Amanu

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 17°48′J 140°46′Z / 17,80°J 140,76°Z / -17.80; -140.76
Amanu
(Karere)
Timanu
atol
Amanu2.jpg
Snímka atolu od NASA
Štát Francúzsko Francúzsko
Zámorská korporácia Francúzska Polynézia Francúzska Polynézia
Región Tuamotu
Súradnice 17°48′J 140°46′Z / 17,80°J 140,76°Z / -17.80; -140.76
miestna osada Ikitake
Najvyšší bod
 - výška m n. m.
Dĺžka 32 km, severovýchodne
Šírka 8 – 9 5 km
Rozloha 250 km² (25 000 ha)
 - súše 9 5 km² (Chyba výrazu: Nerozpoznané diakritické znamienko „ “ ha)
Obyvateľstvo 195 (2012)
Hustota Chyba výrazu: Nerozpoznané diakritické znamienko „ “ obyv./km²
Pre verejnosť Prístupný
Prístup Iba loďou
Lagúna polootvorená
Vstupy do lagúny 2, splavné a
s navigačným označením
Poloha atolu v rámci Francúzskej Polynézie
Red pog.svg
Poloha atolu v rámci Francúzskej Polynézie
Wikimedia Commons: Amanu
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Amanu (iné názvy: Timanu, Karere) je atol vo centrálnej časti súostrovia Tuamotu v rámci Francúzskej Polynézie. Najbližším susedom je atol Hao, ležiaci približne 19 km na juh. Má oválny tvar a naprieč meria 32 km. Jeho lagúnu spájajú s vonkajším oceánom dva prieplavy, umiestnené približne 1,6 km od seba. Sú na západnej strane a vybavené navigačnými značkami pre lode. Prstenec atolu tvoria desiatky nízkych ostrovčekov s vegetáciou (polyn. "motu"), ktorých výška nepresahuje 2 m nad hladinou oceánu. Sú predelené plytkými prieplavmi a piesočnými presypmi bez vegetácie.

V roku 2012 na ňom žilo 195 obyvateľov.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Informácie o prvenstve v objave atolu Európanmi sa rozchádzajú.

Fernão de Magalhães sa pravdepodobne k atolu priblížil po objave Puka-Puka, aj keď sú o tom v jeho zápisoch len veľmi nejasné zmienky. Podstatne hodnovernejším dôkazom je nález lodných kanónov z roku 1921, ktorých datovanie podľa analýz spadá na 16. storočie a korešponduje so stratou lode San Lesmes z roku 1526 pri expedícii, ktorú viedol García Jofre de Loaísa.[1]

Niekde[2] sa uvádza, že prvým európskym objaviteľom bol 12. februára 1606 Pedro Fernandes de Queirós. Keďže je však zápis 11. februára 1606 na jeho meno aj na atol Faaite, ktorý je od Tauere vzdialený vzdušnou čiarou viac ako 375 km, je zjavné, že minimálne jeden z nárokov bude nesprávny.

Hodnovernejší zápis je z pera španielskeho moreplavca Dominga de Bonechey, ktorého zápis o objave je z 1. novembra 1774.[3] Po ňom nasledujú zápisy o návšteve od Faddeja Faddejeviča Bellinsgauzena 8. júla 1820,[3] Louisa Isidore Duperreyho 26. apríla 1823 na lodi La Coquille,[4] alebo Fredericka Williama Beecheyho z 21. februára 1826.[3]

V roku 1850, keď sa atol stal francúzskym územím, mal 100 obyvateľov.[5]

Ako jeden z mála atolov má chránený prístav vnútri lagúny.

Administratívne začlenenie[upraviť | upraviť zdroj]

Atol patrí do komunity Amanu, ktorá je zároveň súčasťou komunity Hao.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. MAZELLIER, Philippe. Le Mémorial polynésien, sous la direction de Philippe Mazellier. časť 1 (1521 – 1833) : Hibiscus, 1978. Dostupné online. (francúzsky)
  2. Kelly, Celsus, O.F.M. La Austrialia del Espiritu Santo. The Journal of Fray Martín de Munilla O.F.M. and other documents relating to the Voyage of Pedro Fernández de Quirós to the South Sea (1605-1606) and the Franciscan Missionary Plan (1617-1627) Cambridge, 1966, p.313.
  3. a b c Les Atolls des Tuamotu, Jacques Bonvallot, Institut de recherche pour le développement, éditions de l'IRD, 1994, ISBN 9782709911757, p. 275 – 282.
  4. Atoll de Amanu podľa stránky www.tahitiheritage.pf
  5. Notices sur les colonies françaises, Étienne Avalle, éditions Challamel aîné, Paris, 1866, p.641 Ouvrage dostupné na Google Books

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Amanu na anglickej Wikipédii a Amanu na francúzskej Wikipédii.