Takume
| Takume (Pukamaru) | |
| atol | |
 Snímka atolu od NASA | |
| Štát |  Francúzsko |
|---|---|
| Zámorská korporácia |  Francúzska Polynézia |
| Región | Tuamotu |
| Súradnice | 15°48′J 142°12′Z / 15,8°J 142,2°Z |
| Miestna osada | Ohomo |
| Najvyšší bod | |
| - výška | 2 m n. m. |
| Dĺžka | 21 km |
| Šírka | 4 km |
| Hĺbka | 15 m |
| Rozloha | 69,46 km² (6 946 ha) |
| - súše | 5 km² (500 ha) |
| Obyvateľstvo | 116 (2012[1]) |
| Pre verejnosť | Voľný |
| Prístup | loďou alebo letecky |
| Objaviteľ | Pedro Fernandes de Queirós |
| - dátum | 5. február 1606 |
| Lagúna | polootvorená |
| Vstup do lagúny | 1 splavný menšími loďami |
  Poloha atolu v rámci Francúzskej Polynézie
| |
 Vyznačenie atolov komunity Makemo v súostroví Tuamotu
| |
 Interaktívna mapa
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Takume (iné názvy Pukamaru alebo Wolkonsky)[2] je atol v centrálnej časti súostrovia Tuamotu vo Francúzskej Polynézii.
Nachádza sa v strede súostrovia na severnej strane a jeho najbližším susedom je atol Raroia vo vzdialenosti necelých 9,5 km na juhozápad. Centrálny ostrov Francúzskej Polynézie Tahiti je vzdialený 760 km približne rovnakým smerom.
Geografia atolu
[upraviť | upraviť zdroj]Atol má podlhovastý tvar, v najdlhšom rozmere meria približne 21 km a na šírku nepresahuje 4 km. Voda sa z okolitého oceánu do a z lagúny dostáva ponad útes zo všetkých strán. Na severozápadnej strane je jediný, umelo vybudovaný úzky prieliv o šírke necelých 7 m, splavný len pre menšie lode. Lagúna má celkovú rozlohu 42,42 km², pričom jej hĺbka neklesá pod 15 m a na mnohých miestach sa dvíha v podobe koralových hláv, siahajúcich z dna až k hladine.
Z geologického hľadiska je to koralový atol, umiestnený na vrchole podmorskej sopky, ktorú Takume zdieľa so susedným atolom Raroia. Sopka z oceánskeho dna meria na výšku 2,7 km, jej vrchol je ponorený približne 275 m pod hladinou mora a vek sa odhaduje na 46,1 až 47,6 mil. rokov.[3]
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Prvý Európan, ktorý atol navštívil a je o tom písomná zmienka, bol španielsky moreplavec Pedro Fernandes de Queirós 5. februára 1606.[4] Atol pomenoval „La Fugitiva“.[5] Ďalším bol až o viac ako dve storočia ruský moreplavec a cestovateľ Faddej Faddejevič Bellinsgauzen, 12. júla 1820.[6] Atol pomenoval „Wolkonsky“.[2]
V 19. storočí, keď sa Takume stal francúzskym územím, mal asi 60 obyvateľov.[7] Vtedy bol aj významným centrom výroby perlete s produkciou dosahujúcou 1000 ton za rok. Tento zdroj je ale vyčerpaný. Produkcia perál nie je vyvinutá a pestovanie kokosovníkov a produkcia kopry ostáva hlavnou ekonomickou činnosťou obyvateľov.[8]
Staroveký domorodý názov pre atoly Takume a Raroia bol Napaite, "dvojičky" (-ite znamená dva).
Ekonomika
[upraviť | upraviť zdroj]Na atole žije v súčasnosti okolo 100 obyvateľov, väčšinou sústredených v južnej osade Ohomo. Ekonomika ostrova je postavená zväčša na produkcii kopry a rybolovu. Menšia osada Taheto je na severnom konci atolu.
Atol od roku 1984 disponuje aj letiskom s asfaltovou dráhou dlhou 900 m.
Administratívne a geografické členenie
[upraviť | upraviť zdroj]Geograficky patrí atol Takume k najväčšiemu zoskupeniu ostrovov v Tuamotu, Ostrovom Raeffsky. Tie zahŕňajú ešte aj atoly Anaa, Faaite, Tahanea, Motutunga, Raroia, Taenga, Nihiru, Makemo, Katiu, Tuanake, Hiti, Tepoto Sud, Marutea Nord, Haraiki, Aratika, Kauehi, Taiaro a Raraka.
Administratívne patrí atol do komunity Makemo, do ktorej patria okrem rovnomenného atolu ešte atoly Haraiki, Marutea Nord, Katiu, Tuanake, Hiti, Tepoto Sud, Raroia, Taenga a Nihiru.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Populácia v r.2012 podľa štatistického úradu Francúzskej Polynézie [online]. [Cit. 2014-05-22]. Dostupné online. Archivované 2014-05-15 z originálu.
- 1 2 J. L. Young: Names of the Paumotu islands, with the old names so far as they are known. Journal of the Polynesian Society, Vol. 8, No. 4, december 1899, s. 267 – 268 [online]. [Cit. 2014-05-22]. Dostupné online. Archivované 2012-02-10 z originálu.
- ↑ Raroia Seamount podľa katalógu Seamount na earthref.org
- ↑ Tahiti et ses archipels od Pierre-Yves Toullelana, nakladateľstvo Karthala, 1991, ISBN 2-86537-291-X, strana 61.
- ↑ Sharp, Andrew The discovery of the Pacific Islands, Oxford, 1960, s.65
- ↑ Les Atolls des Tuamotu, Jacques Bonvallot, Institut de recherche pour le développement, nakladateľstvo IRD, 1994, ISBN 9782709911757, s. 275 – 282.
- ↑ Notices sur les colonies françaises, Étienne Avalle, éditions Challamel aîné, Paris, 1866, s.639.
- ↑ Info o atole na tahitiheritage.fr [online]. [Cit. 2014-05-22]. Dostupné online. Archivované 2014-05-22 z originálu.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- Tahiti Heritage
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Takume na francúzskej Wikipédii.
| Atoly Tuamotu |
|  |
|---|---|---|
| Oblasti Francúzskej Polynézie | ||