Nihiru
| Nihiru (Nikia) | |
| atol | |
 Snímka atolu od NASA
| |
| Štát |  Francúzsko
|
|---|---|
| Zámorská korporácia |  Francúzska Polynézia
|
| Región | Tuamotu |
| Súradnice | 16°42′00″J 142°49′59″Z / 16,7°J 142,833°Z |
| Miestna osada | Niukia |
| Najvyšší bod | |
| - výška | 2 m n. m. |
| Dĺžka | 15 km |
| Šírka | 10 km |
| Rozloha | 100 km² (10 000 ha) |
| - súše | 6,65 km² (665 ha) |
| Obyvateľstvo | 11 (2012[1]) |
| Hustota | 1,65 obyv./km² |
| Pre verejnosť | Voľný |
| Prístup | iba loďou |
| Objaviteľ | Faddej F. Bellinsgauzen |
| - dátum | 13. júl 1820 |
| Lagúna | polouzavretá |
| Vstup do lagúny | 1 splavný pre menšie lode a člny |
  Poloha atolu v rámci Francúzskej Polynézie
| |
 Vyznačenie atolov komunity Makemo v súostroví Tuamotu
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Nihiru (pôvodný názov Nikia)[2] je malý atol v centrálnej časti súostrovia Tuamotu vo Francúzskej Polynézii.
Nachádza sa v strede súostrovia na severnej strane a jeho najbližšími susedmi sú atoly Taenga (28,5 km na severozápad) a atol Marutea (32 km na juhozápad). Centrálny ostrov Francúzskej Polynézie Tahiti je vzdialený 673 km smerom na západo-juhozápad.
Geografia
[upraviť | upraviť zdroj]Atol na dĺžku nepresahuje 15 km a na šírku má približne 10 km. Lagúna má celkovú rozlohu 79,5 km², pričom na mnohých miestach sa dvíha v podobe koralových hláv, siahajúcich z dna až k hladine. Voda sa do a z lagúny z okolitého oceánu dostáva ponad útes najmä z juhu a cez úzke a plytké prieplavy aj z ostatných strán. Podobne ako u mnohých iných atolov v oblasti (Fakarava, Kaukura, Toau, Faaite, Tahanea a i.), je z južnej strany tvorený zväčša nízkym koralovým útesom, umiestneným iba tesne na úrovni hladiny oceánu a s väčším výskytom súše zo severnej strany.
Do lagúny vedie jediný, umelo prekopaný úzky prieplav pre menšie lode, situovaný na juhozápadnom cípe atolu pri ostrovčeku Niukia.[3] Na tomto mieste je lagúna zároveň veľmi plytká, múr koralov siahajúcich až k hladine vytvára plytký bazén trojuholníkového pôdorysu s rozmerom hrany cca 1 km.
Z geologického hľadiska je to koralový atol, umiestnený na vrchole podmorskej sopky, ponorenej 205 m pod morskú hladinu. Sopka z oceánskeho dna meria na výšku 1,73 km a jej vek sa odhaduje na 47,6 až 48,4 mil. rokov.[4]
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Pozostatky starovekých sídiel a kultúr je možné nájsť na severných motu, napr. na motu Oneroa.
Prvý Európan, ktorý atol navštívil a je o tom písomná zmienka, bol Faddej Faddejevič Bellinsgauzen 13. júla 1820.[5][6] Atol pomenoval „Nigeri“.[2]
V 19. storočí, keď sa Nihiru stal francúzskym územím, mal asi 50 obyvateľov.[7]
Súčasnosť
[upraviť | upraviť zdroj]Atol je veľmi nízko situovaný, bez výraznejších morfologických či prírodných zaujímavostí. Na väčšine súše, kde je vegetácia schopná rásť a udržať sa, je vysadený kokosovník.
V roku 2012 mal atol podľa sčítania iba 11 obyvateľov, ktorí žijú v jedinej osade atolu Tatake, situovanej na juhozápadnom cípe atolu na ostrovčeku Niukia. Z južného lagúnového bazéna je prekopaný úzky prieplav do zvyšku lagúny pre možnosť plavby člnmi na ostatné ostrovčeky atolu. Obyvatelia sa živia rybolovom a produkciou kopry.
Administratívne a geografické členenie
[upraviť | upraviť zdroj]Geograficky patrí atol Nihiru k najväčšiemu zoskupeniu ostrovov v Tuamotu, Ostrovom Raeffsky. Tie zahŕňajú ešte aj atoly Anaa, Faaite, Tahanea, Motutunga, Takume, Raroia, Taenga, Makemo, Katiu, Tuanake, Hiti, Tepoto Sud, Marutea Nord, Haraiki, Aratika, Kauehi, Taiaro a Raraka.
Administratívne patrí atol do komunity Makemo, do ktorej patria okrem rovnomenného atolu ešte atoly Haraiki, Marutea Nord, Katiu, Tuanake, Hiti, Tepoto Sud, Takume, Raroia a Taenga.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Populácia v r.2012 podľa štatistického úradu Francúzskej Polynézie [online]. [Cit. 2014-06-03]. Dostupné online. Archivované 2014-05-15 z originálu.
- ↑ a b J. L. Young: Names of the Paumotu islands, with the old names so far as they are known. Journal of the Polynesian Society, Vol. 8, No. 4, december 1899, s. 267 [online]. [Cit. 2014-06-03]. Dostupné online. Archivované 2012-02-10 z originálu.
- ↑ Chenal d'accès au lagon de Nihiru na tahitiheritage.pf [online]. [Cit. 2014-06-03]. Dostupné online. Archivované 2014-06-06 z originálu.
- ↑ Nihiru Seamount podľa katalógu Seamount na earthref.org
- ↑ Les Atolls des Tuamotu, Jacques Bonvallot, Institut de recherche pour le développement, nakladateľstvo IRD, 1994, ISBN 9782709911757, p. 275 – 282.
- ↑ Tahiti et ses archipels od Pierre-Yves Toullelana, nakladateľstvo Karthala, 1991, ISBN 2-86537-291-X, strana 61.
- ↑ Notices sur les colonies françaises, Étienne Avalle, éditions Challamel aîné, Paris, 1866, p.638.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Zoznam pôvodných názvov ostrovov Puamotu Archivované 2012-02-10 na Wayback Machine
- Nihiru na tahitiheritage
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- Tahiti Heritage
- [1]
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Nihiru na francúzskej Wikipédii.
| Atoly Tuamotu |
|  |
|---|---|---|
| Oblasti Francúzskej Polynézie | ||