Preskočiť na obsah

Osobitá (geomorfologická časť)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 20:56, 31. december 2019, ktorú vytvoril 185.252.88.239 (diskusia)
Osobitá
geomorfologická časť
Majestátna Osobitá, vľavo Látaná dolina
Štát Slovensko Slovensko
Región Orava
Okres Tvrdošín
Nadradená
jednotka
Západné Tatry
Susedné
jednotky (na Slovensku)
Roháče
Zuberská brázda
Súradnice 49°15′40″S 19°43′19″V / 49,261°S 19,722°V / 49.261; 19.722
Najvyšší bod Osobitá
 - výška 1 687 m n. m.
 - súradnice 49°15′40″S 19°43′20″V / 49,2611°S 19,7222°V / 49.2611; 19.7222
Poloha územia na Slovensku
Poloha územia na Slovensku
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Osobitá
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Osobitá je geomorfologická časť Západných Tatier.

Vymedzenie

Nachádza sa v najsevernejšej časti Západných Tatier a dominuje mu rozsiahly masív rovnomenného vrchu (1 687 m n. m.). Roháčska a Látaná dolina s Lúčnym sedlom oddeľujú Osobitú od južne ležiacich Roháčov, na západe a severe nadväzuje Zuberská brázda, patriaca do Podtatranskej brázdy. Východný okraj vymedzuje hranica a poľská časť Západných Tatier.[1]

Vrcholy

Významné sedlá

Ochrana prírody

Celá Osobitá je súčasťou Tatranského národného parku, z maloplošných chránených území sa tu nachádza národná prírodná rezervácia Osobitá, Kotlový žľab a Juráňova dolina, ako aj prírodná rezervácia Mačie diery.[2]

Turizmus

Táto časť Tatier je akoby v tieni susedných Roháčov, napriek tomu ponúka atraktívne miesta na turistiku. Značené chodníky vedú najmä dolinami, pričom východiskovými lokalitami sú obľúbené strediská Oravice a Zverovka s komplexným zázemím pre turistov. Medzi najatraktívnejšie lokality patrí Juráňova dolina.[2]

Referencie

  1. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2010-02-23]. Dostupné online.
  2. a b c mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-02-23]. Dostupné online.

Iné projekty