Takapoto

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 14°37′39″J 145°12′18″Z / 14,6274376°J 145,2049255°Z / -14.6274376; -145.2049255
Takapoto
(Tua-poto)
Oura, Taapouta
atol
Takapoto.jpg
Snímka atolu od NASA
Štát Francúzsko Francúzsko
Zámorská korporácia Francúzska Polynézia Francúzska Polynézia
Región Tuamotu
Súradnice 14°37′39″J 145°12′18″Z / 14,6274376°J 145,2049255°Z / -14.6274376; -145.2049255
Komunitné centrum Fakatopatere
Najvyšší bod
 - výška m n. m.
Dĺžka 20 km
Šírka 6,7 km
Hĺbka 40 m
Rozloha 115 km² (11 500 ha)
 - súše 15 km² (1 500 ha)
Obyvateľstvo 380 (2012)
Hustota 25,33 obyv./km²
Pre verejnosť Voľný
Prístup loďou
Objaviteľ Willem Schouten
Jacob Le Maire
 - dátum 14. apríl 1616
Lagúna takmer uzatvorená
Vstup do lagúny nesplavný
Poloha atolu v rámci Francúzskej Polynézie
Red pog.svg
Poloha atolu v rámci Francúzskej Polynézie
Wikimedia Commons: Takapoto
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Takapoto (iné názvy: Tua-poto, Oura)[1] je atol v západnej časti súostrovia Tuamotu v rámci Francúzskej Polynézie. Najbližším susedom je atol Takaroa (10 km smerom na severovýchod) a Tahiti je vzdialený 538 km na juhozápad.

Geografia atolu[upraviť | upraviť kód]

Jeho lagúnu obklopuje pás nepravidelne roztrúsených väčších aj menších ostrovčekov po útesovom prstenci, ktorých vegetáciu tvoria väčšinou kokosové palmy a iné menšie tropické stromy alebo kry. Do lagúny nevedie žiadny splavný vstup a voda s tou z okolitého oceánu sa v nej vymieňa len málo. Preto má vyššiu salinitu a bohatú biomasu fytoplanktónu.

Z geologického hľadiska je to koralový atol na vrchole podmorskej sopky, ktorá je iba tesne pod hladinou. Tá má z oceánskeho dna na výšku 2,78 km a jej vek sa odhaduje na 55,5 až 58,2 mil. rokov.[2]

História[upraviť | upraviť kód]

Prvou písomnou zmienkou o návšteve atolu je od holandských cestovateľov Willema Schoutena a Jacoba Le Maireho z apríla roku 1616.[3] Atol pomenovali „Zonderground Eiland“. Po nich to bol 19. mája 1722 Jakob Roggeveen a atolu dal meno „Schadelijk Eiland“.[4] Ďalší návštevníci nasledujú v tomto poradí: 9. júna 1765 John Byron, ktorý mu dal polynézske meno „Uia“, 22. apríla 1816 ho do máp zakreslil Otto von Kotzebue a v septembri 1838 to bol Jules Dumont d'Urville, nasledovaný takmer presne o rok neskôr Charlesom Wilkesom so zápisom 3. septembra 1839.

V 19. storočí, keď sa ostrov stal francúzskym územím, mal 150 obyvateľov. Začína sa rozvíjať výroba kokosového oleja a kopry (cca 10 – 12 ton ročne v roku 1860). Počas obdobia britskej okupácie v roku 1879 tu postavili malé väzenie. V roku 1920 sa začal stavať maják, dokončený a slávnostne uvedený do prevádzky bol 11. novembra 1922 za prítomnosti koloniálneho správcu Ferrouceho.[5]

Takapoto bol opakovane zasiahnutý hurikánmi, v rokoch 1903, 1958, 1982 a 1983, ktoré spôsobili veľké škody najmä na východnej časti atolu.[6]

V súčasnosti je komunitným centrom osada Fakatopatere, v ktorej sa sústredí väčšina populácie atolu. Zvyšok žije na malých „motu“, kde sa venujú najmä chovu perlorodiek.

Ekonomika[upraviť | upraviť kód]

Jeden z mnohých pohľad na lagúnu atolu

Na atole žije približne 380 obyvateľov. Ekonomika ostrova je postavená zväčša na pestovaní čiernych „tahitských“ perál na miestnych perlových farmách. Menšou zložkou príjmu je turistika a príjmy z produkcie kopry či rybolovu.

Od roku 1973 je na atole postavené aj letisko s 920 m dlhou asfaltovou dráhou.

Fauna a flóra[upraviť | upraviť kód]

Vegetáciu atolu tvoria najmä umelo vysadené Kokosové palmy a krík Pisonia grandis.

Trvale tu hniezdi endemický vzácny druh spevavého vtáka z čeľade trsteniarikovitých (lat. Acrocephalus caffer, ang. Tahiti Reed Warbler) a Ptilope des Tuamotu (lat. Ptilinopus coralensis, angl. Atoll Fruit Dove – atolový ovocný holub).[6]

V lagúne sa vyskytuje niekoľko vzácnejších druhov mäkkýšov, napríklad Tridacna maxima, Pinctada margaritifera, Arca ventricosa a Chama iostoma. Z tohto dôvodu je biotop atolu a lagúny klasifikovaný ako biologická rezervácia najvyššej dôležitosti od Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov (IUCN).[6]

Administratívne začlenenie[upraviť | upraviť kód]

Geograficky patrí atol Takapoto k podskupine ostrovov kráľa Georga (angl. King George Islands, franc. Îles du Roi Georges) spoločne s atolmi Manihi, Takaroa, Ahe a Tikei.

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Zoznam pôvodných názvov ostrovov Puamotu
  2. Takapoto Seamount podľa katalógu Seamount na earthref.org
  3. Tahiti et ses archipels od Pierre-Yves Toullelan, Karthala, 1991, ISBN 2-86537-291-X, p.61.
  4. Les Atolls des Tuamotu od Jacques Bonvallot, Institut de recherche pour le développement, éditions de l'IRD, 1994, ISBN 9782709911757, pp.275 – 282
  5. Phare de Takapoto podľa stránok Tahiti Héritage.
  6. a b c Review of the protected areas system in Oceania Arthur L. Dahl, IUCN Commission on National Parks and Protected Areas, United Nations Environment Programme, edícia IUCN, 1986, ISBN 9782880325091.

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Takapoto na anglickej Wikipédii.