Marutea Nord
| Marutea Nord (Taunga tauranga-e-havana) | |
| Marutea, Furneaux | |
| atol | |
 Snímka atolu od NASA
| |
| Štát |  Francúzsko
|
|---|---|
| Zámorská korporácia |  Francúzska Polynézia
|
| Región | Tuamotu |
| Súradnice | 17°02′00″J 143°10′01″Z / 17,0333°J 143,167°Z |
| Najvyšší bod | |
| - výška | 1,5 m n. m. |
| Dĺžka | 44 km |
| Šírka | 8,5 – 19 km |
| Rozloha | 524,1 km² (52 410 ha) |
| - súše | 2,7 km² (270 ha) |
| Obyvateľstvo | neobývaný |
| Pre verejnosť | Voľný |
| Prístup | iba loďou |
| Objaviteľ | James Cook |
| - dátum | 12. august 1773 |
| Lagúna | polootvorená |
| Vstup do lagúny | 1 splavný pre menšie lode |
  Poloha atolu v rámci Francúzskej Polynézie
| |
 Vyznačenie atolov komunity Makemo v súostroví Tuamotu
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Marutea Nord (alebo skrátene Marutea, pôvodný názov Taunga tauranga-e-havana)[1] je atol v centrálnej časti súostrovia Tuamotu vo Francúzskej Polynézii.
Nachádza sa v strede súostrovia a jeho najbližším susedom je komunitný atol Makemo, vzdialený 26 km na juhovýchod. Z ďalších je to atol Nihiru (32 km na severovýchod) alebo Haraiki (44 km na juhozápad). Centrálny ostrov Francúzskej Polynézie Tahiti je vzdialený 625 km smerom na západo-juhozápad.
Geografia atolu
[upraviť | upraviť zdroj]Atol má približne trojuholníkový tvar, v najdlhšom rozmere meria 44 km a na šírku medzi 8,5 – 19 km. Voda sa z okolitého oceánu do a z lagúny dostáva ponad útes zo všetkých strán. Atol je až na niekoľko malých a nízkych ostrovčekov s vegetáciou úplne ponorený a z tohto dôvodu je bariérový útes viditeľný len v poslednej chvíli z bezprostrednej vzdialenosti. Predstavuje tak pomerne veľké nebezpečenstvo pre lode, plaviace sa v tej oblasti, na čo upozorňujú viaceré navigačné príručky pre jachtárov.[2]
Jediný splavný vstup do lagúny je umelo vytvorený pri jednom z ostrovčekov na severovýchodnom cípe atolu. Pomerne úzky a plytký prieliv je bez oficiálneho navigačného označenia, splavný len pre lode a jachty s menším ponorom. Lagúna má celkovú rozlohu 458,2 km², pričom na mnohých miestach sa dvíha v podobe stovák koralových hláv, siahajúcich z dna až k hladine.
Z geologického hľadiska je to koralový atol, umiestnený na vrchole podmorskej sopky. Sopka z oceánskeho dna meria na výšku 1,9 km, jej vrchol je ponorený 50 m pod hladinou mora a vek sa odhaduje na 47,8 až 50,1 mil. rokov.[3]
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Pôvodný domorodý názov „Taung-Tauranga-e-havana“ znamená v preklade "priateľský vták, ktorý odpočíva a zdobí náš stožiar". K atolu sa viaže legenda, z ktorej sú dnes dostupné už len fragmenty.
Podľa informácií zo serveru tahitiheritage bol prvým objaviteľom Pedro Fernandes de Queirós v roku 1606 bez bližších upresnení. Prvú návštevu atolu vykonal anglický moreplavec a objaviteľ James Cook 12. augusta 1773[4][5], ktorý sa plavil na lodi Adventure. Atol v jeho mapách nesie názov „Furneaux“, ako pocta kapitánovi a navigátorovi Tobiasovi Furneauxovi.[1]
Atol bol kedysi trvale obývaný, na ostrovčeku pri umelo vybudovanom prieplave do lagúny sa dodnes nachádza niekoľko budov a malé prístavné mólo.
Súčasnosť
[upraviť | upraviť zdroj]Atol je dnes prakticky neobývaný, ale často navštevovaný obyvateľmi atolu Makemo, jachtármi a rybármi kvôli rybolovu a potápaniu. Prístup na ostrov je voľný, ale v dôsledku zložitosti miestnych prúdov a navigácie sa vstup do vôd atolu a na súš odporúča len za prítomnosti skúsených domorodých obyvateľov, ktorí poznajú miestne pomery a podmienky.
Administratívne a geografické členenie
[upraviť | upraviť zdroj]Geograficky patrí atol Marutea k najväčšiemu zoskupeniu ostrovov v Tuamotu, Ostrovom Raeffsky. Tie zahŕňajú ešte aj atoly Anaa, Faaite, Tahanea, Motutunga, Takume, Raroia, Nihiru, Makemo, Katiu, Tuanake, Hiti, Tepoto Sud, Taenga, Haraiki, Aratika, Kauehi, Taiaro a Raraka.
Administratívne patrí atol do komunity Makemo, do ktorej patria okrem rovnomenného atolu ešte atoly Haraiki, Taenga, Katiu, Tuanake, Hiti, Tepoto Sud, Takume, Raroia a Nihiru.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b J. L. Young: Names of the Paumotu islands, with the old names so far as they are known. Archivované 2012-02-10 na Wayback Machine Journal of the Polynesian Society, Vol. 8, No. 4, december 1899, s. 267
- ↑ Pacific Islands, National Geospatial-Intelligence Agency
- ↑ Marutea Nord Seamount podľa katalógu Seamount na earthref.org
- ↑ Les Atolls des Tuamotu od Jacquesa Bonvallota, Institut de recherche pour le développement, éditions de l'IRD, 1994, ISBN 9782709911757, strany.275 – 282.
- ↑ Tahiti et ses archipels od Pierre-Yves Toullelana, éditions Karthala, 1991, ISBN 2-86537-291-X, strana 61.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Zoznam pôvodných názvov ostrovov Puamotu Archivované 2012-02-10 na Wayback Machine
- Marutea Nord na tahitiheritage Archivované 2014-07-14 na Wayback Machine
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- Tahiti Heritage
- National Geospatial-Intelligence Agency, navigačná príručka „Pacific Islands“
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Marutea Nord na anglickej Wikipédii.
| Atoly Tuamotu |
|  |
|---|---|---|
| Oblasti Francúzskej Polynézie | ||