Tepoto Sud
| Tepoto Sud (Ti Poto) | |
| atol | |
 Snímka zoskupenia Raevského atolov,
Južné Tepoto je na fotografii najmenší z nich úplne dole | |
| Štát |  Francúzsko
|
|---|---|
| Zámorská korporácia |  Francúzska Polynézia
|
| Región | Tuamotu |
| Súradnice | 16°49′00″J 144°16′59″Z / 16,8167°J 144,283°Z |
| Najvyšší bod | |
| - výška | 2 m n. m. |
| Dĺžka | 3,8 km |
| Šírka | 3,6 km |
| Hĺbka | 3 m |
| Rozloha | 2,5 km² (250 ha) |
| - súše | 0,6 km² (60 ha) |
| Obyvateľstvo | neobývaný |
| Pre verejnosť | Prístup povolený |
| Prístup | iba loďou |
| Objaviteľ | Louis-Antoine de Bougainville |
| - dátum | 1768 |
| Lagúna | polootvorená |
| Vstup do lagúny | splavný malou loďou |
  Poloha atolu v rámci Francúzskej Polynézie
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Južné Tepoto alebo fr.Tepoto Sud či Ti Poto,[1] je malý atol v centrálnej časti súostrovia Tuamotu vo Francúzskej Polynézii a je súčasťou trojice atolov, nazývaných aj Raevského atoly. Má takmer kruhový tvar s priemerom 3,8 km. Plytká tyrkysová lagúna je spojená s oceánom úzkym kanálom na severovýchode.
Atol je trvale neobývaný, porastený len nízkymi krovinami a palmami. Zo živočíchov tu žije vzácny Tuamotský slávik z čeľade trsteniarikovitých (angl. Tuamotu Reed Warbler) a Polynézsky zemný holubček (angl. Polynesian Ground Dove, lat. Gallicolumba erythroptera) z čeľade holubovité (Columbidae).
Podľa magazínu Ireland's Own a internetových stránok školského týždenníka Times Educational Supplement bol atol označený Tonym Crowleym ako miesto uschovania pokladu z krádeže v kostole z Peruánskeho Pisca v 19. storočí. Austrálčania našli na atole schránku s medajlónmi, ktoré boli pôvodom z Južnej Ameriky, hoci iní hľadači celé roky neboli úspešní.
História[upraviť | upraviť zdroj]
Francúzsky bádateľ Louis-Antoine de Bougainville uvidel atol v roku 1768 po prvýkrát, ale doložený prvý vstup na atol je zaevidovaný až na 15. júla v roku 1820 na meno ruského objaviteľa Fabiana Gottlieba von Bellingshausena, ktorý trojici neobývaných atolov Tepoto Sud, Hiti a Tuanake dal na počesť generála Nikolaja Raevského (1771 – 1829) názov "Atoly Raevského".[2]
Administratíva[upraviť | upraviť zdroj]
Južné Tepoto administratívne patrí pod departement (obec) Makemo, ktorá zahŕňa ešte atoly Makemo, Haraiki, Marutea Nord, Katiu, Tuanake, Hiti, Raroia, Takume, Taenga a Nihiru.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Names of the Paumotu Islands, with the Old Names So Far As They Are Known podľa J.L. Young v The Journal of the Polynesian Society, Volume 8, No. 4, December 1899, p.264 – 8
- ↑ DODGE, Ernest Stanley. ''Beyond the Capes - Pacific Exploration from Captain Cook to the Challenger, 1776-1877. [s.l.] : Littlehampton Book Services Ltd., 1971. 364 s. ISBN 9781452908229. S. 248. (anglicky)
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Zoznam atolov (vo francúzštine)
- Archív zoznamu atolov na OceanDots
- Zoznam pôvodných názvov ostrovov Puamotu
- Biodiverzita polynézskych atolov
- Enhanced Vector Shorelines of the World
- klasifikácia atolov Francúzskej Polynézie podľa Salvata (1985)
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Tepoto (South) na anglickej Wikipédii. a rozšírený o ďalšie informácie podľa referencií.
| Atoly Tuamotu |
|  |
|---|---|---|
| Oblasti Francúzskej Polynézie | ||