Bašnov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Bašnov
prírodná pamiatka
Pohľad na mokraď
Štát Česko Česko
Región Zlínsky kraj
Okres Okres Kroměříž
Lokalita Střížovice
Nadmorská výška 185 – 190 m n. m.
Súradnice 49°8′5.89″S 17°27′20.84″V / 49,1349694°S 17,4557889°V / 49.1349694; 17.4557889
Rozloha 17,47 ha
Vznik 16. december 2013
 - Vyhlásil Krajský úrad Zlínskeho kraja
Kód AOPK ČR 5988
Česko: Bašnov
Bašnov
Poloha na mape Česka
Webová stránka: Biolib.cz
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Európsky významná lokalita
CZ0723426
Mokraď Bašnov u Střížovic

Bašnov je prírodná pamiatka, ktorá sa nachádza pri obci Střížovice v okrese Kroměříž v Česku. Plocha prírodnej pamiatky je 17,47 ha a jej ochranného pásma 25,60 ha. Predmetom ochrany je ochrana kunky červenobruchej (Bombina bombina) a jej biotopu (tône a okolité mokraďové priestory).

Lokalita sa prekrýva s územím sústavy Natura 2000 a územím európskeho významu Střížovice vyhláseného v roku 2004 na ploche 29,55 ha.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Bašnovská mokraď leží asi 0,3 km juhovýchodne od obce Střížovice, 7 km od mesta Kroměříž v katastrálnom území Střížovice. Nadmorská výška 185 – 190 m. Geomorfologicky Bašnov leží v Hornomoravskom úvale, v oblasti Západnej Vněkarpatskej zníženiny.

Charakter[upraviť | upraviť zdroj]

Ide o bezodtokovú oblasť s povodím 2,1 km, ktorá sa nachádza v plytkej prirodzenej depresii v nive rieky Moravy. Vlastnou mokraďou prechádzajú 3 melioračné kanály, ktoré sa spájajú v jeden tok zvaný Panenská. Ten potom ústi z pravej strany do rieky Moravy pri obci Kvasice. Bašnovská mokraď je pozostatkom niekdajších močiarov zostávajúcich po regulácii rieky Moravy. Celková rozloha mokrade aj s ochranným pásmom je 46 ha, z toho väčšia polovica je mokraďou, ktorej rozširovanie alebo ústup súvisí s množstvom atmosférických zrážok. Najcennejší mokraďový biotop sa nachádza v najnižšej časti lokality a má výmeru okolo 6 ha. Dominantnými druhmi rastlín sú tu trsť obyčajná, pálka širokolistá, chrastnica trsteníkovitá, a rôzne druhy ostríc. Na južnú stranu mokrade nadväzuje svah, ktorý porastajú ovocné sady.

Geológia[upraviť | upraviť zdroj]

Geologické podložie tvoria paleogénne horniny oligocénu těšnovickej fácie (vápnité ílovce a lávky pieskovcov), na ktorých ležia nevápnité aluviálne uloženiny holocénneho pôvodu. Pôdy sú prevažne hlinité až ílovitohlinité a ílovité, prevažuje typ lužného gleja. Pôdy sú bezvápnité, slabo až stredne kyslé, obsah humusu v dôsledku vylúhovania je slabý, poddrnové vrstvy väčšinou bez humusu.

Flóra[upraviť | upraviť zdroj]

Na lokalite sa vyskytujú rôzne mokraďové a vodné rastliny - záružlie močiarne (Caltha palustris), roripa obojživelná (Rorippa amphibia), betonika lekárska (Betonica officinalis), cesnak hranatý (Allium angulosum), Kukučka lúčna (Lychnis flos-cuculi), kosatec žltý (Iris pseudacorus), kostihoj lekársky (Symphytum officinale), kozobrada východná (Tragopogom orientalis), iskerník vodný (Ranunculus aquatilis), jesienka obyčajná (Colchicum autumnale), žaburinka menšia (Lemna minor), pálka širokolistá (Typha latifolia), ostrica dvojradová (Carex disticha), ostrica čierna (Carex nigra), ostrica štíhla (Carex acuta), ostrica sivá (Carex flacca) a ostrica líščia (Carex vulpina), pichliač sivý (Cirsium canum), nezábudka roľná (Myosotis arvensis), prvosienka jarná (Primula veris), iskerník prudký (Ranunculus acris), puškvorec obyčajný (Acorus calamus), trsť obyčajná (Phragmites australis), sitina klbkatá (Juncus conglomeratus), smlz kroviskový (Calamagrostis epigeios), steblovka vodná (Glycerina maxima), okrasa okolíkatá (Butomus umbellatus), praslička močiarna (Equisetum palustre), šašina prímorská (Bolboschoenus maritimus), ježatka kuria (Echinochloa crus-galli), horčiak obojživelný (Persicaria amphibia) ai. V roku 1982 tu bola nájdená bublinatka obyčajná (Utricularia vulgaris).

Fauna[upraviť | upraviť zdroj]

Bezstavovce[upraviť | upraviť zdroj]

Okrem vtákov je táto lokalita významná z hľadiska výskytu rôznych druhov bezstavovcov (napr. 10 druhov vážok, nájdený aj kriticky ohrozený štítovec jarný (Lepidurus apus)).

