán Levického hradu a od roku 1574 župan Tekovskej stolice, dal na hradnom nádvorí vybudovať Dobóovský kaštieľ a previesť renesančné stavebné úpravy. 1. septembra 1578 turecké vojsko prepadlo a vypálilo tzv. dolné mesto a mnohých obyvateľov zajalo. Ďalší turecký útok proti Leviciam odrazila levická posádka v roku 1587.

Roku 1602 po vymretí rodu Dobóovcov sa stal majiteľom Levického hradu a hradného panstva protestant Sigfried Kolonič. Zomrel zadlžený v roku 1623, preto 15 rokov ležal nepochovaný na Levickom hrade.

Roku 1604 z tohoto roku pochádza prvá známa pečať mestečka Levice.

Roku 1605 na jar bolo mesto vypálené kuruckým veliteľom Františkom Rhédeyim.

Roku 1613 Turci od základu vypálili osadu Staré Levice , ktorá už nikdy nebola obnovená.

Roku 1620 v Leviciach existovalo kalvínske gymnázium. V tomto roku v meste existoval už prvý písomne doložený čižmársky cech, ktorého artikuly boli vydané r. 1629.

Roku 1635 v rámci dobudovania opevnenia Levíc boli vonkajšie hradby spojené s mestskými hradbami do spoločného obranného systému s hradom.

Roku 1636 donačnou listinou Ferdinand III. daroval Levický hrad, hradné panstvo a mesto svojmu synovi Ferdinandovi.

Roku 1640 majiteľom hradu i mesta sa stal rod Csáky. Dedičným hradným kapitánom bol v tom období gróf Ladislav Csáky a po ňom jeho syn Pavol, ktorý zomrel v r. 1680.

Roku 1663 2. novembra obsadili mesto a hrad Turci. V rokoch 1663 - 1664 turecký cestovateľ Evlija Čelebi navštívil Levice a v jeho diele Kniha ciest sa zachoval popis mesta a hradu Levice.

Roku 1664 12. júna cisárska armáda oslobodila mesto a hrad Levice spod tureckej okupácie. 19. júla v bitke pri Leviciach cisárske vojská pod velením generála Louisa Raduita de Souches porazili Turkov. V boji padol Štefan Koháry, hlavný kapitán banských miest a župan Hontianskej stolice.

Roku 1667 v písomných prameňoch sa spomína Cigánska ulica, avšak rómski obyvatelia tu boli už o niekoľko desaťročí skôr, živili sa obchodom s koňmi a kováčstvom.

Roku 1675 v meste bol založený františkánsky kláštor a kostol Sv. Jozefa.

Roku 1690 Levický hrad, mesto a hradné panstvo získal od panovníka knieža Pavol Eszterházy.

Roku 1699 z Levického hradu odišla kráľovská vojenská posádka, čím hrad stratil charakter protitureckej pevnosti.

Roku 1703 17. septembra dobyl mesto kurucký veliteľ Ladislav Očkaj, ktorý tu mal aj svadbu s Ilonou Tisza. 31. októbra dobyli naspäť hrad s mestom cisárski vojaci, mesto vyrabovali a vypálili.

Roku 1705 3. januára sa v Leviciach uskutočnila vojenská poradu Františka II. Rákóciho s jeho kuruckými veliteľmi.

V rokoch 1708 - 1709 kurucký generál Mikuláš Berčéni prepustil Levický hrad cisárskemu vojsku. Pri ústupe z Levíc veliteľ kurucov Ján Bottyán dal zapáliť pracháreň a zdemolovať hrad.

V rokoch 1709 - 1710 v meste a na okolí vypukla morová epidémia, ktorá si vyžiadala veľa ľudských obetí.

Obyvateľstvo

Národnostné zloženie obyvateľstva z roku 2001
Slováci 84,83%
Maďari 12,23%
Česi 1,04%
Rómovia 0,36%
Národnostné zloženie obyvateľstva z roku 2011
Spolu obyvateľov 34 844 (100%)
Slováci 27 050 (77,83%)
Nezistená 4 033 (11,57%)
Maďari 3 202 (9,19%)
Česi 229 (0,66%)
Rómovia 153 (0,44%)
Obyvateľstvo podľa vierovyznania
Rímskokatolíci 58,76%
Evanjelici 7,46%
Gréckokatolíci 0,32%
bez vyznania 22,77%
nezistené 3,4%

Kultúra a zaujímavosti

Zrúcanina levického hradu

Na Slovensku beží každoročne súťaž o najkrajšie mesto Slovenska. V roku 2010 sa Levice umiestnili na 9. mieste.

