Preskočiť na obsah

Jamník (okres Liptovský Mikuláš)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jamník
obec
Južný pohľad na Jamník
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Liptovský Mikuláš
Región Liptov
Nadmorská výška 700 m n. m.
Súradnice 49°04′18″S 19°42′35″V / 49,071658°S 19,709725°V / 49.071658; 19.709725
Rozloha 45,98 km² (4 598 ha) [1]
Obyvateľstvo 465 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 10,11 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1346
Starosta Alena Vlčková[3] (nezávislá)
PSČ 033 01 (pošta Liptovský Hrádok 1)
ŠÚJ 510521
EČV (do r. 2022) LM
Tel. predvoľba +421-44
Adresa obecného
úradu
Obec Jamník
Jamník 192
033 01 Liptovský Hrádok
E-mailová adresa starosta@jamnik.sk
Telefón +421 44 522 20 69
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Jamník
Webová stránka: jamnik.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Jamník je obec na Slovensku v okrese Liptovský Mikuláš. Obec patrí do mikroregiónu Baranec.

Obec sa nachádza na hornom Liptove v údolí potoka Jamníček južne od Západných Tatier. Okolité obce sú Podtureň, Beňadiková, Liptovský Ondrej a Liptovský Peter. V katastri obce sa nachádza prírodná rezervácia Švihrová, kde sa prvýkrát popísal výskyt kosatca sibírskeho.[4] Po dedine sú pomenované Jamnícke sedlo a Jamnícka dolina, ktorou tečie Jamnícky potok a je v nej Nižné a Vyšné Jamnícke pleso.

Vyvinutá obec sa spomína nepriamo v roku 1286, priamo je doložená z roku 1346 ako Yemnik, v roku 1360 ako Jemnek, v roku 1773 ako Jamnik; maďarsky Jámnik. Prvú písomnú zmienku o Jamníku (a zároveň aj Vavrišove) tvorí listina rozriešujúca spor, či kostol v Podturni bude farský alebo nie.[5]:18-19 Pred rokom 1360 dostali Jamník (spolu s okolitými obcami) ako dar od krála Ľudovíta I. zemania Mikuláš, Peter a Alexander z rodu Podturňanských; darovacia listina tohto daru zhorela a bola v roku 1360 znovu potvrdená.[5]:19 Rodine Podturňanských patril Jamník od 13. storočia.[5]:26 do roku 1848.

Záznamy o počtoch domov v 16.-18. storočí boli dochované v daňových súpisoch, keďže daň sa platila od brány (porty).[5]:21 V roku 1600 mala obec 30 poddanských domov, jeden z nich bol opustený, a dva majerské dvory. V roku 1715 mala 34 zdanených domácností, v roku 1720 len 18. Podľa sčítania obyvateľstva v roku 1784 mala 50 domov a 445 obyvateľov, kým v roku 1828 mala 49 domov a 396 obyvateľov,[5]:123 všetci boli poddaní a evanjelici.[6]

Zaoberali sa poľnohospodárstvom, ovčiarstvom, od 2. polovice 19. storočia murárstvom, mnohí pracovali v Budapešti. Za I. ČSR pracovali hlavne v poľnohospodárstve a stavebníctve. Prvá škola navštevovaná jamníckymi žiakmi bola rímskokatolícka škola v Liptovskom Petre, evanjelická škola v ňom vznikla 1784 – 1786; prvá drevená evanjelická škola v Jamníku vzniká okolo roku 1829.[5]:90

6. augusta 1905 zničil požiar horný koniec obce¸ školu a drevenú evanjelickú modlitebňu.[5]:168-169 Pri obnove obce sa stavali hlavne domy z tehiel a kameňa pokryté škridľou - v odbobí 1900 – 1910 vzrástol počet tehlových alebo kamenných domov zo 43% na 81%.[5]:168-169 V prvej svetovej vojne padlo 24 Jamníčanov.[5]:219

V rokoch 1892 – 1924 z Jamníka odcestovalo za prácou do USA 24 ženatých mužov, 5 slobodných, 4 vydaté ženy a 8 slobodných, dokopy 41 ľudí. Všetci až na jedného cestovali z Brém a pristáli v New Yorku. Dvadsať ženatých mužov sa vrátilo domov; 4 manželské páry a väčšina slobodných ľudí ostala v USA, dokopy emigrovalo 21 ľudí.[5]:143-148 V roku 1928 sa v dedine postavil kultúrny dom na hranie divadelných predstavení, v roku 1938 sa k nemu pristavala namiesto starej krčmy budova Roľníckeho potravného družstva. Evanjelická škola bola v roku 1932 rozšírená a prestavaná na dvojtriednu školu.[5]:170-171

