Čelo (vrch v Malých Karpatoch)
| Čelo | |
| vrch | |
 Vrchol Čela
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Trnavský kraj |
| Okres | Trnava |
| Obce | Buková, Smolenice |
| Časť | Biele hory |
| Pohorie | Malé Karpaty |
| Podcelok | Pezinské Karpaty |
| Povodia | Dudváh, Morava |
| Nadmorská výška | 716,0 m n. m. |
| Súradnice | 48°31′02″S 17°23′25″V / 48,5173°S 17,3902°V |
| Geologické zloženie | vápenec |
| Najľahší výstup | po  zo Smoleníc do sedla
|
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Trnavského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Čelo (716,0 m n. m.[1]) je vrch v pohorí Malé Karpaty. Leží nad obcou Smolenice, približne 19 km severozápadne od Trnavy.[2]
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa v strednej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Pezinské Karpaty a jej časti Biele hory.[3] Vrch leží v Trnavskom kraji, na území okresu Trnava a zasahuje na katastrálne územie obce Smolenice a Buková.[4] Najbližšími sídlami sú východným smerom ležiace Smolenice a Trstín, južne situovaný Lošonec, severne ležiaca Buková a západným smerom Plavecký Mikuláš.[2]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Vrch leží v mohutnom hrebeni s Veterlínom, ktorý vedie západo-východným smerom, súbežne so severne susediacim hrebeňom Zárub (767 m n. m.). Oba hrebene sú prepojené sedlom práve v oblasti Čela a severne ležiacej dominanty, severovýchodne susedí Havranica (717 m n. m.), juhovýchodne Driny (483 m n. m.), južne Podvrh (434 m n. m.), západne Veterlín (724 m n. m.) a Ostrý Kameň (569 m n. m.).[1] V oblasti nie sú významnejšie vodné toky, no prebytočná voda zásobuje na západe potok Hrudky, smerujúci Rudavou do Moravy a na východe Luhový potok a Trnávku v povodí Dudváhu. Vrcholom neprechádza žiadna značená trasa, no križovatka chodníkov s napojením na Štefánikovu magistrálu je v blízkom sedle. Vrch je súčasťou národnej prírodnej rezervácie Záruby, východne je prírodná pamiatka Čertov žľab, patriace do Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty. V oblasti je viacero jaskýň.[2]
Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]
Hrebeň pokrýva lesný porast, preto obmedzený výhľad je možný len z miest s redšou vegetáciou. Severný horizont zatieňuje mohutný masív Zárub, preto vidieť najmä okolité vrchy Malých Karpát a blízku Borskú a Podunajskú nížinu. Pri priaznivých podmienkach vidieť aj časť Považského Inovca, Tribča a vzácne i Vtáčnika.[5]
Prístup[upraviť | upraviť zdroj]
Na vrchol nevedie značená turistická trasa, no v sedle na severnom úbočí je križovatka chodníkov s napojením na Cestu hrdinov SNP. Prístup do sedla Záruby je možný:
- po
modrej značke:
- od východu zo Smoleníc cez Havraniu skalu
- od juhozápadu z Plaveckého Mikuláša cez Červenú horu a Brezinky
- po
zelenej značke:
- od juhu z obce Lošonec
- zo severu z vrchu Záruby (prepojenie na Cestu hrdinov SNP)
- po
červeno značenej Štefánikovej magistrále v trase Cesty hrdinov SNP cez Záruby:
- od západu z rázc. Červená hora cez Ostrý Kameň a Záruby
- zo severu z Bukovej-kameňolomu cez Havraniu skalu
- po
žltej značke z Plaveckého Petra cez Záruby[2]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Malé Karpaty – Záruby. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2001.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-01-21]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-01-21]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-01-21]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-01-21]. Dostupné online.