Mikojan-Gurevič MiG-21

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 20:11, 17. január 2012, ktorú vytvoril EmausBot (diskusia | príspevky) (r2.7.2+) (robot Zmenil: sv:Mikojan-Gurevitj MiG-21)
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
MiG-21
MiG-21MF 'Fishbed' preserved inside Čáslav.jpg
Vyradený český MiG-21MF na leteckej základni Čáslav
Typstíhacie lietadlo
VýrobcaMikojan-Gurevič
KonštruktérArťom Mikojan
Prvý let14. februára 1955 (Je-2)
Zavedený1959 (MiG-21F)
Vyradený90. roky (Rusko)
Charakterstále v službe
Hlavný používateľSovietsky zväz
Poľsko
India
Rumunsko
Výroba1959 (MiG-21F) do 1985 (MiG-21bis)
Vyrobených11 496
(10 645 ks v ZSSR, 194 ks v ČSSR, 657 ks v Indii)
VariantyČcheng-tu Ťien-7

Mikojan-Gurevič MiG-21 (rus. Микоян и Гуревич МиГ-21) (v kóde NATO: "Fishbed") je sovietska nadzvuková viacúčelová stíhačka používaná od začiatku 60. rokov dodnes. Bola a ešte aj dnes je používaná letectvami viac než 30 krajín, kde úspešne slúži už takmer 50 rokov, keďže v mnohých parametroch (najmä v rýchlosti prevyšujúcej Mach 2) predstihla aj omnoho neskôr skonštruované lietadlá. Bolo vyrobených viac než 10 000 kusov týchto lietadiel, čo z neho robí najvyrábanejšie nadzvukové lietadlo na svete. Bolo nasadené vo viacerých ozbrojených konfliktoch. Mimo iného vo viacerých arabsko-izraelských vojnách, či vo Vietnamskej vojne.

Vznik a vývoj

Sovietsky MiG-21F-13 v americkom múzeu
Sovietsky MiG-21
Sovietsky MiG-21SMT
Východonemecké MiGy-21, september 1975
Rumunské MiGy-21MF počas letu, 1. január 1977

MiG-21 nadväzuje na konštrukcie experimentálnych strojov Je-2, Je-4, Je-2A a Je-5 odvodených od stroja MiG-19, ktorý v tej dobe ZSSR úspešne používal. Prvý let prototypu Je-4, s pilotom Grigorijom Sedovom sa uskutočnil 16. júna 1955. Konštruktéri počas vývoja stroja aplikovali trojuholníkové delta krídlo, ktoré zapadalo do koncepcie a bolo výhodné pri stúpaní. Stúpavosť bola vskutku impozantná, s polovičnou zásobou paliva a dvoma protivzdušnými raketami K-13 dokázal vystúpať do výšky 17 670 m za približne 1 minútu, podobné výkony dosahovala o 20 rokov modernejšia americká stíhačka F-16A Fighting Falcon. So skúseným pilotom a vhodnou výzbrojou mohol byť MiG-21 nebezpečný pre ktorúkoľvek vtedajšiu stíhačku. Pri vývoji budúceho MiGu-21 bol vytvorený aj prototyp Je-6, tento stroj bol síce v priebehu skúšok zničený pri havárii, pri ktorej zahynul aj skúšobný pilot Vladimir Nefedov, ale položil základy ku vzniku nového Je-66, na ktorom bolo dosiahnutých viacero rekordov potvrdených medzinárodnou organizáciou FAI. Sériová výroba lietadiel, ktoré boli v priebehu výroby upravované a modernizované pre aktuálne potreby sa začala v roku 1959. MiGy-21 sa v ZSSR vyrábali v Moskve, Gorkom (dnes Nižný Novgorod) a v Tbilisi.

Nový sovietsky stíhací stroj, porovnateľný s americkým strojom F-104 Starfighter, či francúzskym Dassault Mirage III, bol prvou sovietskou konštrukciou, ktorá skĺbila vlastnosti klasického so záchytným stíhačom. Prvé verzie MiGu-21 mohli niesť riadené strely K-13, ktoré boli ukoristenou kópiou amerických AIM-9 Sidewinder. Celkovo však nové MiGy spočiatku neboli príliš úspešné. Rakety K-13 sa ukázali byť ľahko vymanévrovateľné v boji, čo sa ukázalo najmä počas bojov na Blízkom východe a vo Vietname. Konštruktéri preto MiG-21 postupne modernizovali.