Druhá svetová vojna[5]:220-228

[upraviť | upraviť zdroj]
Pamätná tabuľa Jánovi Devečkovi

Na jeseň 1939 sa pri Jamíku v lokalite Mokraď začalo na podnet generála Ferdinanda Čatloša s budovaním letiska. V roku 1943 sa sem redislokoval Letecký park z Trenčianskych Biskupíc a veliteľom letiska bol nadporučík Dušan Čatloš, (brat generála Čatloša), ktorý bol aktívny v odboji. Do Slovenského národného povstania sa zapojila 180-členná posádka letiska a Leteckého parku 28. augusta 1944. Nemci vykonali nálet dvomi lietadlami typu Junkers Ju 87 31. augusta 1944 a zničili pri ňom 3 lietadlá v hangároch. Letisko bolo v noci z 4. na 5. septembra 1944 evakuované: posádka do obranného úseku Biely Potok v Revúckej doline, lietadlá odleteli na letisko Tri Duby, mužstvo s partizánmi do Liptovskej Osady.

Jamník bol oslobodený prvou československou brigádou v ZSSR 1. februára 1945, pred Liptovským Mikulášom zastal ale front - Liptovský Mikuláš bol oslobodený až 4. apríla 1945. Obyvateľstvo Jamníka bolo čiastočne evakuované vo februári do Hýb, Pribyliny, Važca a Východnej a úplne 13. marca 1945. Počas druhej svetovej vojny padlo 12 Jamníčanov, sú pochovaní vo veľkom spoločnom hrobe na cintore v Jamníku. Tragická je smrť Jána Devečku, ktorý pracoval ako riaditeľ miestnej Evanjelickej ľudovej školy - dobrovoľne ukončil svoj žvot, keď sa dozvedel nepravdivú správu, že jeho rodina bola zastrelená fašistami. Pamätná tabuľa mu bola odhalená 27. augusta 2000 na budove Evanjelickej ľudovej školy v Jamníku.[5]:97

Podľa údajov z 20. novembra 1945 sa do Povstania zapojilo 61 mužov, pričom k povstaleckej 1. československej armáde patrilo 22 a zvyšok tvorili partizáni.

Vývoj po druhej svetovej vojne

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 1946 - Obec bola elektrifikovaná.[5]:173
  • 1949 - Jednotné roľnícke družstvo je v Jamníku založené s 32 člemni, v tomto roku si postavilo aj hydináreň.
  • 1951 - Zriadil sa dedinský rozhlas.
  • 1954 - Začalo sa so stavbou obecného úradu a požiarnej zbrojnice (vtedy miestneho národného výboru) v rámci akcie 5M; stavba bola dokončená v roku 1955.[5]:239-240
  • 1956 - Vo východnej časti sa postavila sýpka na skladovanie až 50 vagónov obilia pre účely Jednotého roľnickeho družstva v Jamníku, ku ktorému bola tento rok vybudovaná cesta.[5]:240
  • 1957 - Zriadila sa pobočka Slovenského zväzu chovateľov drobných hospodárskych zvierat.[5]:242
  • 1966 - Zrušilo sa kino v dedine kvôli nízkej návštevnosti (stúpalo množstvo domácností s televízormi), do priestorov učiteľského bytu sa premiestnila knižnica.[5]:253
  • 1968 - Vyasfaltovala sa hlavná ulica cez dedinu, osvetlenie v obci bolo vymenené za výbojkové.[5]:255
  • 1970 - Začal sa budovať vodovod na trase Pribylina - Vavrišovo - Jamník.[5]:255
  • 1972 - Počas stavby vodovodu sa rozšírila cesta v zátačke popri obecnom úrade.[5]:257
  • 1973 - Dobudovalo sa ihrisko a začalo s budovaním zázemia k nemu: prezliekární, toaliet a zasadacích miestností v tej istej budove, ktorá bola dokončená v roku 1975.[5]:258-259
  • 1975 - Vybudovala sa cesta spajajúca Jamník s Liptovským Ondrejom, bola zrušená základná škola s prvými piatimi ročníkmi a jamnícki žiaci boli pričlenení do školy na Hradnej ulici v Liptovskom Hrádku.[5]:259 Rozbehli sa aj stavby v katastri obce: bytovka pre jednotné roľnícke družstvo a rekreačné zariadenia pre Československé aerolinie a pre národný podnik Mier Topoľčany.[5]:260
  • 1980 - Miestny národný výbor povolil Jednotnému roľníckemu družstvu vyrubovanie stromov v oblasti "Duchy" v katastri obce. Toto viedlo k zničeniu lesných plôch v katastri Jamníka a zmene vzhľadu lokalít pretrvávajúcej desaťročia.[5]:264
  • 1982 - Bola začatá rekonštrukcia kanalizácie s využǐtím betónových rúr, spolu s ňou sa budovali betónové chodníky.[5]:266
  • 1984 - Prebehla rekonštrukcia elektrickej siete a obecný rozhlas bol dovedený aj k bytovkám pri Jednotnom roľníckom družstve.[5]:267
  • 1985 - Padlo rozhodnutie o výstavbe letiska pre poľnohospodárske družstvo v katastroch obcí Jamník a Jakubovany.[5]:267
  • 1986 - Ďalší výrub stromov jednotným roľníckym družstvom v katastri obce bol zamietnutný.[5]:269