Mesto od roku 2009 vyhlasuje každoročne súťaž "Tu som doma Tu dovolenkujem", mesto sa snaží zaujať turistov a ale aj miestnych rôznymi podujatiami v regióne.

Hudba

Významné hudobné festivaly, World & Etno Fest (každý rok na prelome júna a júla) a Jazz & Blues Fest (každý rok 2. novembrový víkend). Hudobný cyklus s názvom "Blues.LV" (pravidelné koncerty prevažne z oblasti jazzu, blues a podobných žánrov)

Stavby

  • priemyslený park Géňa

Pamiatky

Pomníky

  • Pomník obetiam druhej svetovej vojny na Námestí hrdinov
  • Socha Milana Rastislava Štefánika - park
  • Pamätná busta Ľudovíta Štúra - na ulici Ľudovíta Štúra
  • Pamätná tabuľa Kalmána Kittenberga - na budove Lesov SR, š.p., OZ Levice /Koháryho ul./

Parky

  • Park M. R. Štefánika
  • Hradný park

Šport

V meste sa nachádza Dom športu, zimný štadión, futbalový štadión, mestská plaváreň a športová hala, tenisové ihriská.

Pravidelné podujatia

  • Levické divadelné dni - prehliadka ochotníckych divadelných súborov
  • Levické hradné slávnosti
  • Levické poľovnícke dni
  • World & Etno Fest LEVICE
  • Jazz & Blues Fest LEVICE
  • Levický jarmok v októbri
  • Levický netradičný jarmok /pivný/ v máji
  • Margiťák - v areáli kúpaliska Margita-Ilona
  • Rybací piknik
  • Vzdušná fotografia
    Vzdušná fotografia
  • Levické hradné slávnosti 2009
    Levické hradné slávnosti 2009

Hospodárstvo a infraštruktúra

Školstvo

Základné školy

  • základná škola A. Kmeťa, M. R. Štefanika
  • základná škola, Ulica sv. Michala 42, Levice alebo 2. Základná škola v Leviciach[4]
    • založená výnosom Povereníctva školstva a osvety zo dňa 27. júla 1948 s úradným názvom II. Stredná škola, neskôr reorganizovaná a premenovaná na II. osemročnú strednú školu; v školskom roku 1960/61 získava škola názov ZDŠ a 1. apríla 2002 získava právnu subjektivitu
    • zameranie na výučbu cudzích jazykov, prírodovedných predmetov, športovú prípravu so zameraním na futbal a basketbal, environmentálnu výchovu a tvorivú dramatiku
  • základná škola Ul. pri Podlužianke 6
  • základná škola Ul. Saratovská 43
  • základná škola Ul. Saratovská 85
  • základná škola Ul. Školská 14, sídlisko Vinohrady
    • založená 1. septembra 1998 (16 tried a 414 žiakov), od septembra 2000 s pobočkou Tekovskej knižnice
    • modernizovaná a rozšírená v októbri 2002 o telocvičňu a jedáleň s kuchyňou, v septembri 2005 o pavilón s odbornými učebňami
    • 368 žiakov, 28 učiteľov (2008/09)
    • úspešné účinkovanie v okresných kolách školských olympiád (anglický jazyk, chémia, matematika, dejepis, fyzika)
    • športové aktivity (gymnastika, hod kriketovou loptičkou)
  • Základná škola s vyučovacím jazykom maďarským Gyulu Juhásza
  • Katolícka spojená škola sv. Vincenta de Paul,Základná škola s Materskou školou sv.Vincenta de Paul (dva názvy)
  • Súkromná základná škola T.Smaragd, Perecká 40 [5]

Stredné školy

Osobnosti

Partnerské mestá

Referencie

  1. ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. ↑ Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2014-11-21. Dostupné online.
  4. ↑ Základná škola, Ul. sv. Michala 42, 934 01 Levice [online]. [Cit. 2012-04-19]. Dostupné online.
  5. ↑ http://www.tsmaragd.sk/index.html

Pozri aj

Literatúra

  • Csaba Tolnay: Levice na starých pohľadniciach, DAJAMA, 2006, ISBN 80-89226-05-1
  • RNDr. PhMr. Ernest Alt, Eugen Bába, MUDr. Ladislav Huljak: Dejiny levickej nemocnice 1885-1985, OÚNZ v Leviciach, 1985
  • Monografia mesta Levice, Štúdio Harmony, Banská Bystrica, 2010, ISBN 978-80-89151-27-1

Iné projekty

Externé odkazy


Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Levice_(Slovensko)&oldid=6241456“