Preskočiť na obsah

Kráľova skala (vrch v Nízkych Tatrách)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Kráľova skala
vrch
Kráľova skala
Štát Slovensko Slovensko
Región Banskobystrický
Okres Brezno
Obce Šumiac, Telgárt
Časť Kráľova hoľa
Pohorie Nízke Tatry
Podcelok Kráľovohoľské Tatry
Povodie Hron
Nadmorská výška 1 690,3 m n. m.
Súradnice 48°52′17″S 20°09′29″V / 48,8713°S 20,158°V / 48.8713; 20.158
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po značke z Telgártu
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Wikimedia Commons: Kráľova skala (1690 m)
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Kráľova skala (1 690,3 m n. m.[1][2]) je vrch v Nízkych Tatrách. Leží nad Telgártom, približne 22 km juhozápadne od Popradu.[3]

Nachádza sa vo východnej časti Nízkych Tatier, v geomorfologickom podcelku Kráľovohoľské Tatry a časti Kráľova hoľa.[4] Leží v Banskobystrickom kraji, v okrese Brezno a zasahuje na katastrálne územia obcí Šumiac a Telgárt.[5] Najbližšími sídlami sú južne situované obce Telgárt a Šumiac, severovýchodne leží Vernár. Vrch je súčasťou Národného parku Nízke Tatry.[3]

Kráľova skala leží na juhovýchodnom úbočí mohutnej Kráľovej hole (1 946 m n. m.) na východnom okraji Kráľovohoľských Tatier. Východne leží Popová (1 099 m n. m.) a Gregová (1 168 m n. m.), južne Priehybka (1 219 m n. m.), Čelo (1 210 m n. m.) a Grúň (1 011 m n. m.), západne Ždiarna (1 192 m n. m.) a Orlová (1 840 m n. m.) a severne Kráľova hoľa, Tri kopce (1 507 m n. m.), Úplaz (1 555 m n. m.) a Košarisko (1 268 m n. m.).[2] Oblasť patrí do povodia Hrona, kam smerujú i potoky, odvodňujúce svahy Kráľovej skaly. Blízkym sedlom prechádza lesná cesta z obce Šumiac k vysielaču na Kráľovej holi a vrcholom vedie turistická trasa z Telgártu.[3]

Vrcholovú skalnatú časť pokrýva nízka hôľnatá vegetácia s nesúvislým porastom kosodreviny, ktoré umožňujú nerušený kruhový rozhľad. Pri vhodných podmienkach je možné pozorovať vrcholy Nízkych Tatier, no tiež Kremnické vrchy, Poľanu, Veporské, Stolické a Volovské vrchy, Spišsko-gemerský kras, Branisko, Levočské vrchy a východný okraj Vysokých Tatier.[6]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 61.
  2. a b Nízke Tatry - Kráľova hoľa. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
  3. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-09-09]. Dostupné online.
  4. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-09-09]. Dostupné online.
  5. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-09-09]. Dostupné online. Archivované 2023-08-11 z originálu.
  6. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-09-09]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]