Marutea Nord

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 17°02′00″J 143°10′01″Z / 17,0333°J 143,167°Z / -17.0333; -143.167
Marutea Nord
(Taunga tauranga-e-havana)
Marutea, Furneaux
atol
Marutea Nord.JPG
Snímka atolu od NASA
Štát Francúzsko Francúzsko
Zámorská korporácia Francúzska Polynézia Francúzska Polynézia
Región Tuamotu
Súradnice 17°02′00″J 143°10′01″Z / 17,0333°J 143,167°Z / -17.0333; -143.167
Najvyšší bod
 - výška 1,5 m n. m.
Dĺžka 44 km
Šírka 8,5 – 19 km
Rozloha 524,1 km² (52 410 ha)
 - súše 2,7 km² (270 ha)
Obyvateľstvo neobývaný
Pre verejnosť Voľný
Prístup iba loďou
Objaviteľ James Cook
 - dátum 12. august 1773
Lagúna polootvorená
Vstup do lagúny 1 splavný pre menšie lode
Poloha atolu v rámci Francúzskej Polynézie
Red pog.svg
Poloha atolu v rámci Francúzskej Polynézie
Vyznačenie atolov komunity Makemo v súostroví Tuamotu
Vyznačenie atolov komunity Makemo v súostroví Tuamotu
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Marutea Nord (alebo skrátene Marutea, pôvodný názov Taunga tauranga-e-havana)[1] je atol v centrálnej časti súostrovia Tuamotu vo Francúzskej Polynézii.

Nachádza sa v strede súostrovia a jeho najbližším susedom je komunitný atol Makemo, vzdialený 26 km na juhovýchod. Z ďalších je to atol Nihiru (32 km na severovýchod) alebo Haraiki (44 km na juhozápad). Centrálny ostrov Francúzskej Polynézie Tahiti je vzdialený 625 km smerom na západo-juhozápad.

Geografia atolu[upraviť | upraviť kód]

Atol má približne trojuholníkový tvar, v najdlhšom rozmere meria 44 km a na šírku medzi 8,5 – 19 km. Voda sa z okolitého oceánu do a z lagúny dostáva ponad útes zo všetkých strán. Atol je až na niekoľko malých a nízkych ostrovčekov s vegetáciou úplne ponorený a z tohto dôvodu je bariérový útes viditeľný len v poslednej chvíli z bezprostrednej vzdialenosti. Predstavuje tak pomerne veľké nebezpečenstvo pre lode, plaviace sa v tej oblasti, na čo upozorňujú viaceré navigačné príručky pre jachtárov.[2]

Jediný splavný vstup do lagúny je umelo vytvorený pri jednom z ostrovčekov na severovýchodnom cípe atolu. Pomerne úzky a plytký prieliv je bez oficiálneho navigačného označenia, splavný len pre lode a jachty s menším ponorom. Lagúna má celkovú rozlohu 458,2 km², pričom na mnohých miestach sa dvíha v podobe stovák koralových hláv, siahajúcich z dna až k hladine.

Z geologického hľadiska je to koralový atol, umiestnený na vrchole podmorskej sopky. Sopka z oceánskeho dna meria na výšku 1,9 km, jej vrchol je ponorený 50 m pod hladinou mora a vek sa odhaduje na 47,8 až 50,1 mil. rokov.[3]

Dejiny[upraviť | upraviť kód]

Pôvodný domorodý názov „Taung-Tauranga-e-havana“ znamená v preklade "priateľský vták, ktorý odpočíva a zdobí náš stožiar". K atolu sa viaže legenda, z ktorej sú dnes dostupné už len fragmenty.

Podľa informácií zo serveru tahitiheritage bol prvým objaviteľom Pedro Fernandes de Queirós v roku 1606 bez bližších upresnení. Prvú návštevu atolu vykonal anglický moreplavec a objaviteľ James Cook 12. augusta 1773[4][5], ktorý sa plavil na lodi Adventure. Atol v jeho mapách nesie názov „Furneaux“, ako pocta kapitánovi a navigátorovi Tobiasovi Furneauxovi.[1]

Atol bol kedysi trvale obývaný, na ostrovčeku pri umelo vybudovanom prieplave do lagúny sa dodnes nachádza niekoľko budov a malé prístavné mólo.

Súčasnosť[upraviť | upraviť kód]

Atol je dnes prakticky neobývaný, ale často navštevovaný obyvateľmi atolu Makemo, jachtármi a rybármi kvôli rybolovu a potápaniu. Prístup na ostrov je voľný, ale v dôsledku zložitosti miestnych prúdov a navigácie sa vstup do vôd atolu a na súš odporúča len za prítomnosti skúsených domorodých obyvateľov, ktorí poznajú miestne pomery a podmienky.

Administratívne a geografické členenie[upraviť | upraviť kód]

Geograficky patrí atol Marutea k najväčšiemu zoskupeniu ostrovov v Tuamotu, Ostrovom Raeffsky. Tie zahŕňajú ešte aj atoly Anaa, Faaite, Tahanea, Motutunga, Takume, Raroia, Nihiru, Makemo, Katiu, Tuanake, Hiti, Tepoto Sud, Taenga, Haraiki, Aratika, Kauehi, Taiaro a Raraka.

Administratívne patrí atol do komunity Makemo, do ktorej patria okrem rovnomenného atolu ešte atoly Haraiki, Taenga, Katiu, Tuanake, Hiti, Tepoto Sud, Takume, Raroia a Nihiru.

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b J. L. Young: Names of the Paumotu islands, with the old names so far as they are known. Journal of the Polynesian Society, Vol. 8, No. 4, december 1899, s. 267
  2. Pacific Islands, National Geospatial-Intelligence Agency
  3. Marutea Nord Seamount podľa katalógu Seamount na earthref.org
  4. Les Atolls des Tuamotu od Jacquesa Bonvallota, Institut de recherche pour le développement, éditions de l'IRD, 1994, ISBN 9782709911757, strany.275 – 282.
  5. Tahiti et ses archipels od Pierre-Yves Toullelana, éditions Karthala, 1991, ISBN 2-86537-291-X, strana 61.

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

Zdroje[upraviť | upraviť kód]