Obojživelníky[upraviť | upraviť zdroj]

Bolo tu nájdených celkom 10 druhov obojživelníkov, z toho 2 kriticky ohrozené, 5 silne ohrozených a 2 ohrozené druhy. Vyskytuje sa tu mlok bodkovaný (Triturus vulgaris), mlok hrebenatý (Triturus cristatus), kunka červenobruchá (Bombina bombina), hrabavka škvrnitá (Pelobates fuscus), ropucha bradavičnatá (Bufo bufo), ropucha zelená (Bufo viridis), rosnička zelená (Hyla arborea), skokan hnedý (Rana temporaria), skokan ostropyský (Rana arvalis) a skokan štíhly (Rana dalmatínca). Počtom druhov (10) je Bašnov jednou z najbohatších lokalít obojživelníkov na Kroměřížsku (rovnako bohatá je neďaleká Kavkova tůň v prírodnom parku Záhlinické rybníky. V blízkej Tlumačovskej tůňke potom žije sedem druhov obojživelníkov). Vodné plochy mokrade však v suchých rokoch úplne vysychajú, čo pôsobí veľmi negatívne na tunajšie spoločenstvá.

Vtáky[upraviť | upraviť zdroj]

V minulosti bolo preukázané tiež hniezdenie ohrozenej potápky malej (Tachybaptus ruficollis), potápky chochlatej (Podiceps cristatus) a potápky čiernokrkej (P. nigricollis), husi divej (Anser anser), ohrozenej kačice chripľavky (Anas strepera), ohrozenej kačice chrapky (A. crecca), silne ohrozenej kačice chrapačky (A. querquedula), kačice lyžičiarky (A. clypeata), hrdzavky potápavej (Netta rufina), chochlačky sivej (Aythya ferina), chochlačky bielookej (A. nyroca), chochlačky vrkočatej (A. fuligula), hlaholky severskej (Bucephala clangula), chriašteľa vodného (Rallus aquaticus), lysky čiernej (Fulica atra), sliepočky vodnej (Gallinula chloropus), cíbika chochlatého (Vanellus vanellus), kulíka riečneho (Charadrius dubius), kalužiaka červenonohého (Tringa totanus), brehára čiernochvostého (Limosa limosa), močiarnice mekotavej (Gallinago gallinago), čajky smejivej (Larus ridibundus), trasochvosta žltého (Motacilla flava), ohrozeného svrčiaka slávikovitého (Locustella luscinioides), trsteniarika veľkého (Acrocephalus arundinaceus) a sedmohláska obyčajného (Hippolais icterina).

V čase plného zavodnenia mokrade a pri terajšom intenzívnom obhospodarovaní väčšiny okolitých vodných plôch sa na túto lokalitu sťahujú vtáčie druhy, ktoré sú citlivé na vyrušovanie a na silné znečistenie hnojením. V takom prípade je Bašnov úžasná lokalita s výskytom mnohých vtáčích druhov. Môže tu byť v tú dobu prakticky čokoľvek. Podľa prieskumov ornitofauny bolo v oblasti medzi Kroměřížom, Hulínom a Kvasicami celkom zistených v rokoch 1972 až 2001 vyše 270 druhov vtákov!

Cicavce[upraviť | upraviť zdroj]

Z cicavcov tu žijú srnec lesný (Capreolus capreolus), zajac poľný (Lepus europaeus), ondatra pižmová (Ondatra zibethicus) a hryzec vodný (Arvicola terrestris).

História ochrany[upraviť | upraviť zdroj]

Bašnovská mokraď bola v 70. rokoch 20. storočia vyhlásená chráneným prírodným výtvorom.

Od 90. rokov 20. storočia bola opakovaná snaha o vyhlásenie plochy prírodnou pamiatkou, čo sa nedarilo pre veľký počet vlastníkov pozemkov.

V roku 2004 bola na území vyhlásená Európsky významná lokalita Střížovice sústavy Natura 2000.

Bašnov predstavuje prirodzené, nie však už pôvodné, ale druhotne vzniknuté, zmenené stanovištia s pomerne veľkou druhovou biodiverzitou. Nachádza sa uprostred kultúrnej krajiny, v ktorej sú ostrovkovite rozmiestnené malé fragmenty posledných prírodných spoločenstiev. Súhrnne bolo doteraz v mokradi zistených 74 osobitne chránených druhov živočíchov, z toho 22 druhov kriticky ohrozených, 30 druhov silne ohrozených a 22 druhov ohrozených. Za celú dobu sledovania mokrade rôznymi autormi tu bolo zistených 141 druhov vtákov, z toho 58 druhov hniezdiacich. Z hľadiska ochrany prírody strednej Moravy má teda táto lokalita mimoriadny význam.

Lesníctvo[upraviť | upraviť zdroj]

Lokalita je bezlesná. Časť plochy je porastená vŕbami.

Management[upraviť | upraviť zdroj]

Mokraď Bašnov je z hľadiska ochrany prírody veľmi cenným územím, ktoré doteraz nemá žiadny management ochrany.

Ohrozenie a ochrana územia[upraviť | upraviť zdroj]

Mokraď je ohrozená eutrofizáciou z poľnohospodárskej výroby a znečistením z odpadových vôd. Veľký problém z hľadiska ochrany tunajšej populácie vzácnych druhov obojživelníkov (ale aj mnohých druhov vtákov) predstavuje vysychanie lokality v niektorých rokoch. Najväčšie nebezpečenstvo pre lokalitu spočíva však v úplne nekontrolovateľnom agresívnom zarastaní vodnej plochy trstinou a s tým súvisiacim zazemňovaním. Ďalším ohrozením sú náletové dreviny, ktoré môžu príliš zatieňovať vodné toky a plochy.

Územie je využívané miestnym poľovníckym združením, ktoré tiež zaisťuje občasné presekávanie rákosia.

História využívania územia[upraviť | upraviť zdroj]

Predtým sa na tomto pozemku striedali kultúry poľnohospodárskych plodín, v južnom cípe, ktorý bol vždy silno zamokrený, sa voda prečerpávala poľným čerpadlom.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Bašnov na českej Wikipédii.