Ministerium für Staatssicherheit

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Logo Stasi

Ministerium für Staatssicherheit (doslova "Ministerstvo pre štátnu bezpečnosť", skr. „MfS“, hovorovo „Stasi“ [vyslov: štázi]) bola tajná služba NDR.

Vznikla 8. februára 1950 s mottom „Schild und Schwert der Partei“ (slovensky:Štít a meč strany) a mala teda podporovať politiku vládnucej Jednotnej socialistickej strany Nemecka (SED) počas studenej vojny.

Jej základ tvorili skúsení agenti, medzi ktorými boli aj bývalí gestapáci a dôstojníci jednotiek SS. Východonemecká Stasi medzi tajnými službami komunistického bloku vynikala. K sovietskej KGB bola extrémne lojálna a zasahovala nesmierne účinne aj preto, že mala vzhľadom na počet obyvateľov trikrát viac agentov. Jeden dôstojník Stasi pripadal na 180 Východných Nemcov, v porovnaní s KGB, kde pripadal jeden dôstojník na 595 Sovietov.

Stasi pravdepodobne vybudovala najkomplexnejšiu sieť informátorov nazývaných "neformálny spolupracovník" na špehovanie vlastných obyvateľov ("vnútorná bezpečnosť"). Výskumy odhadujú, že zo 16 miliónovej populácie 400 000 ľudí aktívne spolupracovalo (každý 40). Stasi viedla záznamy o vyše 6 miliónoch obyvateľov Východného Nemecka - tretine celej populácie.

Zákon nijako neobmedzoval pôsobnosť Stasi, ktorá sledovala všetkých skutočných aj potencionálnych nepriateľov. V 50. rokoch bojovala Stazi proti emigráciám na západ a za rýchlejšiu kolektivizáciu poľnohospodárstva. Po výstavbe Berlínskeho múru kontrolovala cesty do zahraničia. V 80. rokoch už mala Stasi svojich agentov a informátorov v každej skupine spoločnosti.

Agenti Stasi dokonca zbierali vzorky pachových stôp potenciálne nebezpečných ľudí utieraním vecí, ktorých sa dotkli, kúskami látky. Tieto vzorky boli uložené vo vzduchotesných sklených kontajneroch a špeciálne vycvičení psi vedeli vystopovať osobu podľa jej pachu. Agentúra bola oprávnená organizovať tajné ohováračské kampane proti komukoľvek, koho považovala za hrozbu; mohlo to zahŕňať zasielanie anonymných listov, anonymné telefonáty na vydieranie zameranej osoby. Mučenie bolo akceptovanou metódou získavania informácií.

Obmedziť ponímanie Stasi len na pôsobenie vo Východnom Nemecku by bolo naivné. Pracovalo pre ňu 20 až 30 000 západných Nemcov, získaných vydieraním alebo z presvedčenia. Ich úlohou bolo najmä ovplyvniť politiku Západného Nemecka. Patrili k nim mediálne osobnosti, vysokoškolskí profesori aj politici. A mnohé sa im podarilo. Napríklad to, že Západní Nemci prestávali vnímať NDR ako diktatúru, čo prispelo k medzinárodnému uznaniu NDR a zblíženiu obidvoch štátov v 70, rokoch.

Stasi však mnohokrát zlyhala, v júni 1953 sa jej nepodarilo potlačiť prvé významné protikomunistické povstanie v NDR. Pomohli až sovietske tanky. Padla za to hlava prvého ministra pre štátnu bezpečnosť Wilhelma Zaissera. V 80. rokoch už Stasi nedokázala zabrániť formovaniu opozičných skupín. Organizácia bola väčšinou obyvateľstva nenávidená. NIekoľko dní po páde režimu 17. novembra 1989 bola Stasi premenovaná a Mielkeho nahradil Wolfgang Schwanitz. Od decembra 1989 začali občania obsadzovať sídla Stasi. 4 decembra obsadili ako prvú z 50 sídiel Stasi budovu v Erfurte. V januári 1990 za účasti 100 000 demonštrantov obsadili aj hlavné sídlo na Normannenstrasse v Berlíne. V tom čase bolo ešte aktívnych tisíce agentov a hrozilo, že sa Stasi pretransformuje na Úrad na ochranu ústavy. To však Východní Nemci, pre ktorých bola Stasi symbolom komunizmu, utláčania a teroru, nedovolili, predovšetkým tým, že získali väčšinu spisov. 13. januára 1990 rozhodla vláda (Ministerrat) o faktickom zrušení Stasi.

Po znovuzjednotení bolo veľa bývalých agentov Stasi súdne stíhaných. V súčasnosti majú bývalí spolupracovníci a agenti Stazi zablokovaný prístup k práci u Berlínskej polície ale pracujú napríklad v manažérskych pozíciách v Rusku .