Svätý Duch

[upraviť | upraviť zdroj]

Obec sa spomína v roku 1286 ako Zenthlylek, v roku 1381 ako Villa S. Spiritus, ležala asi v chotári Jamníka. Patrila Mikulášovi, synovi Serefelovmu, neskôr Pottornyaiovcom. Zanikla v roku 1709 v kuruckých bojoch.

Starostovia obce po 1945

[upraviť | upraviť zdroj]

Po roku 1945 boli starostami obce:[5]:154[7][8][9][10]

  • 1945 – 1950 Peter Kováč
  • 1950 – 1954 Ján Ďuriš
  • 1954 – 1957 Michal Matejček
  • 1957 – 1960 Vladimír Trnka
  • 1960 – 1964 Ján Debnár
  • 1964 – 1981 Vladimír Trnka
  • 1981 – 1986 Július Dzuriak
  • 1986 – 1991 Pavel Dzuriak
  • 1991 – 2010 Pavel Dzuriak (v 2002 za HZDS, SMER, SDĽ; v 2006 za SMER, ĽS-HZDS, SNS)
  • 2010 – 2018 Dušan Španko (v 2010 za SDĽ, v 2014 NEKA)
  • 2018 – Alena Vlčková (NEKA)

Kultúra a zaujímavosti

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Evanjelický kostol, jednoloďová neoklasicistická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou z rokov 1905-1906. Bol postavený spoločne so susednou školou a bytom pre učiteľa, vysvätené boli 26. novembra 1906.[11] Interiér je zaklenutý korýtkovou klenbou. Oltár s obrazom Krst Krista od M. Mitrovského pochádza z roku 1910.[12] Nachádza sa tu jednomanuálový organ od značky Rieger z roku 1931.[13] Kostol má fasády členené lizénami a polkruhovo ukončené okná s profilovanými šambránami. Veža je ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a ihlancovou helmicou. Pôvodne tu bol maľovaný ciferník ukazujúci pol dvanástej, odkazujúci na požiar v dedine, ktorý vypukol v roku 1905. Elektrické vežové hodiny boli nainštalované až v roku 1956.[5]:164-165 Kostol patrí ku Cirkevnému zboru Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania v Liptovskom Petri, fília Jamník.

Zaujímavosti

[upraviť | upraviť zdroj]

Cyklochodník

[upraviť | upraviť zdroj]

Dedinou prechádza modrý cyklochodník Liptovský Hrádok - Podtureň - Jamník - ústie Račkovej doliny a začína v nej zelený cyklochodník Jamník - Beňadiková - Liptovský Ondrej - Jakubovany - ústie Trnoveckého žľabu Baranca.[14] Na ich rázcestí je sedenie, pumpa na dofúkanie kolies a náradie na opravu bicyklov.