Podobne ako iné lietadlá konštruované ako záchytné stíhače aj MiG-21 mal krátky dolet. Stroj mal navyše spočiatku vstavanú konštrukčnú chybu, ktorá spôsobovala, že po vyčerpaní 2/3 paliva, sa ťažisko lietadla posunulo dozadu, čo znižovalo jeho ovládateľnosť a malo aj negatívny vplyv na výdrž vo vzduchu, ktorá nepresiahla za dobrých podmienok 45 minút. Delta krídlo, ktoré síce zlepšovalo stúpavosť malo za následok horšie manévrovacie schopnosti, až neskôr bol tento problém odstránený s použitím SPS (sduva pograničnovo sloja), čo je vlastne ofukovanie klapiek pre zvýšenie vztlaku krídla v čase, keď pomalý pohyb stroja vpred nevytvára dostatočný vztlak. To má za následok dobrú ovládateľnosť stroja aj pri nižších rýchlostiach.

Až neskôr bol typ nahradzovaný novšími strojmi typu MiG-23 a MiG-27, ktoré boli univerzálnejšie. Ale až príchod typu MiG-29 znamenal skutočne kvalitnú náhradu manévrovateľnej stíhačky za MiG-21, ktorá sa mohla porovnávať s americkými strojmi. Ešte v 90. rokoch boli MiGy-21bis hlavným typom Ruských vzdušných síl.

Varianty a modernizácia

Súbor:Mig-21Fishbed.jpg
Prototyp lietadla MiG-21-93
Rumunský MiG-21UM Lancer-B

MiGy-21 sú aj napriek svojmu veku stále všestrannými lietadlami, obmedzenie ich použitia v modernom leteckom boji je spôsobené najmä zastaraním ich palubnej elektroniky. Dodnes sa používa okolo 3 300 kusov týchto lietadiel, ktoré existujú v asi 30 variantoch. Viaceré krajiny, ktoré ich vlastnia sa preto pokúšajú o ich modernizáciu. Medzi najperspektívnejšie sa javí MiG-21-93, ktorý pôvodne vznikol ako modernizácia typu MiG-21bis pre indické letectvo. Na vývoji sa podieľali okrem hlavného výrobcu MiGov-21 závodu Sokol Nižnyj Novgorod aj francúzska Dassault Aviation a ďalší. Stroj sa líši od predchodcu najmä novým krytom kabíny, anténami výstražného rádiolokátora na smerovke, vrhačom klamných cieľov nad koreňmi krídel a novou Pitotovou trubicou. Úplne nový je systém ovládania výzbroje SUV Kopjo-211, s ktorým je spätý aj nový viacúčelový impulzno-dopplerovský radar, prilbový zameriavač, nový počítač, HUD displej a multifunkčný displej na palubnej doske a ďalšie zariadenia vrátane GPS. Ďalšou porovnateľnou modernou verziou je rumunsko-izraelský MiG-21 Lancer, či čisto izraelský MiG-21-2000.

Nasadenie

Výrobcom a hlavným používateľom MiGov-21 bol Sovietsky zväz a jeho nástupnícke krajiny. ZSSR nasadil MiGy-21 do boja iba počas intervencie v Afganistane.

Vietnamský MiG-21PF s otvoreným brzdiacim padákom po návrate z bojového letu
Egyptský MiG-21PFM počas letu, 1981
Súbor:RViPVO SFRJ MiG21MF.jpg
Juhoslovanský MiG-21MF strieľa rakety, 80. roky

