Niau

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 16°10′16″J 146°21′38″Z / 16,171154°J 146,36055°Z / -16.171154; -146.36055
Niau
(Fakaau)
atol
Niau.JPG
Snímka atolu od NASA
Štát Francúzsko Francúzsko
Zámorská korporácia Francúzska Polynézia Francúzska Polynézia
Región Tuamotu
Súradnice 16°10′16″J 146°21′38″Z / 16,171154°J 146,36055°Z / -16.171154; -146.36055
Miestna osada Tupana
Najvyšší bod
 - výška m n. m.
Dĺžka km
Šírka 7,5 km
Rozloha 57 km² (5 700 ha)
 - súše 24 km² (2 400 ha)
Obyvateľstvo 226 (2012)
Hustota 9,42 obyv./km²
Pre verejnosť Voľný
Prístup loďou alebo lietadlom
Objaviteľ Pedro Fernandes de Queirós
 - dátum 12. február 1606
Lagúna uzatvorená
Vstup do lagúny žiadny
Poloha atolu v rámci Francúzskej Polynézie
Red pog.svg
Poloha atolu v rámci Francúzskej Polynézie
Niau Map.jpg
Wikimedia Commons: Niau
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Niau (alebo Fakaau)[1] je malý atol v západnej časti súostrovia Tuamotu v rámci Francúzskej Polynézie. Najbližším susedom je atol Toau (29 km smerom na severovýchod) a centrálny ostrov Tahiti je vzdialený približne 340 km na juhozápad.

Geografia atolu[upraviť | upraviť kód]

Atol má takmer kruhový tvar, najmä jeho lagúna. Má iba 8 km na dĺžku a 7,5 km na šírku. Jeho lagúna je úplne uzatvorená, bez akéhokoľvek spojenia s okolitým oceánom. Preto má podstatne vyššiu salinitu a nezvykle zelenú farbu.

Z geologického hľadiska je to koralový atol, umiestnený na vrchole podmorskej sopky, ponorenej len tesne pod hladinu mora. Sopka z oceánskeho dna na výšku meria 1,19 km a jej vek sa odhaduje na 56,8 až 59,3 mil. rokov.[2]

Dejiny[upraviť | upraviť kód]

Prvý Európan, ktorý atol navštívil a je o tom písomná zmienka, bol španielsky moreplavec Pedro Fernandes de Queirós v roku 1606. Atol pomenoval „La Decena“.[1] Ďalším bol až o viac ako dve storočia ruský moreplavec a cestovateľ Faddej Faddejevič Bellinsgauzen, 18. júla 1820.[3][4] Atol pomenoval „Greig“.[1]

V 19. storočí, keď sa Niau stal francúzskym územím, mal asi 30 obyvateľov. Vďaka zachovaniu tropickej vlhkej vegetácie má v rámci Francúzskej Polynézie výnimočný ekosystém.

V súčasnosti je hlavným komunitným centrom osada Tupana, situovaná na severovýchode prstenca atolu, kde žijú prakticky všetci obyvatelia atolu.

Ekonomika[upraviť | upraviť kód]

Na atole žije okolo 200 obyvateľov. Ekonomika ostrova je postavená zväčša na produkcii citrusových plodov, kopry a rybolovu.

Demografický vývoj:

Rok 1977 1983 1988 1996 2002 2007 2012
Počet obyvateľov - - - 160 147 171 226
Zdroj ISPF,[5] Sčítanie obyvateľstva

Atole disponuje aj letiskom s asfaltovou dráhou.

Fauna a flóra[upraviť | upraviť kód]

Ostrov je domovom aj vzácneho endemického a kriticky ohrozeného vtáka Tuamotu Kingfisher (Todiramphus gambieri) z čeľade rybárikovitých (Alcedinidae). Živí sa najmä hmyzom, chrobákmi a drobnými plazmi. V tahitčine ho volajú ote'ute'u.[6][7]

Trvale tu hniezdi aj endemický druh vzácneho spevavého vtáka z čeľade trsteniarikovitých (lat. Acrocephalus caffer, ang. Tahiti Reed Warbler).[8]

Aj vďaka atolu Niau, na ktorom sa vyskytuje tento vzácny a ohrozený druh zvieraťa, je komunita Fakarava klasifikovaná UNESCOm ako Rezervácia biosféry. Znamená to, že pre dané územie platia zvláštne predpisy, ktorými sa riadi prístup na atol a využívanie jeho zdrojov.[9][10]

Bežnou vegetáciou na atole je nízky ker miki-miki (Pemphis acidula), kahaia (Guettarda speciosa), kokosová palma, ktorá bola intenzívne vysádzaná po celej Francúzskej Polynézii v prvej polovici 19. storočia s cieľom ťažiť kopru. Z ostatných plodín, ktoré slúžia najmä na obživu obyvateľstva, sú to taro, jam, sladké zemiaky a banány. Kvôli uzavretej lagúne a špecifickým podmienkam sa na ostrove darí aj citrusovému ovociu, ktorý je jednou z významných položiek finančného príjmu obyvateľov atolu.

Administratívne a geografické členenie[upraviť | upraviť kód]

Geograficky patrí atol Niau k Palliserovým ostrovom. Tie tvoria ešte atoly Fakarava, Toau, Arutua, Apataki, Kaukura, Mataiva, Tikehau, Rangiroa a Makatea.

Administratívne je atol členom komunity Fakarava, kde patria ešte atoly Aratika, Kauehi, Raraka, Taiaro a Toau.

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b c Zoznam pôvodných názvov ostrovov Puamotu
  2. Niau Seamount podľa katalógu Seamount na earthref.org
  3. Les Atolls des Tuamotu, Jacques Bonvallot, Institut de recherche pour le développement, nakladateľstvo IRD, 1994, ISBN 9782709911757, p. 275 – 282.
  4. Tahiti et ses archipels od Pierre-Yves Toullelana, nakladateľstvo Karthala, 1991, ISBN 2-86537-291-X, strana 61.
  5. ISPF, Sčítanie obyvateľstva
  6. Review of the protected areas system in Oceania Arthur L. Dahl, IUCN Commission on National Parks and Protected Areas, United Nations Environment Programme, éd. IUCN, 1986, ISBN 9782880325091, p.203 – 204.
  7. „L'oiseau sur la branche“, v Te Manu, žurnál od Société d'Ornithologie de Polynésie, číslo 44, september 2003, dostupné online:[1]
  8. Review of the protected areas system in Oceania Arthur L. Dahl, IUCN Commission on National Parks and Protected Areas, United Nations Environment Programme, edícia IUCN, 1986, ISBN 9782880325091.
  9. Unesco Mab Biosphere Reserve Information
  10. Registrácia rezervácie v UNESCO

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Niau na anglickej Wikipédii.