Bývalý lyžiarsky vlek

[upraviť | upraviť zdroj]

Lyžiarsky vlek VL 200 dlhý 166 metrov bol vybudovaný na svahu otočenom na západ, mierne zvažujúcim sa k Jamníčku v oblasti zvanej Pastovník. Vlek mal aj umelé osvetlenie a dole bola chatka na obsluhu vleku. S výstavbou vleku sa započalo v roku 1977. Dnes je areál nefunkčný a zdevastovaný.

Hospodárstvo a infraštruktúra

[upraviť | upraviť zdroj]

Škôlkarske stredisko Jochy

[upraviť | upraviť zdroj]

Na sever od obce sa nachádza škôlkárske stredisko, ktoré patrí pod štátny podnik Lesy Slovenskej republiky, Odštepný závod Semenoles Liptovský Hrádok. Na Jochách sa nachádza aj stredisko genofondu a okrasných drevín.[15] Stredisko má nadmorskú výšku 830 m.n.m. a jeho oplotená plocha strediska je 35 hektárov, pričom 20 hektárov tvoria záhony, stredisko má aj fóliovníky.[16][17] V roku 2007 lesníci na stredisku "produkujú tri milióny voľnokorenných a milión kusov krytokorenných sadeníc ročne. Na štyroch hektároch sa venujú pestovaniu okrasných drevín".[17] S klčovaním priestoru pre stredisko sa začalo v roku 1976 s plánovou kapacitou 3.5 milióna sadeníc, fungovať začal v novembri 1983.[18] V rokoch 2008 a 2012 reprezentovalo stredisko OZ Semenoles na Agrokomplexe v Nitre a získalo Zlatý kosák.[19][20]

Vojenský areál

[upraviť | upraviť zdroj]

Na východ od dediny sa nachádza Vojenský útvar 1305 Mokraď, kde sídlila Odborná vojenská škola Odborná výcviková škola letectva, protivzdušnej obrany, komunikačných a informačných systémov a elektronického prieskumu (OVŠ PVO, KIS a EPs) Mokraď. Vznikla 1. 10. 2004.[21] Ministerstvo obrany sa rozhodlo v roku 2011 vojenský areál predať.[22] V objekte vojenského areálu došlo k znečisteniu pôdy a vody.[23]

V obci sa nachádza Základná škola internátna pre žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou. Tá bola založená ako Základná deväťročná škola pre mládež s chybami reči v Jamníku 1. septembra 1969, vyučovanie začalo 14. februára 1970.[5]:99 Pri škole v roku 2004 bola založená Špeciálno-pedagogická poradňa, dnes Centrum špeciálno-pedagogického poradenstva pri Základnej škole internátnej pre žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou.[24]

Obec spája s Liptovským Petrom na juhovýchod smerujúca cesta III. triedy 2359, ktorá sa v Liptovskom Petre napája na cestu II. triedy 537. Tá poskytuje napojenie na diaľnicu D1 v križovatke 284 Liptovský Hrádok a spája Liptovský Peter s Liptovským Hrádkom.

Cesta III. triedy 2359 z Jamníka pokračuje na sever okolo roľníckeho družstva do Liptovského Ondreja, a Liptovský Ondrej má po ceste III. triedy 2338 spojenie na Liptovský Mikuláš a Beňadikovú.

Ťažǩo zjazdná na juh smerujúca miestna komunikácia spája obec s Podturňou. Táto cesta je lemovaná zo západnej strany alejou a je ňou vedený modrý cyklochodník.

Miestna juhovýchodne orientovaná komunikácia spája priamo Jamník a Beňadikovú, vedie ale na súkromný pozemok v Beňadikovej a je teda často neprejazdná.

Autobusové spojenie obce je orientované na Liptovský Hrádok, aj priame autobusy končiace v Liptovskom Mikuláši ním prechádzajú. V katastri obce sú zastávky v strede obce, pri vojenskom areáli Mokraď a pri Roľníckom družstve (pre autobusy začínajúce v Jamníku). Prvé autobusové spojenie obce bola linka do Liptovského Hrádku v roku 1951,[5]:235 v roku 1982 bolo predĺžená po bytovky pri Roľníckom družstve.[5]:266

V obci sa nenachádza železničná stanica, najbližšie stanice sú v Podturni, Liptovskom Hrádku a Liptovskom Mikuláši.