Prvou krajinou, do ktorej boli nové MiGy-21 vyvezené bola v roku 1966 Vietnamská demokratická republika. Nad jej územím bola vedená najintenzívnejšia letecká vojna od druhej svetovej vojny. Vietnamcami pilotované MiGy tu síce proti americkej presile a technickej nadradenosti mali iba obmedzené možnosti nasadenia, ale zaznamenali mnohé úspechy, proti zväzom amerických ťažkých bombardérov B-52 Stratofortress, ako aj proti stíhacím bombardérom F-105 Thunderchief, ktoré Američania často nechávali lietať bez krytia, navyše plne zaťažené bombami. Vietnamský letec Nguyen Van Coc zaznamenal na MiGu-21PF 9 zostrelov (z čoho 3 boli nové stíhacie lietadlá typu F-4D Phantom II). Okrem zlepšovania avioniky či doletu sa Sovieti rozhodli lietadlo vyzbrojiť 30 mm a neskôr 23 mm dvojhlavňovým kanónom GŠ-23. Američania neskôr v dôsledku stretu s vietnamským letectvom, ktorému do veľkej miery pomáhali Sovieti, zriadili leteckú školu vzdušného boja známu ako „Top Gun“.

Použitie MiGov-21 v ostatných konfliktoch už nebolo také úspešné, za čo môže najmä nedostatočný výcvik ich pilotov. MiGy-21 boli použité jednak v bojoch arabských krajín a Izraela, kde však nedokázali čeliť vynikajúcim izraelským letcom, a od 80. rokov ani novej nadradenej technike – strojom F-15 a F-16. Trochu úspešnejšie bolo použitie egyptských MiGov-21 proti líbyjským MiGom-23. V Indicko-pakistanskej vojne v roku 1971, znamenala účasť indických MiGov porážku pakistanského letectva. Stroje sa uplatnili aj v neskorších konfliktoch.

Počas vojny v Juhoslávii boli miestne MiGy použité jednak k útokom na pozemné ciele, s nepriateľom vo vzduchu sa stretli iba počas intervencie NATO, kedy bolo 24 chorvátskych a bosnianskych strojov zničených.

Počas Studenej vojny boli MiGy-21 predávané aj do Afrických krajín. Zúčastnili sa Angolskej občianskej vojny jednak v rámci angolského ako aj kubánskeho letectva.

Najkurióznejšie nasadenie zaznamenali americké úrady, ktoré objavili, že niektoré zločinecké organizácie pašujúce narkotiká do USA, použili upravené MiGy-21 na jednorázový prevoz veľkého množstva drôg cez hranice. Použité MiGy boli zakúpené v rôznych oblastiach sveta, vrátane strednej Európy. Boli z nich vymontované všetky zbrane a zbytočná elektronika, lietadlá následne naplnili drogami a letom vo vysokej rýchlosti tesne nad hladinou mora sa vyhli spozorovaniu pohraničnou strážou.

Používatelia

Používatelia lietadiel MiG-21 (bývalí používatelia sú v červenej farbe)
Bulharský MiG-21bis
Rumunský MiG-21 Lancer-C
Vyradený MiG-21PF v markingu letectva NDR
Vyradený MiG-21 irackého letectva na základni Al Asad, 1. január 2010
Dvojmiestny poľský MiG-21UM
Súbor:Mig-21m jrv.JPG
Vzlietajúci MiG-21PFM juhoslovanského vojenského letectva

Súčasní používatelia

Tento zoznam neobsahuje prevádzkovateľov čínskych kópií MiGov-21 – licenčne vyrábanej verzie známej pod názvom Čengdu J-7. Informácie sú založené úplne len na MiG-21.

Bývalí používatelia

Verzie

MiG-21PF
MiG-21MF

Slúžiace ČSLA a AČR

  • MiG-21F-13 – v ČSLA od roku 1961, nebol vybavený rádiolokátorom, jeden pár podvesníkov, vyrábaný aj v ČSSR, spočiatku pod označením Z-159.
  • MiG-21PF – modernizovaný typ, vybavený rádiolokátorom, bez hlavňovej výzbroje, určený pre protivzdušnú obranu, po odpálení rakiet prakticky stratil bojaschopnosť (preto mal prezývku „Holubica mieru“).
  • MiG-21PFM – vylepšená verzia, významné zníženie pristávacej rýchlosti z 340 na 300 km/h.
  • MiG-21R – prieskumná verzia, väčšie nádrže, dva páry podvesníkov pod krídlami (mohli niesť okrem bojových aj rôzne prieskumné prostriedky a prídavné nádrže).
  • MiG-21M – viacúčelové lietadlo, podobné verzii R.
  • MiG-21MF – najmodernejšia verzia, slúžiaca v ČSLA a AČR, neskôr upravená pre súčinnosť s vojskami NATO na verziu označovanú ako MiG-21MFN.
  • MiG-21U – výcviková dvojmiestna verzia, podobná typu F.
  • MiG-21US – dvojmiestna verzia, podobná typu PFM, vybavená periskopom pre inštruktora.
  • MiG-21UM – dvojmiestna verzia, podobná typu MF.

