Kaukura

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 15°45′00″J 146°40′59″Z / 15,75°J 146,683°Z / -15.75; -146.683
Kaukura
(Kaheko)
atol
Kaukura.JPG
Snímka atolu od NASA
Štát Francúzsko Francúzsko
Zámorská korporácia Francúzska Polynézia Francúzska Polynézia
Región Tuamotu
Súradnice 15°45′00″J 146°40′59″Z / 15,75°J 146,683°Z / -15.75; -146.683
Miestna osada Raitahiti
Najvyšší bod
 - výška m n. m.
Dĺžka 48 km
Šírka 13 km
Rozloha 436 km² (43 600 ha)
 - súše 11 km² (1 100 ha)
Obyvateľstvo 475 (2012)
Hustota 43,18 obyv./km²
Pre verejnosť Voľný
Prístup loďou alebo lietadlom
Objaviteľ Jakob Roggeveen
 - dátum 1722
Lagúna polootvorená
Vstup do lagúny splavný malými loďami
Poloha atolu v rámci Francúzskej Polynézie
Red pog.svg
Poloha atolu v rámci Francúzskej Polynézie
mapa atolu
mapa atolu
Wikimedia Commons: Kaukura
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Kaukura (alebo aj Kaheko)[1] je veľký atol v západnej časti súostrovia Tuamotu v rámci Francúzskej Polynézie. Najbližšími susedmi sú atoly Arutua a Apataki, vzdialené takmer rovnako ďaleko, 23 km smerom na sever. Centrálny ostrov Tahiti je vzdialený približne 330 km na juhozápad.

Geografia atolu[upraviť | upraviť zdroj]

Atol má tvar natiahnutého elipsoidu s tenkým prstencom útesu a súše v pomere k celkovej rozlohe. Má približne 48 km na dĺžku a 13 km na šírku. Jeho lagúna má iba jeden úzky, umelo vytvorený splavný prieplav na severozápadnom cípe, neďaleko osady Raitahiti.

Prstenec atolu je, podobne ako u mnohých iných atolov v oblasti (Fakarava, Arutua, Toau, Faaite, Tahanea a i.) z južnej strany tvorený zväčša nízkym koralovým útesom, umiestneným iba tesne na úrovni hladiny oceánu a len výnimočne prerušený malými ostrovčekmi (polyn. „motu“). Zo severnej strany tvorí prstenec atolu viac dlhších pásov súše s vegetáciou, najmä na severozápadnom a juhovýchodnom cípe prstenca.

Z geologického hľadiska je to koralový atol, umiestnený na vrchole podmorskej sopky, ponorenej len tesne pod hladinu mora. Sopka z oceánskeho dna na výšku meria 805 m a jej vek sa odhaduje na 60,1 až 62,3 mil. rokov.[2]

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá písomná zmienka je od holandského moreplavca Jakoba Roggeveena z roku 1722.[3][4] Ďalší známy zápis do lodného denníka a máp vykonal James Cook 19. apríla 1774.[5]

V súčasnosti je najobývanejšou osadou Raitahiti, kde žije drvivá väčšina obyvateľov. Je situovaná na severozápadnom cípe prstenca atolu. Hneď v susedstve osady je aj letisko, vybudované v roku 1994,[6] ktorého asfaltová pristávacia dráha je dlhá 1 080 m.

Fauna a flóra[upraviť | upraviť zdroj]

Z rastlín sú na atole prítomné dekoratívne Ibišteky lipovité (Hibiscus tiliaceus), Podslnečník (Abutilon grandifolium) z čeľade slezovitých, Láskavec biely (Amaranthaceae Achyranthes) alebo parazitický „vinič lásky“ (Cassytha filiformis), ktorý dostal názov vďaka svojim afrodiziakálnym účinkom.[7]

Ekonomika[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2012 žilo na atole 475 obyvateľov. Donedávna bol rybolov hlavnou činnosťou a obživou obyvateľov. V poslednom čase ho nahrádza turizmus.[8] Medzi ďalšie aktivity patrí produkcia perál a kopry.

Administratívne a geografické členenie[upraviť | upraviť zdroj]

Geograficky patrí atol Kaukura k Palliserovým ostrovom. Tie tvoria ešte atoly Fakarava, Niau, Toau, Arutua, Apataki, Mataiva, Tikehau, Rangiroa a Makatea.

Administratívne patrí atol do komunity Arutua, do ktorej patrí ešte atol Apataki.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Zoznam pôvodných názvov ostrovov Puamotu
  2. Kaukura Seamount podľa katalógu Seamount na earthref.org
  3. History [online]. . Dostupné online.
  4. Jacob Roggeveen, 1659–1729 [online]. Princeton University Library, [cit. 2012-08-24]. Dostupné online. (po anglicky)
  5. Les Atolls des Tuamotu od Jacquesa Bonvallota, Institut de recherche pour le développement, éditions de l'IRD, 1994, ISBN 9782709911757, strany.275 – 282.
  6. Kaukura Airport
  7. Esbaugh, W. Hardy; McClure, Susan A. & Bolyard, Judith L. Bush Medicine Studies, Andros Island, Bahamas. Proceedings of the first symposium on the botany of the Bahamas June 11–14, 1985. Ed. Robert R. Smith., San Salvador, Bahamas.
  8. Tahiti Traveller - Kaukura

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Kaukura na anglickej Wikipédii a Kaukura na francúzskej Wikipédii.