Obecný športový klub

[upraviť | upraviť zdroj]

Obecný športový klub má dva oddiely: futbalový a stolnotenisový. V dedine sa nachádza futbalový štadión. V roku 1948 sa Športový klub v Jamníku pričlenil pod SOKOL-a v Liptovskom Hrádku, a na členskej schôdzi SOKOL-a v roku 1951 je založený volejbalový a stolnotenisový oddiel.[5]:231

Osobnosti obce

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. Štátny zoznam osobitne chránených častí prírody SR [online]. [Cit. 2022-01-01]. Dostupné online. Archivované 2022-01-01 z originálu.
  5. a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab ac ad ae af ag ah ai aj VÍTEK, Peter. Dejiny obce Jamník v Liptove. 2.. vyd. Jamník : Obec Jamník, 1998. ISBN 978-80-972257-0-4.
  6. ULIČNÝ, Ferdinand. Dejiny Liptova. [s.l.] : Komunitná nadácia Liptov, 2014. ISBN 978-80-971658-0-2. S. 76-77.
  7. Voľby do orgánov samospráv obcí 2010 [online]. Štatistický úrad Slovenskej republiky, [cit. 2021-12-26]. Dostupné online.
  8. Voľby do orgánov samospráv obcí 2014 [online]. Štatistický úrad Slovenskej republiky, [cit. 2021-12-26]. Dostupné online.
  9. Voľby do orgánov samospráv obcí 2002 [online]. Štatistický úrad Slovenskej republiky, [cit. 2022-01-01]. Dostupné online.
  10. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2006 [online]. Štatistický úrad Slovenskej republiky, [cit. 2022-01-01]. Dostupné online.
  11. VÍTEK, Peter. Jamník. Dolný Kubín : Huba, 1998. Dostupné online. ISBN 80-88803-25-X. S. 41.
  12. Jamník - Evanjelický kostol [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  13. Organy a organári na Slovensku [online]. Hudobné centrum, [cit. 2022-01-01]. Dostupné online.
  14. Mapa cykloregiónu Liptov [online]. Región Liptov - Oblastná organizácia cestovného ruchu, jeseň 2021, [cit. 2021-12-26]. Dostupné online.
  15. História semenárskeho závodu Semenoles [online]. [Cit. 2022-01-01]. Dostupné online.
  16. BURKOVSKÝ, Július. Lesnícki seniori navštívili Liptov. Lesník (Banská Bystrica: štátny podnik LESY Slovenskej republiky), roč. 2007, čís. 10, s. 14. Dostupné online [cit. 2022-01-01].
  17. a b MARKO, Jozef. Lesníci dávajú prednosť nízkej cene sadeníc Ale mení sa to. V prospech vyššej kvality. Lesník (Banská Bystrica: štátny podnik LESY Slovenskej republiky), 9.4.2016, roč. 2007, čís. 4, s. 26. Dostupné online [cit. 2022-01-01].
  18. RAK, Ján. Základ budúcich zdravých lesov. Lesník (Banská Bystrica: štátny podnik LESY Slovenskej republiky), roč. 2009, čís. 3, s. 15. Dostupné online [cit. 2022-01-01].
  19. HONEC, Martin. OZ Semenoles v Nitre tento rok opäť úspešný. Lesník (Banská Bystrica: štátny podnik LESY Slovenskej republiky), roč. 2012, čís. 10, s. 6. Dostupné online.
  20. FÁKOVÁ, Anita. Zlatý kosák pre Odštepný závod Semenoles. Lesník (Banská Bystrica: štátny podnik LESY Slovenskej republiky), roč. 2008, čís. 9, s. 8. Dostupné online [cit. 2022-01-01].
  21. BULÍK, Ľubomír. Nové trendy vo výcviku Ozbrojených síl Slovenskej republiky [online]. Klub generálov Slovenskej republiky, 1.1.2006, [cit. 2021-12-25]. Dostupné online.
  22. TASR. Štát chce predať nevyužívané kasárne a letisko na severe [online]. Sme, 1.9.2013, [cit. 2021-12-25]. Dostupné online.
  23. ADÁMKOVÁ, Barbora. Znečistený bratislavský prístav či kasárne v Kežmarku nemajú vinníka, štát chce na vyčistenie eurofondy [online]. Denník N, 7.9.2017, [cit. 2021-12-26]. Dostupné online.
  24. História centra [online]. Centrum špeciálno-pedagogického poradenstva, [cit. 2022-01-01]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]