Ďalšie verzie

Celkovo existujú viac ako dve desiatky verzií, často predurčené pre konkrétnu krajinu.

  • MiG-21I – experimentálne lietadlo, na ktorom sa overoval tvar krídla pre Tu-144, pristávacia rýchlosť cca 220 km/h, vyrobené boli 2 kusy
  • MiG-21bis – najmodernejšia vyrábaná verzia MiGu-21.

Špecifikácie (MiG-21)

Popis konštrukcie

MiG-21 je jednomiestny jednomotorový samonosný stredoplošník. Kovová kostra krídel, pevných aj pohyblivých chvostových plôch je potiahnutá plechmi s hliníkových zliatin. Trup je kovová pološkrupina. Krycie plechy sú duralové. Motor je uložený v trupe. Hlavné podvozkové nohy sa zaťahujú do krídla, čiastočne do trupu. Predná podvozková noha do trupu smerom dopredu.

MiG-21MF (Fishbed-J)

MiG-21 FISHBED (MIKOYAN-GUREVICH).png

Technické údaje

  • Posádka: 1
  • Dĺžka trupu: 12,30 m (od vstupu vzduchu po trysku; celková dĺžka s Pitotovou trubicou 15,760 m)
  • Rozpätie: 7,150 m
  • Výška: 4 m
  • Nosná plocha: 23,00 m²
  • Maximálna vzletová hmotnosť: 9 400 kg (s tromi prídavnými nádržami a dvoma raketami K-13)
  • Pohonná jednotka: 1 × dvojrotorový turbokompresorový motor Tumanskij R-13 F-300
    • Maximálny ťah motoru: 40,00 kN
    • Maximálny ťah motoru s prídavným spaľovaním: 64,73 kN

Výkony

Pohľad do kabíny českého MiGu-21MF
  • Maximálna rýchlosť:
    • vo výške: 2 230 km/h (vo výške 11 000 m)
    • pri zemi: 1 300 km/h
  • Cestovná rýchlosť: 930 km/h (vo výške 11 000 m)
  • Pristávacia rýchlosť: 270 km/h
  • Dolet:
    • s prídavnou nádržou: 1 100 km
    • s prídavnými nádržami: 1 800 km
  • Akčný rádius: 370 km (s prídavnou nádržou a 4× 250 kg bombou)
  • Dostup:
    • praktický: 15 500 m
    • maximálny: 18 000 m
  • Stúpavosť: 160 m/s (pri zemi)
  • Čas výstupu do určitej výšky: 3,20 minúty do výšky 10 000 m
  • Dĺžka vzletovej dráhy: 800 m (pri normálnej vzletovej hmotnosti)
  • Minimálna dĺžka pristávacej dráhy: 550 m

Výzbroj

Riadená strela K-13
  • 1× kanón GŠ-23 kalibru 23 mm s 200 nábojmi
  • výzbroj alebo výstroj na piatich závesníkoch do hmotnosti 2000 kg:
    • 2×/4× riadená strela vzduch-vzduch typu K-13 alebo
    • 2×/4× riadená strela vzduch-vzduch typu R-60
    • 1× prídavná 450-litrová palivová nádrž na závesníku pod trupom
    • 2× prídavná palivová nádrž na závesníkoch pod krídlami

Ďalšie vybavenie

  • vystreľovacie sedadlo KM-1M

Referencie a bibliografia

  • Časopis Letectví & Kosmonautika (monografie letounu MiG-21, L+K ročník LVI, č. 12 a 13)
  • Časopis Armáda (č. 11, ročník IX, november 2001)

Iné projekty