Takapoto
| Takapoto (Tua-poto) | |
| Oura, Taapouta | |
| atol | |
 Snímka atolu od NASA
| |
| Štát |  Francúzsko
|
|---|---|
| Zámorská korporácia |  Francúzska Polynézia
|
| Región | Tuamotu |
| Súradnice | 14°37′39″J 145°12′18″Z / 14,6274376°J 145,2049255°Z |
| Komunitné centrum | Fakatopatere |
| Najvyšší bod | |
| - výška | 3 m n. m. |
| Dĺžka | 20 km |
| Šírka | 6,7 km |
| Hĺbka | 40 m |
| Rozloha | 115 km² (11 500 ha) |
| - súše | 15 km² (1 500 ha) |
| Obyvateľstvo | 380 (2012) |
| Hustota | 25,33 obyv./km² |
| Pre verejnosť | Voľný |
| Prístup | loďou |
| Objaviteľ | Willem Schouten Jacob Le Maire |
| - dátum | 14. apríl 1616 |
| Lagúna | takmer uzatvorená |
| Vstup do lagúny | nesplavný |
  Poloha atolu v rámci Francúzskej Polynézie
| |
| Wikimedia Commons: Takapoto | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Takapoto (iné názvy: Tua-poto, Oura)[1] je atol v západnej časti súostrovia Tuamotu v rámci Francúzskej Polynézie. Najbližším susedom je atol Takaroa (10 km smerom na severovýchod) a Tahiti je vzdialený 538 km na juhozápad.
Geografia atolu[upraviť | upraviť zdroj]
Jeho lagúnu obklopuje pás nepravidelne roztrúsených väčších aj menších ostrovčekov po útesovom prstenci, ktorých vegetáciu tvoria väčšinou kokosové palmy a iné menšie tropické stromy alebo kry. Do lagúny nevedie žiadny splavný vstup a voda s tou z okolitého oceánu sa v nej vymieňa len málo. Preto má vyššiu salinitu a bohatú biomasu fytoplanktónu.
Z geologického hľadiska je to koralový atol na vrchole podmorskej sopky, ktorá je iba tesne pod hladinou. Tá má z oceánskeho dna na výšku 2,78 km a jej vek sa odhaduje na 55,5 až 58,2 mil. rokov.[2]
História[upraviť | upraviť zdroj]
Prvou písomnou zmienkou o návšteve atolu je od holandských cestovateľov Willema Schoutena a Jacoba Le Maireho z apríla roku 1616.[3] Atol pomenovali „Zonderground Eiland“. Po nich to bol 19. mája 1722 Jakob Roggeveen a atolu dal meno „Schadelijk Eiland“.[4] Ďalší návštevníci nasledujú v tomto poradí: 9. júna 1765 John Byron, ktorý mu dal polynézske meno „Uia“, 22. apríla 1816 ho do máp zakreslil Otto von Kotzebue a v septembri 1838 to bol Jules Dumont d'Urville, nasledovaný takmer presne o rok neskôr Charlesom Wilkesom so zápisom 3. septembra 1839.
V 19. storočí, keď sa ostrov stal francúzskym územím, mal 150 obyvateľov. Začína sa rozvíjať výroba kokosového oleja a kopry (cca 10 – 12 ton ročne v roku 1860). Počas obdobia britskej okupácie v roku 1879 tu postavili malé väzenie. V roku 1920 sa začal stavať maják, dokončený a slávnostne uvedený do prevádzky bol 11. novembra 1922 za prítomnosti koloniálneho správcu Ferrouceho.[5]
Takapoto bol opakovane zasiahnutý hurikánmi, v rokoch 1903, 1958, 1982 a 1983, ktoré spôsobili veľké škody najmä na východnej časti atolu.[6]
V súčasnosti je komunitným centrom osada Fakatopatere, v ktorej sa sústredí väčšina populácie atolu. Zvyšok žije na malých „motu“, kde sa venujú najmä chovu perlorodiek.
Ekonomika[upraviť | upraviť zdroj]
Na atole žije približne 380 obyvateľov. Ekonomika ostrova je postavená zväčša na pestovaní čiernych „tahitských“ perál na miestnych perlových farmách. Menšou zložkou príjmu je turistika a príjmy z produkcie kopry či rybolovu.
Od roku 1973 je na atole postavené aj letisko s 920 m dlhou asfaltovou dráhou.
Fauna a flóra[upraviť | upraviť zdroj]
Vegetáciu atolu tvoria najmä umelo vysadené Kokosové palmy a krík Pisonia grandis.
Trvale tu hniezdi endemický vzácny druh spevavého vtáka z čeľade trsteniarikovitých (lat. Acrocephalus caffer, ang. Tahiti Reed Warbler) a Ptilope des Tuamotu (lat. Ptilinopus coralensis, angl. Atoll Fruit Dove – atolový ovocný holub).[6]
V lagúne sa vyskytuje niekoľko vzácnejších druhov mäkkýšov, napríklad Tridacna maxima, Pinctada margaritifera, Arca ventricosa a Chama iostoma. Z tohto dôvodu je biotop atolu a lagúny klasifikovaný ako biologická rezervácia najvyššej dôležitosti od Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov (IUCN).[6]
Administratívne začlenenie[upraviť | upraviť zdroj]
Geograficky patrí atol Takapoto k podskupine ostrovov kráľa Georga (angl. King George Islands, franc. Îles du Roi Georges) spoločne s atolmi Manihi, Takaroa, Ahe a Tikei.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Zoznam pôvodných názvov ostrovov Puamotu [online]. [Cit. 2014-04-14]. Dostupné online. Archivované 2012-02-10 z originálu.
- ↑ Takapoto Seamount podľa katalógu Seamount na earthref.org
- ↑ Tahiti et ses archipels od Pierre-Yves Toullelan, Karthala, 1991, ISBN 2-86537-291-X, p.61.
- ↑ Les Atolls des Tuamotu od Jacques Bonvallot, Institut de recherche pour le développement, éditions de l'IRD, 1994, ISBN 9782709911757, pp.275 – 282
- ↑ Phare de Takapoto Archivované 2012-01-15 na Wayback Machine podľa stránok Tahiti Héritage.
- ↑ a b c Review of the protected areas system in Oceania Arthur L. Dahl, IUCN Commission on National Parks and Protected Areas, United Nations Environment Programme, edícia IUCN, 1986, ISBN 9782880325091.
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Archív zoznamu atolov na OceanDots
- Zoznam pôvodných názvov ostrovov Puamotu Archivované 2012-02-10 na Wayback Machine
- Biodiverzita polynézskych atolov Archivované 2008-05-16 na Wayback Machine
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Takapoto na anglickej Wikipédii.
| Atoly Tuamotu |
|  |
|---|---|---|
| Oblasti Francúzskej Polynézie | ||