Preskočiť na obsah

Hikueru

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Hikueru
(Te Kārena)
Tiveru
atol
Snímka atolu od NASA
Štát Francúzsko Francúzsko
Zámorská korporácia Francúzska Polynézia Francúzska Polynézia
Región Tuamotu
Súradnice 17°32′41″J 142°36′47″Z / 17,5448°J 142,613°Z / -17.5448; -142.613
komunitné centrum Tupapati
Najvyšší bod
 - výška m n. m.
Dĺžka 15,5 km
Šírka 9,4 km
Rozloha 107 km² (10 700 ha)
 - súše km² (800 ha)
Obyvateľstvo 150 (2012)
Hustota 18,75 obyv./km²
Pre verejnosť Voľný
Prístup loďou alebo lietadlom
Objaviteľ Louis Antoine de Bougainville
 - dátum 1768
Lagúna polootvorená
Vstup do lagúny splavný, umelo vytvorený
Poloha atolu v rámci Francúzskej Polynézie
Poloha atolu v rámci Francúzskej Polynézie
mapa atolu
mapa atolu
Wikimedia Commons: Hikueru
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Hikueru (iné názvy:Tiveru alebo Te Kārena[1]) je malý atol v centrálnej časti súostrovia Tuamotu v rámci Francúzskej Polynézie. Najbližším susedom je atol Tekokota (24 km smerom na sever) a Tahiti je 685 km na západ.

Geografia atolu

[upraviť | upraviť zdroj]

Jeho lagúnu spájajú vonkajším oceánom, s výnimkou jedného umelo vytvoreného prieplavu pre lode, iba plytké a nesplavné útesové prieplavy, prerušované piesočnými presypmi a malými "motu". Prstenec atolu je najmä zo severovýchodnej menej zaoblenej časti tvorený takmer súvislým pásom zeme s vegetáciou, ktorého výška nepresahuje 2,5 m nad hladinou oceánu.

Z geologického hľadiska je to koralový atol na vrchole podmorskej sopky, ktorá je iba tesne pod hladinou. Tá má z oceánskeho dna na výšku 1,66 km a jej vek sa odhaduje na 47,6 až 48,6 mil. rokov.[2]

Prvá písomná zmienka je od Louisa Antoine de Bougainville z roku 1768.[3] Atol pomenoval Melville Island.[4] Neskôr ho navštívil aj Domingo Boenechea, záznam je datovaný na 31. októbra 1774 a atol pomenoval San Juan. Za ním 3. marca 1826 nasledoval britský kapitán Frederick William Beechey a napokon 29. marca 1837 atol dosiahol aj britský objaviteľ Edward Belcher.[5]

V 19. storočí sa ostrov stal francúzskym územím. Vtedy (okolo roku 1850) tu žilo cca 30 domorodých obyvateľov.[6]

V roku 1903 sa oblasťou prehnal hurikán a celý atol spustošil. Atol zaliali 12-metrové vlny a pripravili o život 377 obyvateľov.[7]

Vegetáciu tvoria zväčša kokosové palmy, ktoré tam boli po hurikáne v 1903 vysadené zámerne kvôli zalesneniu atolu a ťažbe kopry.

Ekonomika atolu v súčasnosti okrem produkcie kopry profituje z perlových fariem a turizmu kvôli a prirodzenému výskytu perlorodiek. Atol je známym centrom pre prístrojové potápanie.[8]

Administratívne začlenenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Atol je centrom rovnomennej komunity, spoločne s atolmi Reitoru, Marokau, Ravahere a Tekokota.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Zoznam pôvodných názvov ostrovov Puamotu [online]. [Cit. 2014-04-08]. Dostupné online. Archivované 2012-02-10 z originálu.
  2. Tekokota Seamount podľa katalógu Seamount na earthref.org
  3. Tahiti et ses archipels od Pierre-Yves Toullelan, Karthala, 1991, ISBN 2-86537-291-X, p.61.
  4. Names of the Paumotu Islands, with the Old Names So Far As They Are Known Archivované 2012-02-10 na Wayback Machine par J.L. Young dans The Journal of the Polynesian Society, vol. 8, No. 4, décembre 1899, pp. 264 – 8
  5. Les Atolls des Tuamotu Jacques Bonvallot, Institut de recherche pour le développement, éditions de l'IRD, 1994, ISBN 9782709911757, pp. 275 – 282.
  6. Notices sur les colonies françaises, Étienne Avalle, éditions Challamel aîné, Paris, 1866, p. 638 Ouvrage k dispozícii na stránkach Google Books.
  7. Les îles de Polynésie française face à l’aléa cyclonique Sébastien Larrue et Thomas Chiron, Vertigo, vol.10 3. decembra 2010.
  8. UM - Hikueru [online]. [Cit. 2014-04-08]. Dostupné online. Archivované 2007-02-03 z originálu.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hikueru na anglickej Wikipédii.