Arutua

Arutua (Ngaru-atua)
atol
Snímka atolu od NASA
Štát	Francúzsko
Zámorská korporácia	Francúzska Polynézia
Región	Tuamotu
Súradnice	15°14′43″J 146°36′43″Z
Komunitné centrum	Rautini
Najvyšší bod
- výška	3 m n. m.
Dĺžka	32 km
Šírka	27 km
Rozloha	500 km² (50 000 ha)
- súše	15 km² (1 500 ha)
Obyvateľstvo	680 (2012)
Pre verejnosť	Voľný
Prístup	loďou alebo lietadlom
Objaviteľ	Jakob Roggeveen
- dátum	17. máj 1722
Lagúna	polootvorená
Vstup do lagúny	splavný, s IALA navigáciou
Poloha atolu v rámci Francúzskej Polynézie
mapa atolu
Wikimedia Commons: Arutua
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Arutua (alebo aj Ngaru-atua) je veľký atol v západnej časti súostrovia Tuamotu v rámci Francúzskej Polynézie. Najbližším susedom je atol Apataki (18 km smerom na východ) a centrálny ostrov Tahiti je vzdialený približne 368 km na juhozápad.

Geografia atolu

Atol má približne oválny tvar, s veľmi tenkým prstencom k pomere k celkovej rozlohe. Má približne 32 km na dĺžku a 27 km na šírku. Jeho lagúna má jediný hlbší splavný vstup na východe atolu, nazývaný „Manina“. Prstenec atolu je, podobne ako u mnohých iných atolov v oblasti (Fakarava, Kaukura, Toau, Faaite, Tahanea a i.) z južnej strany tvorený nízkym koralovým útesom, umiestneným iba tesne na úrovni hladiny oceánu. Zo severnej strany tvorí prstenec atolu rôzne dlhé pásy súše s vegetáciou a malé ostrovčeky (polyn. „motu“), prerušované plytkými prieplavmi.

Z geologického hľadiska je to koralový atol, umiestnený na vrchole podmorskej sopky, ponorenej len tesne pod hladinu mora. Sopka z oceánskeho dna na výšku meria 1,38 km a jej vek sa odhaduje na 60,2 až 62,1 mil. rokov.

Dejiny

Prvá písomná zmienka je od holandského moreplavca Jakoba Roggeveena z 27. mája 1722. Ďalší známy zápis do lodného denníka a máp vykonal James Cook 19. apríla 1774, nasledovaný nemeckým moreplavcom v ruských službách, Ottom von Kotzebuem 23. apríla 1816. V záznamoch návštevy atolu sú ešte mená ako Frederick Beechey (1826) alebo Charles Wilkes s dvoma návštevami, 7. septembra 1839 a 13. decembra 1840.

V 19. storočí, keď sa Arutua stala francúzskym územím, produkovala približne 8 ton kokosového oleja (1860) perleť a perly.

V súčasnosti je najobývanejšou osadou Rautini, ktorá je zároveň aj komunitným centrom a je situovaná na východnom páse súše prstenca atolu, hneď vedľa splavného vstupu do lagúny.

Ekonomika

Na atole žilo v roku 2012 takmer 700 obyvateľov. Ekonomicky komunita prosperuje najmä produkciou perál z hlavnej farmy Nauta, v menšej miere z príjmov z turistiky, produkcie kopry a rybolovu.

Atol bol v roku 1983 ťažko poškodený cyklónou. Obnova zahŕňala a vybudovanie letiska, ktoré bolo uvedené do prevádzky v roku 1984.

Administratívne a geografické členenie

Geograficky patrí atol Arutua k Palliserovým ostrovom. Tie tvoria ešte atoly Fakarava, Niau, Toau, Apataki, Kaukura, Mataiva, Tikehau, Rangiroa a Makatea.

Administratívne je atol centrom rovnomennej komunity, kde patria ešte atoly Apataki a Kaukura.

Pozri aj

• Zoznam letísk vo Francúzskej Polynézii

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Arutua

Externé odkazy

• Archív zoznamu atolov na OceanDots
• Zoznam pôvodných názvov ostrovov Puamotu Archivované 2012-02-10 na Wayback Machine
• Biodiverzita polynézskych atolov Archivované 2008-05-16 na Wayback Machine
• História Archivované 2008-05-11 na Wayback Machine
• Arutua Airport^{[nefunkčný odkaz]}

Zdroj

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Arutua na francúzskej Wikipédii.