Arutua

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 15°14′43″J 146°36′43″Z / 15,2452°J 146,612°Z / -15.2452; -146.612
Arutua
(Ngaru-atua)
atol
Arutua2.jpg
Snímka atolu od NASA
Štát Francúzsko Francúzsko
Zámorská korporácia Francúzska Polynézia Francúzska Polynézia
Región Tuamotu
Súradnice 15°14′43″J 146°36′43″Z / 15,2452°J 146,612°Z / -15.2452; -146.612
Komunitné centrum Rautini
Najvyšší bod
 - výška m n. m.
Dĺžka 32 km
Šírka 27 km
Rozloha 500 km² (50 000 ha)
 - súše 15 km² (1 500 ha)
Obyvateľstvo 680 (2012)
Pre verejnosť Voľný
Prístup loďou alebo lietadlom
Objaviteľ Jakob Roggeveen
 - dátum 17. máj 1722
Lagúna polootvorená
Vstup do lagúny splavný, s IALA navigáciou
Poloha atolu v rámci Francúzskej Polynézie
Red pog.svg
Poloha atolu v rámci Francúzskej Polynézie
mapa atolu
mapa atolu
Wikimedia Commons: Arutua
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Arutua (alebo aj Ngaru-atua)[1] je veľký atol v západnej časti súostrovia Tuamotu v rámci Francúzskej Polynézie. Najbližším susedom je atol Apataki (18 km smerom na východ) a centrálny ostrov Tahiti je vzdialený približne 368 km na juhozápad.

Geografia atolu[upraviť | upraviť kód]

Atol má približne oválny tvar, s veľmi tenkým prstencom k pomere k celkovej rozlohe. Má približne 32 km na dĺžku a 27 km na šírku. Jeho lagúna má jediný hlbší splavný vstup na východe atolu, nazývaný „Manina“. Prstenec atolu je, podobne ako u mnohých iných atolov v oblasti (Fakarava, Kaukura, Toau, Faaite, Tahanea a i.) z južnej strany tvorený nízkym koralovým útesom, umiestneným iba tesne na úrovni hladiny oceánu. Zo severnej strany tvorí prstenec atolu rôzne dlhé pásy súše s vegetáciou a malé ostrovčeky (polyn. „motu“), prerušované plytkými prieplavmi.

Z geologického hľadiska je to koralový atol, umiestnený na vrchole podmorskej sopky, ponorenej len tesne pod hladinu mora. Sopka z oceánskeho dna na výšku meria 1,38 km a jej vek sa odhaduje na 60,2 až 62,1 mil. rokov.[2]

Dejiny[upraviť | upraviť kód]

Prvá písomná zmienka je od holandského moreplavca Jakoba Roggeveena z 27. mája 1722.[3][4] Ďalší známy zápis do lodného denníka a máp vykonal James Cook 19. apríla 1774,[4] nasledovaný nemeckým moreplavcom v ruských službách, Ottom von Kotzebuem 23. apríla 1816. V záznamoch návštevy atolu sú ešte mená ako Frederick Beechey (1826) alebo Charles Wilkes s dvoma návštevami, 7. septembra 1839 a 13. decembra 1840.

V 19. storočí, keď sa Arutua stala francúzskym územím, produkovala približne 8 ton kokosového oleja (1860) perleť a perly.

V súčasnosti je najobývanejšou osadou Rautini, ktorá je zároveň aj komunitným centrom a je situovaná na východnom páse súše prstenca atolu, hneď vedľa splavného vstupu do lagúny.

Ekonomika[upraviť | upraviť kód]

Na atole žilo v roku 2012 takmer 700 obyvateľov. Ekonomicky komunita prosperuje najmä produkciou perál z hlavnej farmy Nauta, v menšej miere z príjmov z turistiky, produkcie kopry a rybolovu.

Atol bol v roku 1983 ťažko poškodený cyklónou. Obnova zahŕňala a vybudovanie letiska, ktoré bolo uvedené do prevádzky v roku 1984.

Administratívne a geografické členenie[upraviť | upraviť kód]

Geograficky patrí atol Arutua k Palliserovým ostrovom. Tie tvoria ešte atoly Fakarava, Niau, Toau, Apataki, Kaukura, Mataiva, Tikehau, Rangiroa a Makatea.

Administratívne je atol centrom rovnomennej komunity, kde patria ešte atoly Apataki a Kaukura.

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Zoznam pôvodných názvov ostrovov Puamotu
  2. Arutua Seamount podľa katalógu Seamount na earthref.org
  3. Jacob Roggeveen, 1659–1729 [online]. Princeton University Library, [cit. 2012-08-24]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. a b Les Atolls des Tuamotu od Jacquesa Bonvallota, Institut de recherche pour le développement, éditions de l'IRD, 1994, ISBN 9782709911757, strany.275-282.

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Arutua na francúzskej Wikipédii.