Ahe

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Ahe
(Ahemaru)
Omaru
atol
Snímka atolu od NASA
Štát Francúzsko Francúzsko
Zámorská korporácia Francúzska Polynézia Francúzska Polynézia
Región Tuamotu
Súradnice 14°28′59″J 146°19′01″Z / 14,483°J 146,317°Z / -14.483; -146.317
Komunitné centrum Tenukupara
Najvyšší bod
 - výška m n. m.
Dĺžka 24 km
Šírka 11 km
Rozloha 150 km² (15 000 ha)
 - súše 12 km² (1 200 ha)
Obyvateľstvo 552 (2012)
Hustota 46 obyv./km²
Pre verejnosť Voľný
Prístup loďou
Objaviteľ Willem Schouten
Jacob Le Maire
 - dátum 1616
Lagúna polootvorená
Vstup do lagúny splavný, s navigáciou podľa IALA
Poloha atolu v rámci Francúzskej Polynézie
Poloha atolu v rámci Francúzskej Polynézie
mapa atolu
mapa atolu
Wikimedia Commons: Ahe
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Ahe (iné názvy: Ahemaru, Omaru)[1] je veľký atol v západnej časti súostrovia Tuamotu v rámci Francúzskej Polynézie. Najbližším susedom je atol Manihi (14 km smerom na východ) a Tahiti je 456 km na juhozápad.

Geografia atolu[upraviť | upraviť zdroj]

Jeho lagúnu obklopuje pás nepravidelne roztrúsených väčších aj menších ostrovčekov po útesovom prstenci. Na severne strane sa tiahne súvislý, takmer 20 km dlhý pás súše s bohatou vegetáciou. Tú tvoria väčšinou kokosové palmy a iné menšie tropické stromy alebo kry. Do lagúny vedie jediný splavný vstup, široký zhruba 150 m a označený námornými navigačnými bójami.

Z geologického hľadiska je to koralový atol na vrchole podmorskej sopky, ktorá je iba tesne pod hladinou. Tá má z oceánskeho dna na výšku 2,76 km a jej vek sa odhaduje na 57,7 až 60,9 mil. rokov.[2]

História[upraviť | upraviť zdroj]

Typické prostredie obyvateľov atolu

Prvou písomnou zmienkou o návšteve atolu je od holandských cestovateľov Willema Schoutena a Jacoba Le Maireho z roku 1616.[3] Atol pomenovali "Vliegen Eyland". Po nich to bol 11. decembra 1840 Charles Wilkes so svojou veľkou americkou expedíciou z rokov 1838 – 1842.[4] Atol nazval Peacock Island, po jednej z lodí expedície.[5]

V 19. storočí sa ostrov stal francúzskym územím.

Významnou miestnou osobnosťou je francúzsky námorník, dobrodruh a spisovateľ Bernard Moitessier, ktorý na atole žil od roku 1975. Jeho inšpiráciou bol Novozélanďan Tom Neale, ktorého osobne navštívil na atole Suwarrow a videl, ako tam žije sám a sebestačne. S partnerkou Ileanou Drăghiciovou sa preto usadil na južnej časti atolového prstenca, na opustenom ostrovčeku Poro Poro a začal pestovať ovocie a zeleninu. Podarilo sa mu dokázať, že aj v týchto odľahlých končinách je možná potravinová a existenčná sebestačnosť. Na ostrovčeku vybudoval cestu a infraštruktúru. V roku 1978 sa Bernard presťahoval na ostrov Moorea.

V súčasnosti je Poro Poro najhustejšie obývaným "motu" z celého atolu. Nachádza sa tu komunitné centrum Tenukupara s približne 200 obyvateľmi.

Ekonomika[upraviť | upraviť zdroj]

Na atole žije viac ako 500 obyvateľov a týmto sa zaraďuje k najobývanejším atolom Francúzskej Polynézie. Ekonomika ostrova je postavená zväčša na pestovaní čiernych perál na miestnych perlových farmách. Menšou zložkou príjmu je turistika, potápanie a príjmy z produkcie kopry a rybolovu.

V roku 1997 bolo postavené letisko s 1 240 m dlhou pristávacou dráhou.

Demografický vývoj obývania atolu:

Rok 1977 1983 1988 1996 2002 2007 2012
Počet obyvateľov 109 142 162 377 441 561 552
Zdroj ISPF,[6] Sčítanie obyvateľstva

Fauna[upraviť | upraviť zdroj]

Na atole sa vyskytuje endemický druh Ptilope des Tuamotu (lat. Ptilinopus coralensis, angl. Atoll Fruit Dove – atolový ovocný holub)[7].

Administratívne začlenenie[upraviť | upraviť zdroj]

Geograficky patrí atol Ahe k subskupine ostrovov kráľa Georga (angl. King George Islands, franc. Îles du Roi Georges) spoločne s atolmi Manihi, Takapoto, Takaroa a Tikei.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Zoznam pôvodných názvov ostrovov Puamotu [online]. [Cit. 2014-04-11]. Dostupné online. Archivované 2012-02-10 z originálu.
  2. Ahe Seamount podľa katalógu Seamount na earthref.org
  3. Tahiti et ses archipels od Pierre-Yves Toullelan, Karthala, 1991, ISBN 2-86537-291-X, p.61.
  4. United States Exploring Expedition
  5. - Charles Wilkes
  6. ISPF, Sčítanie obyvateľstva Archivované 2014-03-28 na Wayback Machine
  7. Review of the protected areas system in Oceania Arthur L. Dahl, IUCN Commission on National Parks and Protected Areas, United Nations Environment Programme, éd. IUCN, 1986, ISBN 9782880325091, p.202.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ahe na francúzskej Wikipédii.