Skalka (1 549 m n. m.)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skalka
vrch
Košarisko N3.jpg
Skalka v strednej časti
Štát Slovensko Slovensko
Regióny Žilinský, Banskobystrický
Okresy Ružomberok, Brezno
Obce Liptovská Lúžna, Jasenie
Časť Prašivá
Pohorie Nízke Tatry
Podcelok Ďumbierske Tatry
Povodia Váh, Hron
Nadmorská výška 1 549,0 m n. m.
Súradnice 48°54′33″S 19°21′53″V / 48,9093°S 19,3648°V / 48.9093; 19.3648
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po TouristicMarkingStripe-RAL yellow.svg z Liptovskej Lúžnej
Relief Map of Slovakia.png
Fire.svg
Poloha v rámci Žilinského kraja
Fire.svg
Poloha v rámci Žilinského kraja
Wikimedia Commons: Skalka (1549 m)
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Skalka (1 549,0 m n. m.[1]) je vrch v Nízkych Tatrách. Leží nad obcou Liptovská Lúžna, približne 18 km južne od Ružomberka.[2]

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa v západnej časti Nízkych Tatier, v geomorfologickom podcelku Ďumbierske Tatry a časti Prašivá.[3] Leží na hranici Žilinského a Banskobystrického kraja, okresov Ružomberok a Brezno a zasahuje na katastrálne územie obce Liptovská Lúžna a Jasenie.[4] Najbližším sídlom je na severozápadnom úpätí situovaná Liptovská Lúžna, rovnakým smerom leží aj Liptovská Osada, západným smerom sa nachádzajú Korytnica-kúpele a Donovaly, južným smerom sa nachádza Pohronský Bukovec a Ráztoka. Masív patrí do Národného parku Nízke Tatry.[2]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Skalka je súčasťou hlavného hrebeňa Prašivej, v najzápadnejšej časti Nízkych Tatier. Juhozápadne susedí v hrebeni ležiace Košarisko (1 695 m n. m.) a Veľká Chochuľa (1 753 m n. m.), západne Banášov bok (1 233 m n. m.) a Čierny vrch (1 181 m n. m.), severne leží Tlstá (1 555 m n. m.) a Malá Tlstá (1 380 m n. m.), severovýchodne v hrebeni Veľká hoľa (1 640 m n. m.), východne Latiborská hoľa (1 643 m n. m.) a Struhár (1 471 m n. m.) a južným smerom Ráztocká (1 565 m n. m.) a Ondrejská hoľa (1 592 m n. m.).[5] Severná časť hrebeňa patrí do povodia Váhu, kde vodu odvádza Brezový potok a Banské cez Lúžňanku a Revúcu. Južné svahy patria k povodiu Hrona, ktorú odvodňuje Jasenský potok. Vrcholom prechádza Cesta hrdinov SNP.[2]

Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]

Hrebeň i vrchol Skalky je hôľnatý a porastený len nízkou vegetáciou s riedkym lesom, umožňujúcimi takmer kruhový rozhľad. Pri vhodných podmienkach je tak možné pozorovať okolité vrcholy Nízkych Tatier a susednej Veľkej Fatry, no tiež Západné Tatry, Chočské vrchy, Oravskú Maguru i Beskydy, Malú Fatru, Kremnické a Veporské vrchy.[6]

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 58.
  2. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-06-25]. Dostupné online.
  3. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-06-25]. Dostupné online.
  4. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-06-25]. Dostupné online.
  5. Nízke Tatry - Chopok. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
  6. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-06-25]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]